Tisícky rakiet, desaťtisíce mŕtvych, zverstvá, na ktoré sa nezabúda, milióny utečencov. Rusko-ukrajinský konflikt, ktorý v „tichej“ i otvorenej forme pretrváva od roku 2014, nikomu nerobí dobre. Kremeľ sa síce udiera do hrude a relativizuje straty, no tvrdo pociťuje neúspechy na bojovom poli i dôsledky sankcií Západu. Rozhodnutie vyhlásiť čiastočnú mobilizáciu a povolať ďalších tristotisíc mužov predovšetkým z radov takzvaných rezervistov vyvolalo v Rusku šok a paniku. Ulice zaplnili demonštranti a potenciálni regrúti utekajú z krajiny.
Zle a horšie
Ukrajina, ktorá vďaka medzinárodnej pomoci úspešne vzdoruje, prichádza o infraštruktúru a obnažuje ďalšie a ďalšie hrôzy, ktoré agresor za sebou zanecháva. Masové hroby i umučené telá civilistov. Zatiaľ Európa upadá do ekonomickej krízy, horúčkovito hľadá alternatívne zdroje energií a tŕpne, či sa Putin zahnaný do kúta neuchýli k jadrovej reakcii. Mierová dohoda medzi Moskvou a Kyjevom sa ani nerysuje a odborníci hovoria, že zbrane do konca roka zrejme neutíchnu.
Volodymyr Zelenskyj, optimisticky naladený po úspešnej protiofenzíve v oblasti Charkova, je rozhodnutý nepoľaviť a kompletne očistiť krajinu od nepriateľa. Získať späť dobyté územia vrátane Krymu. Ten je však pre Moskvu príliš strategický a kompletná porážka pre ruského prezidenta nepripadá do úvahy. S ňou by totiž stratil tvár. Práve to môže byť moment, keď hrozia rozhodnutia nebezpečné pre celý svet.
„Putin potrebuje víťazstvo,“ cituje BBC Andreja Kortunova, šéfa ruskej rady pre medzinárodné záležitosti. „Aspoň niečo, čo by mohol doma prezentovať ako úspech.“ Aj preto šéf Kremľa vyhlasuje, že bude v „špeciálnej operácii“ pokračovať a možno ešte pritvrdí.
Blesková ofenzíva
Od 24. februára, keď otvorený konflikt vypukol, obsadilo Rusko pätinu Ukrajiny. Zhruba 125-tisíc štvorcových kilometrov. V posledných týždňoch sa však situácia dramaticky zmenila. Pred pár dňami Zelenskyj oznámil oslobodenie takmer celej Charkovskej oblasti. Vrátane miest Izium a Kupiansk, ktoré boli kľúčovými zásobovacími uzlami pre ruské sily.
Ako píše britský Economist, ukrajinská armáda oslobodila obrovské územia a na juhu tlačí na ruské jednotky uväznené na západnom brehu rieky Dneper v Chersone. Ruská armáda je vyčerpaná, dezorientovaná a demoralizovaná.
To však neznamená koniec bojov. Podľa inštitútu pre vojenské štúdie ISW Rusi stále ovládajú približne dvadsať percent napadnutého štátu - vo východnom regióne Donbas, na juhu pevninskej Ukrajiny aj na polostrove Krym. Analytici predpokladajú, že vojna bude pokračovať ešte na budúci rok. Teraz je otázkou, či Kyjev posilní svoje pozície alebo využije neporiadok v radoch protivníka a spustí ďalšiu ofenzívu.
Modernizujú za pochodu
Obe strany stoja pred dilemou, kam limitované ľudské zdroje nasadiť, čo posilniť, ktoré riziká sú akceptovateľné. Aj vojenská sila Ukrajincov pociťuje opotrebovanie, nehovoriac o tom, že ruské pozície v Luhansku sú pravdepodobne na útok lepšie pripravené ako tie v Charkove. Veľa závisí od toho, či ruské velenie dokáže stabilizovať situáciu a zabrániť šíreniu paniky. Ich súčasné raketové útoky na infraštruktúru, civilné a priemyselné objekty však pôsobia chaoticky, nezmyselne a podľa britskej tlače zrejme nijako neovplyvnia vývoj vojny.
Teraz drží taktovku Ukrajina. Predpokladaná vzdušná prevaha Ruska bola potlačená mobilnou protivzdušnou obranou a zatiaľ čo agresorom sa míňajú zásoby, ukrajinské sú čoraz bohatšie. Starú techniku z čias Varšavskej zmluvy nahrádzajú dodávky z krajín NATO a v polovici septembra Spojené štáty oznámili ďalší balík vojenskej pomoci v hodnote šesťsto miliónov dolárov - muníciu, rakety, protidelostrelecké radary i vybavenie do chladného počasia. To všetko upevňuje vieru Volodymyra Zelenského vo víťazstvo. Tvrdí, že jeho krajina musí byť oslobodená celá. Krym nevynímajúc.
Mučené obete
Každý deň ozbrojeného konfliktu prináša kruté dôsledky pre obyvateľstvo. Ukazuje to aj nedávny nález masových hrobov v oslobodenom Iziume. Bolo v nich pochovaných viac než štyristopäťdesiat mŕtvych, prevažne civilistov, na viacerých boli zjavné stopy mučenia. Podľa Deutsche Welle obvinil Zelenskyj Rusov z nacistických praktík. Uviedol, že v niekoľkých mestách v severovýchodnej oblasti Charkova našli dôkazy o desiatich mučiarňach. „To je to, čo robili nacisti, to je to, čo robia Rusi,“ povedal vo videoprejave.
„Táto vojna nemá žiadne pravidlá,“ povedal pre český iRozhlas aj kyjevský starosta Vitalij Klyčko. „Sú unášaní civilní obyvatelia, zástupcovia miestnych vlád. Nevieme, kde sú väznení.“ K výčinom agresorov sa vyjadril i mariupolský starosta Vadym Bojčenko. Tvrdí, že v jeho meste zahynulo najmenej desaťtisíc civilných obyvateľov, môže ich byť však oveľa viac. Podľa jeho slov Rusi do mesta priviezli mobilné krematóriá, aby sa zbavili tiel. Ďalšie desaťtisíce ľudí odvliekli do Ruska alebo separatistických oblastí Ukrajiny.
Čo vlastne chcú?
Prečo vlastne Putin rozpútal najväčšiu vojnu v Európe od roku 1945? BBC uvádza, že západne orientovaná Ukrajina je pre neho neustálou hrozbou a pri tendencii pripojiť sa k NATO sa Rusko nemôže cítiť v bezpečí. V počiatkoch vyhlasoval, že jeho cieľom je denacifikácia a demilitarizácia suseda. Keď sa „blesková“ operácia a zosadenie vlády v Kyjeve nepodarili, obrátil svoje ambície na východ a juh Ukrajiny. Deklaroval, že chce chrániť ľudí s ruskou národnosťou, ktorí boli roky vystavení šikanovaniu a genocíde zo strany ukrajinskej vlády. Čoskoro pridal ďalší zámer - neutralitu Ukrajiny. BBC však dodáva, že šéf Kremľa za demilitarizáciu zrejme považuje „deukrajinizáciu“.
Aby pre svoje zámery získal podporu, podľa amerických spravodajských služieb od roku 2014 rozdal politickým stranám a úradníkom v rôznych krajinách okolo tristo miliónov dolárov. Ďalšie nemalé finančné prostriedky smerovali do propagandy, ktorá v niektorých štátoch vrátane Slovenska zjavne fungovala oveľa lepšie.
Je Putin v koncoch?
Už dnes Rusi pociťujú nedostatok munície. Z odhadov ruského politológa a špecialistu na zahraničnú a obrannú politiku Pavla Luzina vyplýva, že za šesť mesiacov vojny ruská armáda utrpela nenahraditeľné straty. Len granátov použili minimálne sedem miliónov, pričom sú ročne schopní vyrobiť zhruba pol druha milióna.
Putin však neúspechy bagatelizuje a hoci priznáva stratu kľúčových miest, ústup vydáva hlavne za preskupovanie vojsk. Pre agentúru RIA Novosti povedal: „Nebojujeme s celou armádou, len s jej časťou. Neponáhľame sa.“ Pravda je však asi inde. Blíži sa zima a vojenské operácie sa pre zle vybavených vojakov sťažia. Zahraničné médiá píšu o možných dodávkach zbraní zo Severnej Kórey, rozširovaní ruskej armády i nábore regrútov aj z radov trestancov. Mobilizácii sa doteraz šéf Kremľa snažil vyhnúť. Mnoho Rusov síce vojnu podporuje, nie však natoľko, aby preto obetovali život. A on svoju aj tak otrasenú popularitu nechcel ešte viac ohroziť. Tým skôr, že už stráca podporu aj medzi „svojimi“ a ťažkú ranu mu v tomto smere zasadila i speváčka Alla Pugačovová, podľa ktorej sa pre iluzórne ciele Kremľa stáva jej krajina vyvrheľom. Zdá sa však že zúfalá situácia si z jeho pohľadu vyžaduje zúfalé kroky. Jendým z nich je povolanie vojakov v zálohe. Zatiaľ tristotisíc z celkového počtu zhruba dva milióny. Koľko ich nakoniec reálne napochoduje na Ukrajinu nie je jasné. Obyvatelia totiž v takmer štyridsiatke miest proti mobilizácii protestujú a tí, ktorých sa týka húfne opäšťajú Rusko. Niektorí dokonca hľadajú spôsoby, ako sa zmrzačiť a tak sa odvodu vyhnúť.
Existenčná záležitosť
Na stole sú však aj obavy z jadrového konfliktu. „Ak Rusko prehrá, potom by sa Putin mohol rozhodnúť pre nekonvenčné prostriedky,“ cituje Financial Times nemenovanú osobu blízku Kremľu.
Rose Gottemoellerová, bývalá zástupkyňa generálneho tajomníka NATO, pre BBC zase uviedla, že sa obáva nepredvídateľného útoku, pri ktorom môžu byť využité prostriedky hromadného ničenia - predovšetkým takzvané taktické jadrové zbrane. Predpokladá sa, že Rusko ich má vo svojich skladoch tisíce. Economist k tomu dodáva, že Putin zrejme považuje porážku na Ukrajine za existenčnú záležitosť. Ak by bola ruská armáda rozdrvená do takej miery, že by hrozilo znovudobytie Krymu, mohlo by to viesť k riskantným riešeniam.
Nakoniec, sám Putin vyhlasuje, že Moskva odpovie všetkými prostriedkami, ktoré má k dispozícii, ak bude územná celistvosť Ruska ohrozená. Čo všetko si predstavuje pod "územnou celistvosťou Ruska" vie len on sám.
Mier v nedohľadne
Našťastie,nie je v tomto ohľade jediným rozhodovacím orgánom. Kontrolu nad jadrovým kufríkom má aj minister obrany Sergej Šojgu a náčelník generálneho štábu Valerij Gerasimov. Ak by tieto dve osoby rozkaz prezidenta zablokovali, malo by to fatálny vplyv na jeho autoritu. Preto sa experti domnievajú, že zo strany Vladimira Putina ide skôr o zastrašovanie, ktoré mu do istej miery vychádza. Časť politického spektra Západu sa totiž prikláňa k názoru, že pre jadrovú hrozbu treba prinútiť ukrajinskú vládu k rokovaniam skôr, než sa veci vymknú spod kontroly.
FOTO V GALÉRII
Analytik Crisis Group so sídlom v Rusku Oleg Ignatov nepredpokladá, že by sa tak v dohľadnom čase stalo. „Nevidím na obzore žiadne možnosti pre mier, pretože obe strany sledujú opačné ciele. Vyjednávať budú, až keď pochopia, že nemajú dostatok zdrojov na pokračovanie vo vedení tejto vojny.“
