Presne pred 112. rokmi, 30. júna 1908, nebo nad riekou Podkamennaja Tunguzka zrazu oslepivo zažiarilo. Očividci tvrdili, že na nebi zasvietilo druhé Slnko, a to dokonca žiarivejšie než bolo to prvé! Potom sa ozval strašidelný výbuch, ktorý zničil lesy v okruhu 2000 kilometrov štvorcových. Zvuková vlna obehla celú planétu niekoľko ráz. Podľa odhadov vedcov, sila úderu bola niekoľko tisícok atómových bômb, aké boli zhodené na Hirošimu.

Ani jedna z výprav k miestu, kam meteorit dopadol, doteraz nenašla žiadne úlomky
Ani jedna z výprav k miestu, kam meteorit dopadol, doteraz nenašla žiadne úlomky
Zdroj: Komsomolskaja Pravda

„Do histórie sa táto udalosť zaúpísala pod názvom - Pád Tunguzského meteoritu. Prešlo už 112 rokov, ale ani jedna z početných expedícii doposiaľ nenašla ani len malinký úlomok meteoritu,“píšu ruské noviny Komsomolskaja Pravda. „Taliansky profesor Luca Gasperini, ktorý už dvadsať rokov skúma tunguzský fenomén, prišiel so svojou verziou, v čom spočíva toto tajomstvo.“

Rozlúskne tajomstvo taliansky geológ?
Rozlúskne tajomstvo taliansky geológ?
Zdroj: Komsomolskaja Pravda

Hoci je Tunguzsko a ruská Sibír veľmi ďaleko od Talianska, tento morský geofyzik sa náhodou dostal na expedíciu k jazeru Čeko, ktoré je len osem kilometrov od epicentra dopadu meteoritu. Predpokladalo sa totiž, že úlomky nebeského telesa môžu byť v jazere - či už tam dopadli pri výbuchu alebo ich tam z kraja poodnášali rieky.  „Dospeli sme k záveru, že celé toto jazero môže byť kráter po dopade meteoritu,“citujú noviny talianskeho geológa. „A že úlomy meteoritu treba hľadať desať metrov pod dnom jazera. Budú však veľmi drobné, lebo za toľko desaťročí sa pravdepodobne zmenili na zrniečka.“

Dno jazera Čeko. Jeho dno má kónický tvar, takže ho nesformovali ľadovce
Dno jazera Čeko. Jeho dno má kónický tvar, takže ho nesformovali ľadovce
Zdroj: Komsomolskaja Pravda

Sovietski vedci tvrdili, že jazero je oveľa staršie než miesto dopadu meteoritu, ale na jeho dne sa našli iba kúsky drevenej hmoty zo stromov, ktoré nebolo staršie než sto rokov. „To znamená, že najspodnejšia vrstva dna jazera sa sformovala začiatkom dvadsiateho storočia. Okrem toho, podarilo sa nám zostaviť aj 3D mapu jazerného dna. Jazera na Sibíri nebývajú hlboké, majú ploské dno, pretože ich vytvárali ľadovce.  Čeko má však kónické dno a hĺbku až 50 metrov. Nuž a ešte jeden fakt, ktorý potvrdzuje náš predpoklad - nenašli sme ani jedinú mapu spred roku 1908, na ktorej by bolo toto jazero vyznačené.“