Sci-fi a skutočnosť: Čo tvorcovia filmu Návrat do budúcnosti uhádli a o čom stále len snívame

Návrat do budúcnosti 2: Čo sa z filmovej fikcie spred 35 rokov stalo každodennou realitou?

Návrat do budúcnosti 2: Ako sa filmové sci-fi fantázie spred 35 rokov zhodujú so skutočnosťou

Rastislav Hríbik

Október 2015. To je mesiac, do ktorého v&nbsp;legendárnej filmovej trilógii Roberta Zemeckisa Návrat do budúcnosti cestuje hlavný hrdina Marty McFly v&nbsp;podaní Michaela J. Foxa. S&nbsp;pomocou bláznivého doktora Emmetta Browna, ktorého stvárnil Christopher Lloyd. Presnejšie Marty do nej letí autom v&nbsp;druhej časti série, ktorú natočili v&nbsp;roku&nbsp;1989.

Scenár filmu bol pred začiatkom natáčania zamietnutý údajne až 40 ráz, no napokon Návrat do budúcnosti zaznamenal po premiére v&nbsp;roku 1985 fenomenálny úspech. „Sci-fi, na ktoré sa nezabúda,“ nadchýnali sa diváci. Aj jeho tvorcovia si pri mädlili ruky. Úvodný film pri rozpočte 19 miliónov zarobil vyše 388 miliónov. Pokračovanie, na ktoré filmári vynaložili zhruba 40 miliónov, zarobilo viac než 330 miliónov USD. V roku 1989 bol Návrat do budúcnosti 2 tretím najziskovejším filmom roka.

Denník Daily Mail si dal tú námahu a&nbsp;porovnal vtedajšiu predstavu filmárov so skutočnosťou. Niektoré vynálezy, ktoré si tvorcovia vymysleli, sa dnes skutočne stali realitou. O&nbsp;iných môže ľudstvo naďalej len snívať.

Čo z&nbsp;predstáv spred vyše štyroch desaťročí naozaj existuje? Napríklad okuliare na virtuálnu realitu (VR head­set). „Hoci v&nbsp;tom čase vyzerali mimoriadne futuristicky, dnes sú bežné,“ píše denník. Prvý komerčný výrobok takéhoto druhu sa začal predávať v&nbsp;roku 2016. Tvarom však Martyho okuliare nápadne pripomínajú model Apple Vision Pro, ktorý je na trhu od februára tohto roku. Hlavný hrdina sa s&nbsp;nimi pripája priamo na internet a&nbsp;telefonuje, čo už dnes tiež nie je neobvyklé.

Rovnako ako holografické filmy. Keď Marty odcestuje do roku 2015, aby zachránil svojho budúceho syna pred pobytom vo väzení, prechádza sa po futuristickom Hill Valley a&nbsp;narazí na kino, kde hrajú Čeľuste 19. Kino vo filme vypustí na ulicu obrovského holografického žraloka. Aj to je dnes bežná prax. Presnejšie od polovice roku 2000. Vďaka tejto technológii mohol divákom zaspievať Elvis Presley, hoci už dávno nežije. Alebo raper Tupac a mnohí ďalší. Hologramy fungujú vďaka optickej ilúzii, keď sa obrazy premietajú na 3D obrazovky. S postupujúcim pokrokom sú čoraz realistickejšie.

Skutočnosťou, nad ktorou sa dnes nikto z&nbsp;nás už ani nepozastaví, sú aj platby mobilom. Vo filme si ním zloduch Biff Tannen v&nbsp;podaní Toma Wilsona zaplatí za taxík. Systém PayPal, ktorý takúto možnosť ponúkol svetu medzi prvými, začal fungovať už v&nbsp;roku 1998 – deväť rokov po premiére Návratu do budúcnosti 2. „V&nbsp;tomto smere zažíva bankový sektor obrovský rozmach, a&nbsp;to sa všetko pritom ešte len rozbieha,“ myslí si Wendy Redshaw z&nbsp;banky NatWest.

Filmári uhádli aj to, že sa bude používať biometrický systém – teda rozoznanie osoby napríklad priložením prsta. Mnohé veci z&nbsp;filmu sú však v komerčnej sfére dodnes viac-menej utópiou. Napríklad hover­boardy – vznášajúce sa skejtbordy. Pred jedenástimi rokmi síce kalifornský architekt Greg Henderson prišiel s&nbsp;čímsi podobným – jeho stroj dostal označenie Hendo Hoverboard a&nbsp;fungoval na základe elektromagnetov. Štyri veľké elektromagnetické motory však dokázali dosku odlepiť od zeme len do výšky jedného centimetra.

Ak máte pod sebou veľké kovové pláty, ktoré dokážu viesť elektrický prúd, je možné sa s&nbsp;prístrojom vznášať. Naháňačky, aké vo filme absolvuje Marty McFly, však zatiaľ svet v&nbsp;reáli nepozná. Vylepšené batérie síce dokážu na chvíľu zdvihnúť jazdca do vzduchu, ale ich dosah je len 300 metrov.

Samozrejmosťou nie sú ani osobné lietajúce autá. Podľa dnešných vedcov je ich výroba možná, ale bolo by to príliš drahé a&nbsp;mimoriadne neefektívne zariadenie. Firmy, ktoré sa o&nbsp;čosi podobné pokúšajú, tu však už sú. Napríklad britský Vertical Aerospace. Ich stroj dokáže lietať so štyrmi cestujúcimi až rýchlosťou 240 kilometrov za hodinu a&nbsp;je výrazne tichší než helikoptéra. No stále je to len prototyp.

Britská vláda však už vyjadrila vieru, že v&nbsp;roku 2028 by mohli začať fungovať prvé lietajúce taxíky. Po roku 2030 aj bez pilota. Výroba jedného stroja firmy Alef Aeronatics, ktorý by toho mal byť schopný, však vychádza na 235-tisíc libier.

Súčasťou nášho sveta nie sú ani omladzovacie kliniky. Procedúra, ktorou sa doktor Brown vo filme chváli, je rovnako v&nbsp;nedohľadne. Hoci poznáme tisícky rôznych produktov a&nbsp;stovky plastických operácií. „Opravili mi vlasy, vymenili krv, odstránili vrásky, vymenili slezinu či hrubé črevo. Pridali mi dobrých 30 či 40&nbsp;rokov života,“ konštatuje doktor.

O&nbsp;omladzovaní v&nbsp;takejto miere môže svet stále len snívať. Aj keď myši v&nbsp;laboratórnych podmienkach už v&nbsp;jednom z&nbsp;britských vedeckých pracovísk dostávajú špeciálne proteíny, ktoré by ich život mali výrazne predĺžiť. „Možno o&nbsp;35 rokov to budeme vidieť inak,“ tvrdí denník.

Sci-fi a skutočnosť: Čo tvorcovia filmu Návrat do budúcnosti uhádli a o čom stále len snívame

Rastislav Hríbik

Výber pre vás