Tip na článok
Miesto činu: Šialení brabantskí zabijaci útočili na obchody siete supermarketov Delhaize.

Séria vrážd, ktoré v 80. rokoch desili Belgicko, sa možno konečne blíži k vyriešeniu. Je šokujúce

maca

Dvadsaťosem mŕtvych, štyridsať ranených a jedna obrovská záhada. Taký bol „účet“ trojčlenného vražedného gangu, ktorý vyčíňal v Belgicku pred viac ako tridsiatimi rokmi.

Krajinu terorizoval dlhé tri roky, po celý ten čas žilo Belgicko v neustálom strachu, kde banda opäť udrie a koľko mŕtvol po jej útoku zostane.

Najčastejšie ju nazývali šialení brabantskí zabijaci - podľa oblasti, kde „operovali“ - a o dôvodoch vraždenia kolovalo niekoľko viac či menej fantastických legiend. Rovnako ako o páchateľoch, ktorých polícia nielenže nikdy nechytila, ale ani neidentifikovala. Až donedávna. Pred pár dňami vyšla belgická tlač s prekvapivým tvrdením - za krvavými útokmi stál údajne elitný policajt, Christian Bonkoffsky. S tým, že bol hlavou brabantských zabijakov, sa pred dvoma rokmi zveril svojmu bratovi - tesne predtým, ako naposledy vydýchol.

Fantastické teórie

Bonkoffsky sa skrýval pod prezývkou Obor, ďalších členov gangu nazvali novinári Starec a Zabijak. Ich tváre nikto nevidel, vždy boli zamaskovaní. Zaujímavé bolo, že prepadali výlučne obchody zo siete supermarketov Delhaize. Preto sa chvíľu špekulovalo, že ide o vydieranie, ktorého terčom mala byť severoamerická pobočka reťazca Delhaize - Food Lion.

Podľa ďalšej fantastickej teórie stáli za prepadnutiami vraždy konkrétnych cieľov na objednávku a ostatní mŕtvi - aj lúpeže - slúžili len ako kamufláž. Nepohodlní svedkovia vraj vedeli priveľa o takzvanej kauze ružových baletov. Išlo o sexuálne zneužívanie detí, do ktorého boli zapletené najvyššie politické špičky - údajne aj kráľ Albert II.

Divoké, však? No ani ostatné verzie neboli na zahodenie. Či už išlo o pokus o štátny prevrat, alebo o partiu amatérskych strelcov, ktorí sa potrebovali „pocvičiť“ na živých terčoch.

Vrah z elitnej jednotky

V novembri 1985 lúpili brabantskí zabijaci posledný raz. Na nevinných zákazníkov v Aaalste pri Bruseli zaútočili brokovnicami. Po útoku zostalo osem mŕtvych vrátane deväťročného dievčaťa čakajúceho v aute. Potom vrahovia zmizli, akoby sa prepadli pod zem. Neskôr sa objavili informácie, že jeden z členov gangu, Zabijak, utrpel smrteľné zranenie, čo ukončilo ich „činnosť“. Polícia ešte chvíľu pátrala, no napokon prípad uzavrela ako nevyriešený.

Meno Christiana Bonkoffského sa vo vyšetrovaní brabantských vrážd neobjavilo prvý raz. Smerovalo k nemu viacero indícií. Okrem nápadnej podoby s policajným portrétom Obra aj to, že si bral voľno v práci vždy v čase útokov. A keď jedného z lúpežníkov postrelili, prišiel do práce s obviazanou nohou.

A ešte čosi naznačovalo, že by mohlo ísť o Bonkoffského. Spôsob práce zabijackého gangu ukazoval na profesionálov. A Bonkoffsky medzi takých patril. Svojho času bol členom elitnej jednotky Diane, ktorá sa v Belgicku sformovala po tragických udalostiach na olympiáde v Mníchove v roku 1972. Ľudia, ktorých do nej verbovali, museli spĺňať špeciálne požiadavky - podmienkou bola odvaha, chladnokrvnosť, schopnosť zabiť aj zomrieť bez mihnutia oka. Podozrenie sa prehĺbilo, keď istý príslušník jednotky komentoval jednu z vražedných akcií slovami: „Toto urobili naši.“

Bonkoffského z jednotky vyhodili po banálnej chybe so zbraňou.

Cielená výpoveď?

Jeho brat je presvedčený, že v tomto prípade nie sú žiadne náhody. Verí, že Christiana vyhodili z jednotky cielene, aby ho mohli naverbovať inam, na nejakú špinavosť.

Čo skutočne za brabantskými vraždami stálo, sa zatiaľ môžeme len domnievať. Polícia však verí, že Bonkoffského priznanie - aj keď je už mŕtvy - jej pomôže konečne vyriešiť jednu z najväčších záhad belgickej kriminalistiky.

VIDEO Plus 7 Dní