O Sicílii sa hovorí, že je viac Afrika než Európa. Že jej obyvatelia sa iba pokúšajú byť Talianmi. V skutočnosti sú zvláštnym mixom všetkých národov, ktoré v minulosti vládli tomuto ostrovu. Ako pochopiť fungovanie tohto zvláštneho miesta uprostred Stredozemného mora?

Maxiprocesso

Pred dvadsiatimi siedmimi rokmi, 23. mája v sobotu večer, niekto na diaľku odpálil nálož umiestnenú v kanalizačnej rúre pri diaľnici medzi letiskom Punta Raisi a Palermom. Mohutný výbuch zničil stometrový úsek cesty. Zahynulo pri ňom niekoľko ľudí, vyše dvadsať ich bolo zranených. Dve hodiny po prevoze do nemocnice zraneniam podľahol aj muž, ktorý bol cieľom útočníkov. Prokurátor Giovanni Falcone. Jedna z hlavných postáv protimafiánskych procesov medzi rokmi 1986 a 1992, nazývaných Maxiprocesso, v ktorých sa podarilo rozložiť fungovanie sicílskej Cosy nostry. Súdili v nich 474 členov a prisluhovačov mafie. Väčšina z nich skončila vo väzení na doživotie. Boli medzi nimi bosovia známi aj za hranicami Talianska - Toto Riina a Bernardo Provenzano. Na ostrove, kde si mafiózovia bežne kupovali policajtov aj sudcov - a rovnako bežne vraždili tých, ktorí im stáli v ceste - boli neúplatní a nebojácni prokurátori kľúčovými postavami v súdnom dokazovaní. Procesy sa konali v bunkri vybudovanom špeciálne na túto príležitosť uprostred múrov budovy súdu v Palerme.

Necelé dva mesiace po vražde Falconeho vybuchol aj automobil jeho najbližšieho spolupracovníka, prokurátora Paola Borsellina. Smrť týchto mužov spustila na Sicílii obrovské hnutie proti organizovanému zločinu, ktorý rozkladal a vyciciaval sicílsku spoločnosť celé desaťročia. Najdivokejšie časy mafie, ktorá patrí k juhu Talianska rovnako ako pizza, víno a viera v Boha, sú už našťastie preč. Rodinné klany, ktoré si, mimochodom, talianski imigranti doniesli so sebou do všetkých kútov sveta, neovládajú všetky aspekty života na ostrove Sicília. No „pizzo“, platenie niekomu za „ochranu“, ani zďaleka nie je minulosťou. Každý obchodík či kaviarnička alebo akýkoľvek biznis majú vraj nejakého patróna. Organizovanému zločinu ešte lepšie vynášajú podvody s eurodotáciami, na ktoré sa sicílski bosovia špecializujú tiež.

Do konca života

V centre Palerma, len pár krokov od najnavštevovanejších pamiatok, v útrobách jedného z palácov sídli v niekoľkých malých miestnostiach No Mafia Memorial. Malé múzeum zamerané na dejiny mafie a boja s ňou. „Prosím. Vstup je voľný. Ak sa vám to bude páčiť, môžete nás podporiť dobrovoľným príspevkom,“ pozýva ma ďalej mladý muž pri vchode. Vnútri sú hlavne fotografie s textami. Rozprávajú príbehy mafiánskych bosov 20. storočia aj niektorých aktivistov, ktorí proti nim vystúpili ešte pred Falconem a Borsellinom. Napríklad Giuseppe Impastato. Známy skôr ako Peppino. Sám syn mafióza a dedične člen rodinného klanu. Narodil sa v roku 1948. Sicília sa vtedy borila s chudobou a obrovskými sociálnymi problémami. Keď mal pätnásť, jeho strýka Cezareho Manzellu, tradičného sicílskeho bosa z mestečka Cinisi, ktorý žil z pašovania heroínu a cigariet, zabili bombou v aute. Kusy jeho tela nachádzali stovky metrov od miesta výbuchu, viseli dokonca zo stromov.

Z balkónov: Obyvatelia historického centra mesta Trapani sledujú tradičnú veľkonočnú procesiu rovno zo svojich bytov.
Z balkónov: Obyvatelia historického centra mesta Trapani sledujú tradičnú veľkonočnú procesiu rovno zo svojich bytov.
Zdroj: JANA ČAVOJSKÁ

„Ak je toto mafia, budem proti nej bojovať po celý zvyšok života,“ vyhlásil vtedy Giuseppe a prerušil kontakt s otcom. Viedol demonštrácie proti nespravodlivosti, písal newsletter, organizoval verejné diskusie, rozbehol vlastné rádio, v ktorom agitoval proti spoločenskému poriadku, aký na ostrove diktovala mafia. V roku 1978 ho dal zabiť Gaetano Badalamenti, nástupca jeho strýka Cezareho Manzellu na čele klanu z Cinisi. Badalamentiho, ktorý mal blízke vzťahy s niektorými karabiniermi a prokurátormi, odsúdili na doživotie až v roku 2002. „Nehľadala som pomstu, len spravodlivosť za smrť svojho syna... Badalamenti volával môjmu manželovi Luigimu a sťažoval sa na Peppina a môj manžel ho prosil, aby chlapca nezabíjal,“ povedala po procese Giuseppeho matka Felicia Bartolotta.

Po Giuseppem bolo pomenované Sicílske dokumentačné centrum, ktoré zbiera informácie súvisiace s vyčíňaním mafie a dôkazy proti nej. Sicílčania sa búria proti starým poriadkom. Podľa analýzy z roku 2008 vyzbiera mafia len v Palerme a okolí na úplatkoch od obchodníkov, remeselníkov a majiteľov kaviarní a reštaurácií ročne 160 miliónov eur. Číslo za celú Sicíliu môže byť až desaťnásobne vyššie. Dáva ich pravdepodobne až 80 percent biznismenov na Sicílii. Výskum Palermskej univerzity ukázal, že obchodník alebo kaviarnik mafii zaplatí priemerne 457 eur mesačne, majiteľ hotela a reštaurácie 578 eur. Pre stavebné spoločnosti sa mesačné „pizzo“ môže vyšplhať na 2-tisíc eur.

Zbohom, pizzo

Prvý, kto otvorene odmietol mafiózom platiť pizzo, bol krajčír Libero Grassi z Palerma. V roku 1991 poslal do regionálneho denníka Giornale di Sicilia otvorený list, adresovaný „drahému vyberačovi úplatkov“. Noviny ho uverejnili na prvej strane. Reakcia? Grassimu vylúpili obchod, aby si zobrali príslušnú sumu, ktorú od neho mafia za „ochranu“ a pre svojich „chudobných priateľov vo väzení“ vyžadovala. A 29. augusta 1991 o pol ôsmej ráno ho na Via Vittorio Alfieri v Palerme popravili tromi strelami do hlavy. Do ulíc vyšlo po jeho vražde protestovať desaťtisíc ľudí. V roku 2004 si piati kamaráti chceli v Palerme otvoriť bar. Naštvalo ich, keď sa dozvedeli, koľko od nich mafia bude chcieť za „ochranu“. Povedali si, že toho majú plné zuby, že už sa nechcú pozerať na to, ako zločinecká organizácia riadi celú ekonomiku ostrova. Palermo oblepili nálepkami Addio Pizzo, teda Zbohom, pizzo. „Kto platí pizzo, je človek bez dôstojnosti,“ stálo na nich. Hnutie Addio Pizzo bolo na svete.

Dnes existuje zoznam obchodov, kaviarní, barov a reštaurácií, ktoré odmietajú platiť výpalné. Spoznáte ich aj podľa nápisov Pizzo-free. Polícia im sľubuje dôslednejšiu ochranu a pravidelne hliadkuje v ich okolí. Členovia iniciatívy organizujú prednášky v školách a ponúkajú aj antimafistické turistické prehliadky Palerma a Corleone. Chcú tak zvyšovať povedomie turistov o tomto probléme. Na záver s nimi idú na kávu alebo bruschettu do niektorého z „pizzo--free“ podnikov.

Dom za euro

Prítomnosť mafie na Sicílii si bežný turista, samozrejme, vôbec nevšimne. Horšie je to s odpadkami. Hlavne Palermo sa v nich doslova topí. Ani historické centrum nie je ušetrené. Mestu na kráse nepridáva ani šialená výstavba. Niekde to vyzerá skôr ako v chudobnej štvrti metropoly Bangladéša. Ošarpané budovy, ku ktorým si pristaval izbičku, kumbálik alebo ďalšie poschodie, kto chcel a ako chcel. Rozpadnuté bloky, balkóny zatienené kadejakými plachtami, aby dovnútra nepálilo nemilosrdné sicílske slnko. Špinou zalepené vchodové dvere, zájdené chodby. Schátrané historické budovy s plachtami zahaľujúcimi portály, aby z nich nepadal stavebný materiál.

Rozpredávajú sa budovy za euro? Občas sa aj u nás objavia správy, aby sme si kúpili romantický dom na sicílskom vidieku za euríčko. Presne toľko stojí na Sicílii aj espreso. Mnohé z tých budov sú v dezolátnom stave ešte od zemetrasení pred desiatkami rokov. Inde jednoducho nie sú obyvatelia. Mestečká sa vyľudňujú. Mladí odchádzajú zo Sicílie za prácou, starí umierajú. Prosím, kúpte si naše domy, ponúkajú už niekoľko rokov v Gangi. Nedávno ich nasledovali napríklad Salemi a Sambuca. No nepredstavujte si automaticky idylický život na romantickom talianskom vidieku za jedno euro. Predávané domy si vyžadujú rekonštrukciu. Od kupujúceho sa očakáva obvykle vratný depozit a prísľub investície v určitej výške, ktorá zaistí nový život budovy. Miestni dúfajú, že aj celej dediny.

Realitní makléri však upozorňujú aj na negatíva. Okrem nákladnej rekonštrukcie môže prisťahovalcovi znepríjemniť život slabá infraštruktúra. A nehovorím len o kanalizácii, ale aj o veľmi obmedzených spojoch do romantických dediniek, v ktorých zastal čas. Miesta, kde zastal čas, sú možno romantické na dovolenku, no nie sú vhodné pre každého na praktický život. Na kopcoch, kde sa dedinky obvykle nachádzajú, strašne fúka. Zimy môžu byť poriadne chladné. Sú miesta, kde nenakúpite a vašimi najbližšími susedmi budú len ovce.Ak vás ani to neodradilo, radšej tam najprv strávte aspoň pár dní. Aby ste zistili, či vám Sicília skutočne sedí.

Samé smeti

Vznešené paláce historického centra Palerma sa dvíhajú zo špinavých ulíc. V niektorých z nich by ste ešte aj dnes stretli príslušníkov sicílskej aristokracie s rodokmeňmi siahajúcimi dlhé storočia dozadu a obsahujúcimi mená panovníkov, pápežov aj svätcov. V iných, zanedbaných a ošarpaných, bývajú chudobní prisťahovalci. Bangladéšske rodiny ponúkajú samosy a Indovia zas lacné kabelky v tieni kedysi nádherných, no dnes zanedbaných budov.

Všetci, bohatí aj chudobní, spoločne žijú na uliciach zasypaných odpadkami. „Všade samé smeti. Hrozné. Bez nich by bolo Palermo najkrajšie mesto na svete,“s úsmevom skonštatuje starší pán v odeve, ktorý napodobňuje oblečenie zo začiatku nášho letopočtu. Je tma a on sa so skupinou mladíkov v uniformách rímskych vojakov a žien zahalených do veľkých šatiek ponáhľa ulicami nočného Palerma. Je Veľký piatok. Mesto križujú sprievody ľudí v dobových kostýmoch a kajúcnikov, ktorí na pleciach vlečú presklené rakvy s telom Krista a sochy Panny Márie v čiernom. Na Sicílii nie je sochám dopriaty stáročný nerušený odpočinok pod pavučinami v kostoloch. Na Veľkú noc, počas slávností patrónov kostolov, miest a dedín, na výročné dni svätých ich vyzdobia umelými kvetmi, naložia na mohutné podstavce a nesú ulicami. Táto tradícia je stará stovky rokov a zmenilo sa len to, že namiesto sviečok osvetľujú sprievod žiarovky. Každé mesto, každá dedinka si uchovávajú vlastný spôsob slávenia sviatkov. V Prizzi behajú diabli - muži v drevených maskách, v San Fratelle muži v červených kostýmoch, nazývaní Židia, v Piagne degli Albanesi dodnes nosia albánske kroje, ešte zo svojej pravlasti.

Vzkriesený Kristus: Procesia na Veľkonočnú nedeľu v meste Enna.
Vzkriesený Kristus: Procesia na Veľkonočnú nedeľu v meste Enna.
Zdroj: JANA ČAVOJSKÁ

Keď bežia sochy

V Palerme slávia ukrižovanie a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista sprievodmi so sochami a pašiovými hrami. Začínajú už na Kvetnú nedeľu. Na Zelený štvrtok námestie pred kostolom Fornai pripomína dedinskú púť aj s predavačom cukrovej vaty, občerstvením a so stánkom s nepotrebnými plastovými haraburdami. Zišli sa dospelí aj deti, mladí aj starí, prichádzajú pešo, na motorkách a na bicykloch, trkocú medzi sebou, preberajú novinky, deti sa naháňajú, tínedžeri vedú medzi sebou prvé vážne rozhovory. Všade sú - ako inak - smeti. A striedavo na pódiu oproti kostolu a v neďalekom parčíku sa odohrávajú scény poslednej večere, zrady Judáša Iškariotského, diania v Getsemanskej záhrade, súdu Pontského Piláta, krížovej cesty a ukrižovania. Hrajú členovia niekoľkých bratstiev, skupín s tradíciou siahajúcou do 18. a 19. storočia, ktorí majú na starosti rôzne aktivity spojené s kostolom. Je to zdĺhavé a také verné, že niektorí diváci sa neu­bránia slzám. Sprevádza ich dychová kapela. Keď sa scéna presúva z parku na pódium a naopak, dav beží dopredu.

Každý si chce zabezpečiť miesto s najlepším výhľadom. Samozrejme, vznikajú stovky záznamov predstavenia na mobilné telefóny. V meste Trapani odštartuje na Veľký piatok popoludní o druhej hodine procesia so súsošiami, ktoré členovia bratstiev nosia historickým centrom nepretržite celých dvadsaťštyri hodín. A v Enne vysoko v kopcoch vyrazia na Veľkonočnú nedeľu dva sprievody z dvoch kostolov. Členovia dvoch bratstiev nesú mestom dve sochy, vzkrieseného Krista a Pannu Máriu. Stretnú sa pred katedrálou. Tam Panne Márii strhnú z tváre čierny závoj a muži s ťažkými nosidlami na pleciach sa pustia do behu, aby sa sochy stretli čo najskôr. Bok po boku potom sochy dokráčajú až pred oltár v katedrále. Veľká noc sa šťastne skončila, Ježiš vstal z mŕtvych a dal všetkým nádej. Obyvatelia Enny môžu ísť pokojne na kávu a na víno.

V pokazenom vlaku

Ak vás tieto tradície zaujímajú a chcete sa dostať do sicílskych dediniek, aby ste ich zažili na vlastnej koži, určite budete potrebovať auto. Doprava na Sicílii je kategória sama osebe. Tam, kam nechodí vlak, nechodí väčšinou vo sviatočné dni žiadny spoj. Podobné je to v nedeľu, pripravte sa na dva autobusy denne. Ste v Trapani a chcete navštíviť jednu z vychýrených atrakcií, saliny s múzeom soli a prírodnou vtáčou rezerváciou? Smola, žiadny spoj nechodí priamo tam. Na Sicílii fungujú veci pre miestnych, nie pre turistov. Skrátka, veci robia po svojom. Ak sa ti nepáči, čau. Vlaky síce chodia, ale občas meškajú. Niekedy sa pokazia. Zostali sme takto trčať niekde na trati medzi Ennou a Termini Imerese. Asi tri hodiny. Sprievodca pravidelne s úsmevom prešiel vlakom a informoval cestujúcich o tom, čo bude. Najprv že príde náhradný vlak. Potom autobus. Potom nová lokomotíva. Potom opäť autobus. A tak ďalej. Cestujúci síce neboli nadšení, ale reagovali tiež s úsmevom. A to napriek tomu, že im nikto nepriniesol vodu ani občerstvenie. Znervózneli len tí, ktorým išli spoje niekam ďalej do Talianska. Dostali lístok s poznávacou značkou mikrobusu, ktorý ich z prvej stanice odvezie k ich vlaku. Papierovú tašku s fľaškou vody a keksami dali každému do ruky až pri vystupovaní na hlavnej stanici v Palerme. Aj to je to známe talianske dolce vita.

Doplatil naň aj známy, ktorému sa priamo uprostred malého sicílskeho mestečka pokazilo auto. Zaparkoval rovno na námestí pri kostole. A už sa nepohol. Bolo to cez veľkonočný víkend. Automechanik sa na to bude môcť prísť pozrieť až v utorok. Lenže do toho prišiel ako na potvoru 25. apríl, keď si tu pripomínajú koniec 2. svetovej vojny v Taliansku. Potom pár cirkevných sviatkov a je tu 1. máj, Sviatok práce, počas ktorého sa, samozrejme, nepracuje. Po ňom nasleduje zopár dní a víkend... Summa summarum, dodávka potrebnej súčiastky a práce v autodielni budú hotové najskôr o dva týždne. Azda sa nechcete rozčuľovať? Sme predsa na Sicílii.