Skutočný Rain Man: Nepochopený čudák vníma svet aj emócie cez čísla. 4-ka je tichá, 5-ka hlučná

Skutočný Rain Man: Emócie vníma cez čísla, po islandsky sa naučil za týždeň

Skutočný Rain Man: Svet aj emócie vníma cez čísla. Jedenástka je priateľská, päťka hlučná

Pripravuje reportáže zo Slovenska a zo zahraničia, venuje sa aj sociálnym, medicínskym, kultúrnym a historickým témam. 
Ocenenia:
2002 - 2. miesto v novinárskej súťaži Bororo-Kamienok, organizovanej Úradom vlády Slovenskej republiky, Sekretariát splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity 
2002 – 2. miesto v novinárskej súťaži Najlepšie je s mamou a otcom, organizovanej OZ Návrat, Orange Slovensko v spolupráci so Slovenským syndikátom novinárov.

Monika Mikulcová

Narodil som sa 31. januára 1979. V stredu. Viem, že to bola streda, pretože ten dátum vidím namodro a stredy sú vždy modré, tak ako číslo 9 či zvuk hašterivého kriku, - začína svoje rozprávanie vo svojej knižnej prvotine Daniel Tammet. Píše sám o sebe. O inakosti, samote, číslach i farbách. Považujú ho za&nbsp;génia. Skutočnú raritu. Nielen preto, že je autista s&nbsp;Aspergerovým syndrómom. Okrem toho je savant, teda človek, ktorý napriek určitým vývojovým poruchám oplýva výnimočnými schopnosťami. Podobne ako Ryamond Babbitt vo filme Rain Man ovenčenom Oscarmi. Aj preto médiá mladého Brita nazvali Rain Man z&nbsp;reálneho sveta. Ovláda jedenásť jazykov, drží európsky rekord v&nbsp;recitovaní matematickej konštanty pí.&nbsp;Jeho knihy sú bestsellermi a&nbsp;samotný autor predmetom skúmania viacerých vedcov. Dokonca o&nbsp;ňom hovoria ako o&nbsp;jednom z&nbsp;najvýnimočnejších mozgov na&nbsp;svete.

Jeho pôvodné meno je Daniel Paul Corney a&nbsp;je najstarším z&nbsp;deviatich súrodencov. S&nbsp;večne uplakaným a&nbsp;nepokojným dieťaťom zažívali rodičia krušné chvíle. Nik im nedokázal pomôcť utíšiť jeho náreky, neskôr zase pochopiť jeho uzavretosť a&nbsp;nezvyčajné správanie. „Jednou z&nbsp;mojich obľúbených aktivít bolo krútiť mincu na&nbsp;podlahe a&nbsp;pozorovať, ako sa zvŕta dookola. Roztáčal som ju znova a&nbsp;znova a&nbsp;nikdy ma to neomrzelo,“ spomína na&nbsp;prvé roky života. Napriek prenikavému plaču a&nbsp;záchvatom zlosti, ktoré Daniela pochytili napríklad pri zmene trasy cestou zo škôlky, rodičia ho zahŕňali obrovskou láskou a&nbsp;trpezlivosťou.

Keď objavil knihy o&nbsp;rôznych hrdinoch, zdalo sa, že je konečne spokojný a&nbsp;šťastný. Lenže potom pri­šla ďalšia rana. Ako štvorročný mal prvý epileptický záchvat a&nbsp;onedlho mu diagnostikovali epilepsiu temporálneho laloka. „Podľa profesora Snydera má možno savantské schopnosti každý, len väčšina ľudí ich v&nbsp;sebe nevie uvoľniť. Domnieva sa, že epileptické záchvaty zohrali v&nbsp;mojom prípade podobnú rolu ako impulzy magnetickej energie z&nbsp;jeho TMS prístroja - zasiahli určité časti môjho mozgu a&nbsp;prebudili k&nbsp;životu moje schopnosti narábania s&nbsp;číslami a&nbsp;odlišného spracúvania vnemov,“ opisuje v&nbsp;knihe Narodil som sa v&nbsp;modrú stredu. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Ako školák pociťoval svoju odlišnosť ešte intenzívnejšie. „Stojím osamote v&nbsp;tieni stromov lemujúcich školské ihrisko a&nbsp;z&nbsp;úzadia pozorujem, ako ostatné deti pobehujú, vykrikujú a&nbsp;hrajú sa. Mám desať rokov a&nbsp;viem, že som iný ako ony, hoci neviem pomenovať ani pochopiť v&nbsp;čom. Sú hlučné, neposedné, narážajú do&nbsp;seba, sáču sa,“ opisuje. Drží sa v&nbsp;úzadí, aby ho netrafila lopta. „Čoskoro sa po&nbsp;škole rozšíri, že Daniel sa rozpráva so stromami a&nbsp;je čudný.“ Samozrejme, že s&nbsp;drevinami nehovorí. Načo, keď nevedia odpovedať? Čoraz viac túžil po&nbsp;kamarátovi. Lenže pri stretnutí s&nbsp;rovesníkmi nevedel reagovať, klopil zrak. Radšej rátal kamienky a&nbsp;keď ho niečo zaujalo, začal trepotať rukami a&nbsp;tlieskať si. Niektorí ho začali napodobňovať a&nbsp;posmievať sa mu. Najhoršie bolo, ak k&nbsp;Danielovi pristúpili príliš blízko. Vtedy si sadol na&nbsp;betón, zakryl si rukami uši a&nbsp;v&nbsp;strese počítal mocniny. Mená ani tváre detí zo školských čias si nepamätá.

Ľudia s&nbsp;Aspergerovým syndrómom chcú nadväzovať kontakty, len je to pre nich ťažšie. Daniel si teda jednu kamarátku vymyslel. Bola to vysoká a&nbsp;veľmi stará žena Anna. Poznal jej celý životný príbeh a&nbsp;ona zase jeho svet čísiel, kníh, lásku k&nbsp;lienkam a&nbsp;vežiam z&nbsp;mincí. Napokon odišla. Presnejšie, nechal ju odísť, aby sa naučil žiť v&nbsp;reálnom svete. Jedinými skutočnými priateľmi boli jeho súrodenci. Vďaka nim sa naučil mnohým sociálnym zručnostiam. Záľubu v&nbsp;čítaní a&nbsp;písaní dopĺňala zberateľská vášeň. Mal obdobie, keď svoju izbu plnil gaštanmi, pretože musel vždy vziať a&nbsp;neskôr zrátať všetky, na&nbsp;ktoré natrafil. Potom zase zhromažďoval reklamné letáky. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Predovšetkým však jeho vnútorný svet vypĺňali čísla. Vedecky sa jeho vizuálne a&nbsp;emočné vnímanie týchto numerických znakov označuje ako synestézia. Rovnako ako písmená ich videl vo farbách, v&nbsp;rôznych tvaroch, štruktúrach, ba i&nbsp;pohyboch. Daniel má totiž komplexný typ synestézie. „Jednotka sa napríklad žiarivo leskne, akoby mi niekto svietil do&nbsp;očí baterkou. Päťka znie ako úder hromu či vlnobitie,“ uvedie príklady.

Tieto danosti využíval od&nbsp;útleho detstva a&nbsp;bez námahy preratúval v&nbsp;hlave akékoľvek veľké čísla. Násobil, delil, odmocňoval. Presne ako Raymond Babbit v&nbsp;kultovom filme. Aj tomu stačilo pár sekúnd, aby zrátal rozsypané špáradlá. K&nbsp;výsledku sa takíto ľudia nedopracujú zdĺhavými matematickými postupmi, ale vizuálne. „Čísla sú moji priatelia, sú mi vždy nablízku. Každé je jedinečné a&nbsp;má svoju vlastnú osobnosť. Číslo jedenásť je priateľské, päťka je hlučná, zato štvorka je plachá a&nbsp;tichá - je to moje obľúbené číslo, možno preto, že mi pripomína samého seba,“ opisuje. Niektoré sú veľké, hoci v&nbsp;skutočnosti nevyjadrujú obrovský počet. Majú rôzne vlastnosti. Skoro ako ľudia. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Aj Daniel prežíval emócie, len po&nbsp;svojom. „Od&nbsp;jedenástich rokov som vedel, že ma priťahujú chlapci, ale za&nbsp;geja som sa začal považovať až o&nbsp;pár rokov neskôr,“ priznáva. „Za&nbsp;svoje pocity som sa nehanbil, lebo som sa vedome pre ne nerozhodoval.“ Prvýkrát sa zamiloval v&nbsp;šestnástich, ozajstný vzťah mal o&nbsp;pár rokov neskôr, po&nbsp;návrate z&nbsp;Litvy, kde rok pracoval ako dobrovoľník. Napriek obavám rodičov, či všetko ďaleko od&nbsp;domova zvládne, cítil vzrušenie, že urobí svoj veľký životný krok vpred. „Bolo to neuveriteľné, ale v&nbsp;dvadsiatich rokoch som sa konečne predsa len sťahoval, a&nbsp;to takmer tritisíc kilometrov,“ spomína vo svojom knižnom debute. Život v&nbsp;pobaltskej krajine ho zmenil. Dokázal sa viac vyrovnať so svojou inakosťou a&nbsp;postarať sa o&nbsp;seba.

S&nbsp;partnerom Nailom, ktorý sa živil programovaním, sa zoznámil cez internet na&nbsp;jeseň 2000. „Po&nbsp;rokoch od&nbsp;môjho prvého citového vzplanutia v&nbsp;puberte sa vo mne nečakane opäť prebudili city, a&nbsp;to tak náhle a&nbsp;mocne, intenzívne a&nbsp;hlboko, až to bolelo.“ To, že je gej, prijali jeho rodičia s&nbsp;pochopením a&nbsp;láskou. Čoskoro sa za&nbsp;priateľom presťahoval do&nbsp;Kentu. V&nbsp;septembri 2002 spoločne spustili webovú stránku na&nbsp;výučbu jazykov. Rýchlo sa ujala a&nbsp;zaujala tisícky študentov z&nbsp;celého sveta. „Vďaka láske som si začal aj viac dôverovať a&nbsp;veril som v&nbsp;svoju schopnosť rásť a&nbsp;každým dňom sa rozvíjať.“ Dnes má však po&nbsp;boku iného partnera. S&nbsp;manželom Jérômom Tabetom žijú v&nbsp;Paríži a&nbsp;okrem hlbokej vzájomnej lásky ich spája vášeň k&nbsp;literatúre. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Z&nbsp;nesmelého chlapca je dnes zrelý muž, ktorý sa napriek svojej diagnóze naučil sociálnym zručnostiam a&nbsp;našiel spôsob, ako svoj svet prežívať s&nbsp;ostatnými. Prešiel však dlhý kus cesty. Od&nbsp;osamelosti cez hľadanie seba samého a&nbsp;možnosti sebavyjadrenia až po&nbsp;rôzne výskumy svojich savantských schopností. Zaujal mnoho vedcov zo Spojeného kráľovstva i&nbsp;z&nbsp;Ameriky, ktorí sa dlhé roky snažia vysvetliť jeho výnimočné danosti.

Ešte pod svojím rodným menom sa dvakrát zúčastnil na&nbsp;majstrovstvách sveta v&nbsp;pamäti v&nbsp;Londýne, v&nbsp;roku 1999 sa umiestnil na&nbsp;11. mieste a&nbsp;v&nbsp;roku 2000 na&nbsp;4. mieste. O&nbsp;niečo neskôr ho vyzvali, aby sa za&nbsp;týždeň naučil jeden z&nbsp;najťažších jazykov na&nbsp;svete - islandčinu. Zatiaľ čo niektorí tvrdili, že je to nemožné, Tammet sa rozhodol dokázať opak. Po&nbsp;siedmich dňoch sa objavil naživo v&nbsp;islandskej televíznej talkshow a&nbsp;dokázal svetu svoj dar. Bol námetom pre dokumentárny film Výnimoční ľudia: Chlapec s&nbsp;neuveriteľným mozgom, ktorý odvysielal Channel 4 v&nbsp;roku 2005. Objavil sa v&nbsp;mnohých televíznych či rozhlasových diskusiách v&nbsp;rôznych krajinách. Jeho druhá kniha Embracing the Wide Sky bola v&nbsp;roku 2009 jednou z&nbsp;najpredávanejších kníh vo Francúzsku. Popularite sa však tešia aj jeho ďalšie diela. Aj na&nbsp;Slovensku má množstvo fanúšikov. Niektorí sa s&nbsp;týmto výnimočným mužom stretli pred pár rokmi besede v&nbsp;bratislavskej Novej Cvernovke. Dostali odpovede na&nbsp;mnohé otázky, ďalšie si odnášali domov. Tak, ako to pri tajomných génioch býva.

<a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/skutocny-rain-man-daniel-tammet-emocie-cisla-pi-epilepsia-gej-gay-po-islandsky-za-tyzden" target="_blank">FOTO Daniela si pozrite v GALÉRII</a>

Skutočný Rain Man: Svet aj emócie vníma cez čísla. Jedenástka je priateľská, päťka hlučná

Monika Mikulcová

Autor článku

Monika Mikulcová

Výber pre vás

Skutočný Rain Man: Svet aj emócie vníma cez čísla. Jedenástka je priateľská, päťka hlučná

Monika Mikulcová

Súvisiace články

Kedysi české sklo nakupovali bohaté Rusky vo veľkom, teraz môže vojna položiť sklárov na kolená

Bez chlpov to nie je ono: Vedci urobili veľký krok vpred vo vývoji elektronickej kože

Hnus! Filmová hviezda a jej manžel vinní z pedofílie. Majster bojových umení sa cítil ako boh

Náhrdelníky pre Tereškovovú aj Popolušku: Toto české mesto prezývali „rakúska Kalifornia“

Desať autorov o erotike: Homosexuálny Platón, krutý Markíz de Sade... S ktorým súhlasíte?

Autor článku

Monika Mikulcová

Výber pre vás