Svetový fond na ochranu prírody (World Wide Fund for Nature - WWF) je jednou z najväčších svetových organizácií bojujúcich proti ničeniu našej planéty. Americkí investigatívni novinári nedávno priniesli šokujúce informácie - skupiny bojujúce proti pytliakom v ázijských i afrických krajinách mučili a zabíjali ľudí, často nevinných. Sú vraj finančne i inak previazané s WWF. Reportérka portálu BuzzFeed Katie Bakerová a spolupracovník portálu Tom Warren pracovali na téme rok.

Smrť pre roh nosorožca

Roľníka Shikharama zadržala skupina strážcov bojujúcich s pytliakmi v roku 2006 v preslávenom Národnom parku Čitván v Nepále. Dôvod? Shikharam vraj pomohol svoju synovi ukryť drahocenný roh nosorožca. Počas dvoch dní, ktoré strávil zavretý v improvizovanom väzení, ho mučili, neľútostne bili a vlievali mu slanú vodu do úst aj do nosa - povedala reportérom BuzzFeed Hira, jeho manželka. Opísala, ako prišla za manželom do väzenia v tieni obrovských stromov. Ledva sa k nej doplazil, chudé telo mal celé pokryté modrinami. O deväť dní zomrel. Po­dľa Shikharamovcov strážcovia prírody nemali žiadne dôkazy, že by roľník vzácny roh ukrýval. Ani ho nikdy nenašli. Napriek tomu ho vystavili mučeniu.

Podľa pitvy mal Shikharam sedem zlámaných rebier a na tele početné modriny po silných úderoch. Troch pracovníkov parku, ktorí sa podieľali na bití a mučení, zadržali a vzniesli proti nim obvinenie z vraždy. Vtedy sa pozornosť upriamila aj na WWF, ktorý strážcom parku Čitván vraj dodával zbrane a iné vybavenie. Organizácia podľa novinárov vedela o tom, čo strážcovia robia, a údajne žiadala, aby obvinenia proti nim stiahli. Po mesiaci bol Shik­haramov prípad umorený.

Vďačná korisť: Rohy nosorožca v nepálskom Národnom parku
Čitván sú častým cieľom pytliakov.
Vďačná korisť: Rohy nosorožca v nepálskom Národnom parku Čitván sú častým cieľom pytliakov.
Zdroj: profimedia.sk

Mučenie pred očami rodičov

Nepálsky prípad nie je jediný, ako tvrdia americkí reportéri. Organizácia podľa nich bezprostredne spolupracuje s paravojenskými skupinami v národných parkoch v Ázii a v Afrike. Skupiny čelia obvineniam za bitie, mučenie, sexuálne zločiny i vraždenie ľudí. Reportéri opisujú prípad jedenásťročného chlapca z Kamerunu, o ktorom sa dozvedeli od chlapcových blízkych. Mučili ho pred očami rodičov. Obec, z ktorej rodina pochádzala, sa pre tento prípad sťažovala priamo v ekologickej organizácii. Nikto sa im vraj neozval. V Kamerune údajne tiež často dochádza k útokom na dediny, kde sa skrývajú pytliaci. Počas týchto nájazdov obyvateľov bijú i bičujú, dokonca stínajú mačetami.

Ročná práca

Novinárske vyšetrovanie trvalo rok v šiestich krajinách. Reportéri urobili vyše sto rozhovorov, preskúmali tisíce strán dokumentov. Tvrdia, že terénni pracovníci v Ázii i v Afrike organizovali spolu s ekologickými komandami kruté výpady proti pytliakom či domnelým pytliakom. „WWF poskytoval polovojenským silám peniaze, zásoby, školil ich a financoval nájazdy na dediny,“ píšu autori a dodávajú, že organizácia vraj využíva aj sieť „informátorov“, ktorí spolupracujú jedine z obavy pred pomstou.

Chce nezávislé vyšetrovanie

World Wide Fund for Nature presviedča, že netoleruje žiadne násilné správanie zo strany partnerov, a žiada nezávislé vyšetrovanie. Ako napísal hovorca Fondu na webe centrály WWF začiatkom marca, „podstatou práce WWF sú miesta a ľudia, ktorí v nich žijú. Dodržiavanie ľudských práv je jadrom nášho poslania“. „Práca WWF je založená na úzkej komunitnej podpore, angažovanosti a inklúzii. Naším cieľom je ochrana práv a blahobytu domorodého obyvateľstva a miestnych komunít na miestach, kde pracujeme. Akékoľvek porušenie našich prísnych pravidiel je pre nás neprijateľné. Ak vyšetrovanie odhalí akékoľvek nezrovnalosti, podnikneme rázne kroky,“ píše sa ďalej v stanovisku.

Stanovisko WWF Slovensko
Stanovisko WWF Slovensko
Zdroj: Plus 7 dní

Cap záhradníkom?

Svetový fond na ochranu prírody je jedna z najväčších a najsilenšjích organizácií na ochranu prírody a zvierat na svete. Vznikla v roku 1961 vo švajčiarskom Zürichu s cieľom napraviť svojvoľné zásahy človeka do prírody, ktoré priviedli niektoré druhy zvierat a prírodných oblastí na pokraj vyhynutia. Dnes má pobočky asi v stovke krajín sveta, medzi nimi je aj Slovensko a naši susedia - Česko a Poľsko. Má milióny priaznivcov na celej planéte, ale, ako sa podľa mnohých vyjadrení nezávislých novinárov i serverov zdá, nie je všetko zlato, čo sa blyští. Spomínaný škandál nie je jediný, ktorému musel fond čeliť. Pred niekoľkými rokmi WWF ostro zakročil proti knižke nemeckého novinára Wilfrieda Hausmana Čierna kniha WWF i jeho filmu Paktovanie s pandou, ktorý nakrúcal dva roky. Hausman opisuje pozadie aktivít WWF v spolupráci s medzinárodnými korporáciami. Tvrdí, že spoločne sa tvária, že prírodu zachraňujú, v skutočnosti ju ničia. Napríklad hovorí o Indii a „tigroturizme“.

Tigrov rapídne ubudlo a podľa kampane WWF treba na záchranu týchto zvierat vytvoriť rezervácie. Podľa Hausmana „stačí, aby boli dva tigre, a oblasť sa môže stať rezerváciou. Lenže - z rezervácie vysťahujú ľudí a dočasne nasťahujú turistov. Tí síce prinášajú peniaze, ale ničia lesy“.Podobne sa Hausman vyjadril k situácii na Borneu. Podľa kampane WWF je ostrov s dažďovými pralesmi dôležitý pre život orangutanov a lesy majú pozitívny vplyv na celosvetovú klímu. Lenže na Borneu je už len pol percenta plochy, čiže 80 hektárov z pôvodnej plochy pralesa. Ako dodal nemecký novinár, zvyšok sa zmenil na plantáže na produkciu palmového oleja, obrábané svetovou korporáciou. Domáci sa museli buď vysťahovať zo svojich stáročných regiónov, alebo sa zamestnať v korporácii na plantážach. Podobne je to v Papue-Novej Guinei, v Južnej Amerike či Afrike. Aby sa zachránila malá časť, padne za obeť väčšia. Problémom sú aj herbicídy, ktoré korporácie používajú, nebezpečné pre rastliny i pre človeka, či ich náklonnosť pestovať geneticky modifikované potraviny. Miestni na Borneu podľa Hausmana tvrdia, že plantáže po herbicídoch neskutočne páchnu. Herbicídy navyše pôdu degradujú a to má ďalší negatívny vplyv na faunu, flóru, ľudí - celé životné prostredie.

Obete pytliakov: V Národnom parku Čitván musia príslušníci nepálskej armády spáliť časti divokých zvierat, ktoré padli za obeť pytliakom.
Obete pytliakov: V Národnom parku Čitván musia príslušníci nepálskej armády spáliť časti divokých zvierat, ktoré padli za obeť pytliakom.
Zdroj: BUZZEFEED

Prominentní poľovníci

Ďalšiu vlnu nevôle spôsobila správa, že WWF, ktorý skupuje pôdu i nehnuteľnosti, na svojich pozemkoch spoluorganizuje nútený odstrel zvierat. Niektorí ekologickí aktivisti kritizujú väzby medzi WWF a prominentnými medzinárodnými lovcami. Prvým prezidentom WWF bol holandský princ Bernhard, vášnivý poľovník. Vo funkcii bol až do roku 1976 a jeho potomkovia, členovia holandskej kráľovskej rodiny, šli v jeho exotických poľovníckych šľapajach.
Medzi prominentných poľovníkov patrí aj bývalý španielsky kráľ Juan Carlos. V roku 2012 vyšlo najavo, že v Botswane zabil 50-ročného slona - v tom čase bol čestný prezident WWF. Ako veľvyslanec zastupoval fond aj kontroverzný podnikateľ a poľovník Knut Bellinger. Keď sa na internete objavilo video, ako strieľa na prísne chráneného jaguára, angažmán „veľvyslanca“ sa skončil. Bellinger svoje trofeje vystavuje v súkromnom múzeu v Kolíne na dvoch poschodiach. K prispievateľom patrí aj britská kráľovská rodina, poľovačky sú rodinnou tradíciou.  Fond sa bráni, že musí dodržiavať minimálnu úroveň regulácie divej zveri, aby zabránil poškodeniu povodňových hrádzí a priľahlých poľnohospodárskych pozemkov. Vysoká populácia divých zvierat by mala totiž negatívny vplyv na prirodzenú obnovu napríklad lužných lesov, kde boli sadenice stromčekov roky obhryzené tak, že z nich nemohli vyrásť stromy. To je na jednej strane prijateľné vysvetlenie, na druhej strane vieme, že na potrebné regulované odstrely niektorých druhov niektoré ochranárske spolky reagujú veľmi militantne a negatívne.