August 2017. Niekde v Líbyi. Pod rúškom tmy, za stenami ošarpaného domu, ktorý dokonale zapadá do miestnej urbanistickej scény. „Veľkí silní chlapci na prácu na farme,“ ponúka „licitátor“ tovar vyzdvihujúc jeho fyzickú zdatnosť, odolnosť a nenáročnosť. „400, 700, 800. Predaní za 1 200.“ Stačí pár minút a muž poverený vedením dražby úderom kladivka spečatí kúpu dvoch ľudí. Víťazí najväčšia ponuka - 1 200 líbyjských dinárov.

Teda 600 za jedného migranta, čo je v prepočte asi 340 eur. Toľko stojí ľudský život. Teda aspoň v Líbyi... V krajine, ktorá je najviac zasiahnutá migračnou a utečeneckou krízou a kde chýbajú zdroje na jej vyriešenie. Jeden z dvoch vydražených mužov je oblečený v bielej košeli a nohaviciach. Vyzerá, že má len okolo dvadsať rokov. Pochádza z Nigérie. Bude niekomu v 170-miliónovej najľudnatejšej krajine Afriky chýbať?

Trh s otrokmi

Šokujúce video natočené potajomky na mobil dokazuje, že po prevádzačstve sa objavil nový „biznis model“ zarábajúci na utečencoch z vojnových oblastí, ktorí sa snažia dostať do Európy kvôli lepšiemu životu. Mimoriadne krutý model pripomínajúci praktiky z 19. storočia.

CNN nielenže autentickosť videa overila, ale o pravdivosti dražieb, na ktorých sa neponúkajú šperky, byty či umelecké diela, ale utečenci, sa presvedčila investigatívna reportérka na vlastné oči. Cez miestne kontakty sa minulý mesiac dostala priamo do „aukčnej siene“ na okraji hlavného mesta Tripolis. „Potrebuje niekto bager? Toto je bager - veľký silný muž, ktorý bude kopať,“ znela jedna z ponúk. „Prebehlo to veľmi rýchlo. Vyvádzali von to, čo pomenúvali tovar. Celkovo pred nami predali 12 Nigérijčanov. Úprimne, neviem, čo povedať. Bola to pravdepodobne jedna z najneuveriteľnejších vecí, aké som kedy videla,“ uviedla na margo líbyjského trhu s otrokmi reportérka Nima Elbagirová. Celé to podľa nej netrvalo dlhšie ako šesť-sedem minút.

Aukcie sa pritom uskutočňujú na obyčajných miestach, kde sa deti hrajú na ulici a ich rodičia ráno vstávajú do práce. Miestni pre televíziu identifikovali deväť dejísk takýchto dražieb, najmä na severozápade krajiny. Môže ich však byť oveľa viac.

Po aukcii stretli reportéri dvoch predaných mužov. Tí boli podľa novinárov takí traumatizovaní, že im strach nedovolil vydať ani hlások. Po šokujúcich skúsenostiach sa na každého, koho stretli, pozerali podozrievavo.

CNN dôkazy posunula príslušným líbyjským orgánom, ktoré začali vyšetrovanie.

Bezprostredne po zverejnení videa vyšla pobúrená verejnosť do ulíc. Protestovalo sa nielen v Afrike, ale aj Európe a USA. Ak sa doteraz písalo o neľudských podmienkach v záchytných utečeneckých táboroch, dražby posunuli úroveň utrpenia na vyšší level. Tí, ktorí s dostanú do utečeneckých táborov, si vo svetle najnovších odhalení môžu gratulovať.

Protest v Paríži: Po odhalení trhu s migrantmi vyšla pobúrená verejnosť do ulíc v Afrike, Európe aj Amerike.
Protest v Paríži: Po odhalení trhu s migrantmi vyšla pobúrená verejnosť do ulíc v Afrike, Európe aj Amerike.
Zdroj: profimedia.sk

„Nedávne záťahy líbyjskej pobrežnej stráže spôsobili, že na more sa dostane menej lodí a v rukách pašerákov sa hromadia ľudia. Takže pašeráci sa stávajú pánmi a migranti a utečenci otrokmi,“ píše televízia CNN v exkluzívnej reportáži.

Vytúžená Európa alebo smrť

„Naplnia čln so sto ľuďmi, tí buď nastúpia, alebo nie. Hneď ako pašerák dostane peniaze, viac sa o nič nestará. Migrant sa buď dostane do Európy, alebo zomrie na mori,“ hovorí o strastiplnej ceste na preplnenej loďke cez Stredozemné more Naser Hazam z vládnej agentúry na boj s nelegálnou imigráciou. Hazam síce nebol svedkom aukcie s otrokmi, ale v televízii potvrdil existenciu organizovaných gangov a pašeráckych skupín. „Situácia je strašná. Niektoré správy sú skutočne desivé a najnovšie správy o trhoch s otrokmi sa radia k dlhému zoznamu násilností na migrantoch,“ vyhlásil Mohammed Abdiker, operačný riaditeľ Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM). „Akoby sme sa vrátili v čase. Jediné, čo chýba, sú okovy na zápästiach a členkoch migrantov,“ konštatuje CNN. Smutné, ale trefné.

V záchytnom tábore narazila televízia na 21-ročného Victoryho z Nigérie. Krajinu opustil pre korupciu. Na ceste do Európy je už rok a štyri mesiace. Hoci minul celé imanie, dostal sa „len“ do záchytného utečeneckého tábora v tranzitnej Líbyi. Tu čaká, kým ho pošlú naspäť do krajiny, z ktorej unikol. Victory tvrdí, že na ceste do Európy, na ktorej územie nikdy nevkročil, ho predali, a to hneď niekoľkokrát. Podľa jeho slov ho v Líbyi najskôr pašeráci držali v neľudských podmienkach. „Ak sa pozriete na väčšinu ľudí tu a skontrolujete ich telá, uvidíte jazvy po bití a mučení,“ vysvetľuje.

Mŕtvoly: Koncom februára vydalo more v blízkosti mesta Záwija na západe Líbye najmenej 74 tiel afrických migrantov, ktorí sa utopili cestou „za lepšími zajtrajškami“.
Mŕtvoly: Koncom februára vydalo more v blízkosti mesta Záwija na západe Líbye najmenej 74 tiel afrických migrantov, ktorí sa utopili cestou „za lepšími zajtrajškami“.
Zdroj: TASR

Keď sa mladíkovi minuli peniaze, predali ho ako otroka. Zisk z predaja mal ísť na zníženie jeho dlhu. Peniaze však vraj nestačili. Po pár týždňoch tvrdej práce ho nový majiteľ vrátil do rúk pašerákom, ktorí ho predali opäť a potom znovu a znovu. „Minul som viac ako milión nigérijských nairov (asi 2 370 eur). Moja mama dokonca obchádzala dediny, aby si požičala peniaze od rôznych ľudí a zachránila mi tak život,“ povedal Victory.

Mladík poďakoval Bohu za tých, ktorým sa podarilo dostať do Európy. K tomu, že jeho deportujú naspäť do Nigérie s prázdnymi rukami, len rezignovane dodá: „Nie som šťastný. Vrátim sa domov a budem začínať od nuly. Je to veľmi bolestivé. Veľmi.“

Pre čoraz viac preplnenú trasu cez Líbyu sa viac ako 8 800 osôb rozhodlo v tomto roku dobrovoľne s pomocou IOM vrátiť do vlasti. Podľa údajov IOM priplávalo od začiatku tohto roku do Európy 156-tisíc migrantov a utečencov. Pritom vlani za také isté obdobie ich bolo 341-tisíc. Až 73 percent z tohtoročného návalu migrantov, ktorí priplávali na starý kontinent, skončilo v Taliansku. Asi tritisíc ľudí pochovalo more.

Zločin proti ľudskosti

„Otroctvo nemá v našom svete miesto a takéto činy sú najnehoráznejším porušovaním ľudských práv,“ citovala agentúra AP zhrozeného generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov (OSN) Antónia Guterresa. Ten poveril príslušné orgány OSN, aby sa predajom afrických migrantov aktívne zaoberali. Biznis s ľuďmi by sa mohol podľa jeho slov považovať za zločin proti ľudskosti.

Vyšetrovať medializované správy začala aj Africká únia a, samozrejme, aj líbyjská vláda. Od zvrhnutia režimu islamského socializmu nastoleného vládcom Muammarom Kaddáfím v roku 2011, trvajúceho 42 rokov, sa Líbya zmieta v chaose. Medzinárodne uznaná je vláda v hlavnom meste Tripolis, o slovo však súperí aj ďalšia v Tobruku. Politické rozpory v krajine nahrávajú práve prevádzačom.

Otrokárska spoločnosť

Otrok - neslobodný človek, závislý od svojho majiteľa, ktorý ho využíva na prácu. Systém otrokárstva existoval v starovekom Grécku, Egypte, v Rímskej ríši aj v arabskom svete. Platón či Aristoteles vnímali otroctvo ako prirodzený jav v rámci deľby práce. Najväčší rozmach otroctva súvisí s kolonizáciou Ameriky. Otrokárstvo je v kurze aj dnes.

Lacná pracovná sila

V Európe zaniklo otrokárstvo v stredoveku, respektíve ho nahradilo nevoľníctvo, forma poddanstva roľníkov, ktorí mali aké-také slobody a práva, ale stále pracovali na pôde pre svojho feudála. Novodobé otrokárstvo zažilo svoj vrchol v 18. storočí počas kolonizácie Ameriky Európanmi. Keďže domorodci boli slabí na namáhavú prácu, prešlo sa na fyzicky zdatnejších Afričanov, ktorí pracovali na bavlníkových plantážach a celkovo najmä v poľnohospodárstve. Prekvitajúcemu obchodu s otrokmi cez Atlantik nadŕžalo vtedajšie rasistické zmýšľanie, podľa ktorého čierni otroci nemajú dušu. V rámci Európy a Ameriky sa práve v USA udržalo otrokárstvo najdlhšie. Zrušili ho v roku 1865 pod silným spoločenským tlakom.

Trh s otrokmi podobných rozmerov ako v USA mali aj Arabi, s tým rozdielom, že sa neobmedzovali len na černochov, nepohrdli ani bielou lacnou pracovnou silou. Obchod s otrokmi tu pretrval až do 20. storočia.

V železných obojkoch a reťaziach: Novodobé otrokárstvo zažilo svoj vrchol v počas kolonizácie Ameriky Európanmi.
V železných obojkoch a reťaziach: Novodobé otrokárstvo zažilo svoj vrchol v počas kolonizácie Ameriky Európanmi.
Zdroj: Getty Images

Pracovné tábory

Hoci takmer celý svet podpísal dohody o zrušení otroctva, otrokárstvo z mapy nezmizlo. Za novodobé otrokárske inštitúcie možno považovať nápravné pracovné tábory v komunistických krajinách. Zväčša politickí väzni boli nútení otrocky pracovať, napríklad na stavbách. Podobnej praxi holdovali v Číne aj v Severnej Kórei, kde sú koncentračné tábory dodnes. Oficiálne je otroctvo uznané v Mauritánii.

Čo sa týka súčasnosti, medzi moderné formy otroctva patrí obchod s bielym mäsom, vykorisťovanie formou nútenej práce zadarmo alebo za minimum pláce, nútené kradnutie, žobranie, sexbiznis či násilné odoberanie ľudských orgánov.