Príbeh Igora Smiljaniča zo Splitu je naozaj neuveriteľný. Na tri dni sa ocitol v karanténe - vo svojom aute a nakoniec mu ho podpálili!  
Igor pracuje ako vodič turistických autobusov a pár dní predtým než Taliansko vyhlásili za „červenú zónu“, služobne odišiel do Benátok. Tam nabral plný autobus cestujúcich, vozil ich po Taliansku, potom s nimi prešiel cez hranice do Rakúska, odkiaľ sa skupina mala pobrať domov. Lenže práve vtedy vyhlásili v Taliansku karanténu. Všetkým bolo zrazu všetko jasné.

„Vtedy sa Igor pohol do Splitu s prázdnym autobusom,“ píšu chorvátske noviny Slobodna Dalmacija. „Samozrejme, situáciu už dobre poznal. V nedeľu podvečer dorazil na hraničný priechod Macelj. Žiadni zdravotní inšpektori. A teda nikto, kto by mu mohol oficiálne nariadiť karanténu.“
„Vedel som, že musím ísť do karantény. Len rozhodnutie, ten papier, som nedostal, ale to ma vôbec netrápilo,“ citujú noviny vodiča, ktorý sa v tú noc rozhodol prespať v autobuse. Takmer v ňom zamrzol. V pondelok sa starou cestou pohol do mesta a zatelefonoval službukonajúcej epidemiologičke.

„Veľmi milá pani mi po tom, čo som jej všetko vyrozprával a uviedol aj všetky dátumy, kedy a kde som bol, oznámila, že ak nemám príznaky, nemôže ma poslať do karantény, lebo tam posielajú iba tých chorvátskych občanov, ktorí už príznaky majú. Že tak je to zo zákona,“ rozpráva.
Igor, samozrejme, netušil, čo má teda urobiť. Do rodinného domu ísť nesmie, veď by mohol ohroziť ženu a deti. Priateľ mu ponúkol dom pri Šibeniku, Igorova žena pripravila auto, naložila doň potraviny, posteľnú bielizeň, dezinfekčné prostriedky a nechala auto s kľúčom pred garážou, kam mal Igor doviezť autobus. Žiadne stretnutie, žiadne objatia...

Príbeh Igora Smiljaniča zo Splitu je naozaj neuveriteľný.
Príbeh Igora Smiljaniča zo Splitu je naozaj neuveriteľný.
Zdroj: INTERNET

„Nasadol som do auta, odviezol som sa do priateľovho domu, kde susedia videli, ako otváram bránu. Boli odo mňa najmenej sto metrov a videli, že na tvári mám rúško. A potom sa začalo peklo,“ pokračuje. Nahnevaní telefonovali priateľovi, či sa zbláznil, že chce zaniesť infekciu do dediny?!
„Prespal v dome, ráno ho vydezinfikoval a odišiel, aby priateľovi nenarobil zbytočné problémy. A potom si cez turistickú aplikáciu objednal dom neďaleko tej dediny na trinásť dní. V rozhovore jasne povedal majiteľovi domu, že ho potrebuje, aby v ňom prežil karanténu. Lenže majiteľ sa na základe toho do krvi pohádal so svojim otcom, ktorý si neželal, aby jeho dom ohrozoval niekto nebezpečným vírusom,“ píšu noviny Slobodna Dalmacija.

„Vidíte, a odvtedy sedím v aute,“ tvrdil vtedy novinárom. Rozhodol sa však, že sa vráti domov a jeho manželka s deťmi odíde k rodine.
Možno by to nebol až taký zaujímavý príbeh, keby o štyri dni neskôr Slobodna Dalmacija nepriniesla ďalší článok o tom, že v Splite zhorelo osobné auto Citroen! Informácie sú strohé: že vozidlo je zničené, že polícia dokázala, že zhorelo v súvislosti s trestným činom, a že auto naozaj patrí manželke Igora Smiljaniča.

Čo sa asi stalo, si vieme domyslieť aj sami. A o to neuveriteľnejšie nakoniec vyznieva aj tento príbeh.