Španieli sa vyrovnávajú s temnou stránkou histórie. Vykopali a znovu pochovali pozostatky zakladateľa španielskeho fašizmu Josého Antonia Primo de Rivera. Stál na čele fašistického hnutia Falanga, ktoré podporovalo diktatúru generála Francisca Franca. Obaja boli pochovaní asi 50 kilometrov od Madridu v Údolí padlých - dnes sa už vrátilo k pôvodnému názvu Cuelgamuros. Mauzóleum je anomáliou, keďže tu spolu odpočívali Franco aj obete jeho režimu. Na takmer 14 štvorcových kilometroch je pochovaných vyše 37-tisíc tiel, no označené boli len dve, a to práve Franca a Primo de Riveru. Pozostatky oboch z mauzólea premiestnili v snahe zabrániť glorifikácii totalitnej minulosti krajiny.
Preč z mauzóleí aj ulíc
Franca exhumovali už v roku 2019 na základe dekrétu vtedajšej socialistickej vlády z roku 2018. Proces predĺžilo odvolanie sa rodiny proti rozhodnutiu. Najvyšší súd však exhumáciu povolil. Pochovali ho na štátnom cintoríne Mingorrubio v El Pardo vedľa manželky Carmen. Na Prima de Riveru prišiel rad teraz. Pozostatky preniesli na mestský Cintorín San Isidro, kde je podľa Reuters pochovaná aj jeho sestra Pilar, zakladateľka ženskej časti Falangy, a brat Miguel, ktorý bol ministrom počas Francovho režimu.
Exhumácia sa uskutočnila za prítomnosti príbuzných. Odmietli ponuku vlády, aby telo zostalo v mauzóleu, no nie v jeho významnej časti. Na cintorín, kde pozostatky preniesli, sa snažilo podľa španielskeho denníka El País násilím dostať asi dvesto falangistov, polícia troch z nich zadržala. „Exhumácia Prima de Riveru je dobrou správou pre demokraciu. Fašistov treba vyviesť z mauzóleí aj ulíc,“ napísala na Twitteri ministerka sociálnych vecí Ione Belarra.
Proces je súčasťou nového zákona o demokratickej pamäti, ktorý vláda schválila vlani. Ako píše BBC, jeho cieľom je odstrániť frankistické symboly z verejných priestorov a zabezpečiť, aby osobnosti spojené s režimom neboli oslavované. Legislatíva konkrétne hovorí, že žiadny jednotlivec by nemal byť pochovaný na „významnom mieste“ v lokalite Cuelgamuros.
Zneužitie popravy na svoje ciele
Telo Prima de Riveru exhumovali už tretíkrát. Z dvoch masových hrobov v Alicante jeho pozostatky najprv v roku 1939 premiestnili do San Lorenzo de El Escorial, kde sú pochovaní členovia španielskej kráľovskej rodiny. O dvadsať rokov, po dokončení pamätníka Údolia padlých, ho uložili pod oltár baziliky, kde k nemu neskôr pochovali aj Franca.
Fašistickú stranu Falanga v jej začiatkoch štedro dotoval taliansky diktátor Benito Mussolini. Primo de Rivera ako jej zakladateľ v roku 1936 podporil španielsky nacionalistický vojenský prevrat proti republike, ktorý viedol k občianskej vojne, neskôr sa ju však pokúsil zastaviť. Začiatkom ozbrojeného konfliktu ho zatkli, uväznili, obvinili zo sprisahania a vojenskej vzbury proti vláde republiky a popravili. Stal sa nástrojom frankistického propagandistického aparátu, keď ho nacionalisti uctievali ako mučeníka.
Podľa Francovho životopisca Paula Prestona dvaja lídri boli v skutočnosti rivali, nemali sa v láske. Franco vraj dokonca sabotoval snahy o záchranu svojho soka a jeho smrť mu umožnila prevziať kontrolu nad falangistami. Na paralelu medzi minulosťou a súčasnosťou poukazuje odborník na španielsku históriu z University of Edinburgh Julius Ruiz. „Tak ako Franco využil popravu Prima de Riveru na legitimizáciu režimu jednej strany, využívajú teraz jeho stúpenci aj odporcovia exhumáciu na podporu súčasných politických cieľov,“ tvrdí a upozorňuje, že v krajine sa blížia regionálne voľby.
„Primo de Rivera pritom v občianskej vojne nehral vôbec žiadnu rolu. Bol v republikánskom väzení a vlastne obhajoval zmierenie, hovoril o tom, ako by sa ľudia mali spojiť, aká je vojna tragédia,“ povedal Ruiz pre NBC News.
Morálna urážka
Franco sa k moci dostal po prevrate, ktorý zorganizoval a ktorý prerástol do občianskej vojny v roku 1936. Tvrdou rukou vládol až do smrti v roku 1975. Po vojne prebehla najväčšia vlna represií proti odporcom frankistického Španielska. Údaje o obetiach totalitného teroru sa líšia, pohybujú sa medzi 100- až 200-tisíc mŕtvych.
V roku 1957 postavili na Francov príkaz pamätný komplex pozostávajúci z baziliky, 152-metrového kríža a kláštora v pohorí Guadarrama pri San Lorenzo de El Escorial. Údolie padlých malo byť pamätníkom obetiam španielskej občianskej vojny. Spolu tu však ležia telá padlých vojakov aj politických väzňov fašistickej diktatúry. Vznikla tak paradoxná situácia. Miesto toho, aby si ľudia v Údolí padlých uctievali obete diktatúry, chodili sem verejne hajlovať neonacisti. Francova exhumácia podľa premiéra Pedra Sáncheza „ukončila morálnu urážku, oslavovanie diktátora na verejnom mieste“.
