Vyznávam antický ideál kalokagatie, teda harmonického súladu pri rozvíjaní duševných a fyzických vlastností. V novinárčine ako aj v živote sa riadim jednoduchým výrokom najslávnejšieho francúzskeho žurnalistu Françoisa-Noëla Babeufa: „Nech raz a navždy zmizne odporné rozlišovanie bohatých a chudobných, veľkých a malých, pánov a komorníkov, guvernérov a vládcov. Nech medzi ľudskými bytosťami nie sú iné rozdiely okrem veku a pohlavia." Venujem sa reportážam zo všetkých kútov Slovenska, krimi témam a zahraničnému bulváru. V redakcii som známy svojou striktnou pracovnou etikou a dôrazom na gramatickú bezchybnosť.

Filip Szórád

Po štyroch mesiacoch od tragickej havárie na Zochovej ulici v&nbsp;Bratislave šokovala Slovensko ďalšia dopravná katastrofa. Tentoraz na opačnom konci republiky, v&nbsp;Košiciach. Obeťou šialenej jazdy miestneho podnikateľa Ivana Molnára sa stali dve nič netušiace chodkyne a&nbsp;vodič vozidla v&nbsp;protismere. Nespravili nič zlé, len boli v&nbsp;zlom čase na zlom mieste. Príbuzní obetí sa so stratou vyrovnávajú ťažko. „Čas všetko otupí, ale tá diera, to prázdno zostanú,“ tvrdia.

„Bolesť pretrváva. Ešte stále mám problém o&nbsp;tom hovoriť. Najhoršie je ráno. Večer sa nadopujem, no keď sa ráno preberiem do prázdnej postele, zoberiem jej sveter, zavýjam ako pes. Chýba mi,“ hovorí nám roztraseným hlasom manžel jednej z&nbsp;obetí Sone Andruchovej Vladimír. Stretávame sa s&nbsp;ním a&nbsp;jeho dcérou Viktóriou deň pred pohrebom ich milovanej manželky a&nbsp;mamy. „Neviem, ako zvládnem pohreb. S&nbsp;manželkou sme boli jedno telo, jedna duša. Mali sme sa tak radi, že to... a&nbsp;zrazu v&nbsp;jednej sekunde sa mi zrútil svet,“ povzdychne si a&nbsp;na chvíľu nastane v&nbsp;miestnosti skľučujúce ticho. „Dcéra prišla v&nbsp;piatok ráno z&nbsp;Brna, práve ukončila univerzitu s&nbsp;červeným diplomom. Tak sme sa tešili a&nbsp;naplánovali sme si na sobotu takú malú rodinnú oslavu. Toho roku mala manželka oslavovať šesťdesiatku a&nbsp;už jej robíme kar. Je to hrozné,“ ťažko zo seba dostáva slová.

„Ani v&nbsp;tých najtemnejších snoch som si nemyslel, keď sme sa naposledy lúčili, že ten deň takto dopadne.“ Dopĺňa, že Soňa mala deň pred nehodou predtuchu, bola nesvoja a&nbsp;vravela mu, že sa niečo stane. Tá sa, bohužiaľ, na druhý deň vyplnila. „O&nbsp;dvanástej mi zvoní mobil, nevidel som na obrazovku, tak som vyskočil, že mamka asi volá. A&nbsp;tam neznáme číslo, lekárka z&nbsp;ára, že, bohužiaľ, manželka zomrela.“

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/spoved-manzela-obete-kosickej-tragedie-zoberiem-jej-sveter-zavyjam-ako-pes">FOTO z pohrebu pani Sone v GALÉRII</a>

Od osudnej havárie mu chodia denne stovky telefonátov, esemesiek a&nbsp;mailov, ktoré mu vyjadrujú podporu. „Ďakujem Bohu za 30 rokov s&nbsp;tou úžasnou ženou. Mali sme sa neuveriteľne radi, vôbec sme sa nevadili. Denne som jej vyznával lásku desaťkrát, povedal by som, že v&nbsp;kuse. Hovoril som jej, ako ju ľúbim a&nbsp;čo pre mňa znamená,“ spomína so zlomeným srdcom. Podnikateľovi, ktorý zrazil jeho životnú lásku, nepraje nič zlé, ale chce, aby úradovala spravodlivosť. „Možno mu dôjde, čo spôsobil, keď sa trošku nad tým zamyslí. Lebo sa to vôbec nemuselo stať, ísť takou rýchlosťou, to už hraničí so zdravým rozumom.“ Tvrdeniu, že za divokým jazdením je epileptický záchvat, veľmi neverí. „Po prvé, taký človek vôbec nemá mať vodičák, a&nbsp;po druhé sa nám prihlásilo veľa ľudí, ktorí ho veľa ráz videli takto riskantne jazdiť po Košiciach,“ vysvetľuje s&nbsp;tým, že je rád, že médiá sa o&nbsp;to zaujímajú. Podľa neho aj takýto tlak môže pomôcť, aby nezodpovední vodiči prehodnotili svoje správanie.

„Mám spätnú väzbu od mnohých ľudí, že im to otvorilo oči a&nbsp;začali sa správať k&nbsp;rodine inak. Jednoducho ich to trošku nakop­lo. Len, bohužiaľ, my sme tým smutným príkladom.“ S&nbsp;dcérou sú rozhodnutí chodiť na všetky súdne pojednávania a&nbsp;dohliadnuť na to, aby sa spravodlivosť naplnila. „Zoberieme právnika. Manželka je z&nbsp;veľmi silnej právnickej skupiny. Robila hospodárske právo, ale jej spolužiaci sú na Ústavnom súde, špeciálni prokurátori a&nbsp;podobne. Prisľúbili nám pomoc,“ hovorí, hoci si uvedomuje, že mu to ženu už nevráti. „Viem, že čas všetko otupí, ale tá diera, to prázdno zostanú.“

Sonina dcéra Viktória sa aktivizovala na sociálnych sieťach a&nbsp;po jej výzve prišlo množstvo informácií o&nbsp;šoférovi BMW. „Písali mi ľudia, ktorí mali skúsenosti s&nbsp;pánom, a&nbsp;odkázala som ich, nech idú na políciu a&nbsp;nahlásia to. Lebo len to nám pomôže. Vraveli, že takto jazdieval pravidelne,“ prezrádza Viktória Andruchová, ktorá ne­chce, aby prípad vyšumel do stratena. „Chcela som, aby sme sa spojili aj s&nbsp;rodinami ostatných obetí, ale rozhodne nebudem nikoho tlačiť. Vďaka článkom v&nbsp;médiách vedia, kto sme, a&nbsp;nájdu ma, ak budú chcieť.“ Hoci má prácu v&nbsp;Brne, zatiaľ sa rozhodla zostať pri otcovi. „Uvidím, ako sa neskôr zariadim,“ dodala.&nbsp;

Ivan Molnár sa rodinám obetí ospravedlnil. „Je mi nesmierne ľúto, že vôbec došlo k&nbsp;tejto tragickej nehode. Pri strate pamäti a&nbsp;kŕčoch som sa rútil, ani sám neviem kam,“ uviedol prostredníctvom médií. „Spôsobil som obrovské nešťastie. Okrem môjho ospravedlnenia, ktoré myslím úprimne a&nbsp;s&nbsp;pokorou, si uvedomujem všetky následky. Strata blízkych je vždy najbolestnejšia. Moja duša krváca a&nbsp;prijme trest aj pokánie. Odpusťte mi, veľmi, veľmi vás prosím.”

Viktória voči šoférovi necíti zlobu, ale spôsob, akým vyjadril ľútosť, sa jej nezdá úplne vhodný. „To vyjadrenie posielal mailom v&nbsp;mene realitnej kancelárie, len cez médiá. Osobne sa nám neospravedlnil.“