Vo veku 92 rokov zomrel A. Eugene Kohn, ktorého architektonická firma siahala svojimi projektmi až do nebies. Doslova, ateliér KPF, ktorý spoluzakladal, stojí za niektorými z najvyšších mrakodrapov sveta. Medzi najznámejšie projekty patrí New York One Vanderbilt či Shanghai World Financial Center. Kohn skonal vo svojom dome v Montecite v Kalifornii. Podľahol rakovine pankreasu, potvrdil jeho syn Brian. „S charakteristickým optimizmom, diplomaciou a dobrou vôľou spojil dizajnérov a inžinierov, klientov a občianskych lídrov, aby dosiahli významné projekty, ktoré zmenili k lepšiemu mestá na celom svete,“ cituje z vyhlásenia firmy KPF CNN.
Nemali zákazku, ale mali firmu
Arthur Eugene Kohn, prezývaný Gene, sa narodil 12. decembra 1930 vo Filadelfii. Ako píše The Washington Post, jeho otec bol medicínsky výskumník, no počas hospodárskej krízy prišiel o svoj biznis. Matka prevádzkovala obchod s odevmi v ich skromnom rodinnom dome. Synova detská izba bola zároveň šatňou pre zákazníkov. Popritom maľovala.
Kohn študoval na Univerzite dizajnu v Pensylvánii. Navštevoval hodiny významných architektov Louisa Kahna a Paula Rudolpha. V roku 1953 získal bakalársky titul. Po troch rokoch strávených v námorníctve si dokončil magisterský titul. Keď sa uchádzal o prácu na letisku vo Filadelfii, na pohovore povedal, že jeho matka, obyvateľka Filadelfie, by bola naštvaná, keby si ho nevybrali.
V roku 1964 sa presťahoval do New Yorku. Stal sa prezidentom architektonickej spoločnosti John Carl Warnecke & Associates, kalifornskej firmy s pobočkou v New Yorku. No cítil, že nemá v rukách skutočnú moc. Jej zakladateľ, bonviván, ktorý kedysi randil s ovdovenou prvou dámou Jacqueline Kennedyovou, držal všetky nitky a ťahal za ne spôsobom, ktorý sa Kohnovi nepáčil. V roku 1975 z firmy odišiel a pustil sa do vlastného biznisu, pričom k sebe lákal kolegov od Warnecka - Williama Pedersena a Sheldona Foxa. Na Deň nezávislosti, 4. júla 1976, spoločne založili Kohn Pedersen Fox (KPF). „Nemali sme žiadnu zákazku, žiadnu vizitku či brožúru, nič. Bolo to trochu šialené,“ povedal Kohn v roku 1986 Paulovi Goldbergerovi. Vtedajší kritik architektúry o ňom písal profil pre New York Times, Kohna opísal ako jedného z najefektívnejších predajcov v architektonickom biznise. Svoje prezentácie nezačínal opisovaním projektov budov, ale fotografiami softbalového tímu KPF. Akoby tým chcel naznačiť, že s mladou firmou bude zábavné pracovať.
A začalo sa mu dariť. Keď sa po vzniku KPF dočítal, že televízia ABC plánuje premeniť starú zbrojnicu na West 66th Street na Manhattane na svoje štúdiá, do mediálnej spoločnosti zavolal a predstavil hlavnú výhodu novovzniknutej firmy - na zákazke môže pracovať hneď. KPF v priebehu nasledujúcich dvadsiatich rokov dokončila pre ABC 17 projektov.
Kohnove presvedčovacie schopnosti boli výnimočné a vybudovali z KPF jedného z globálnych gigantov modernej architektúry s budovami v 45 krajinách sveta. Vlani sa v pravidelnom rebríčku časopisu Building Design + Construction zaradila KPF na desiatu priečku najväčších architektonických firiem v USA, jej tržby v roku 2021 dosiahli vyše 169 miliónov dolárov.
Zlatý vek v Ázii
V roku 1985 si Kohn na konferencii v San Franciscu vypočul ekonóma, ktorý varoval účastníkov, že ak do roku 1990 nebudú globálnymi hráčmi, polovica z nich skončí. A tak začal premýšľať, ako expandovať za hranice USA. O štyri roky neskôr KPF otvorila kanceláriu v Londýne, kde už pracovali na centrále americkej nadnárodnej spoločnosti Goldman Sachs na Fleet Street. Budova, ktorú otvorili v roku 1991, ohromila kritikov, rovnako tak 53-poschodová centrála DZ Bank vo Frankfurte, dokončená v roku 1993. Koncom 90. rokov KPF v Londýne konkurovala najlepším britským architektonickým firmám, často ich porážala v boji o zákazky. V roku 2018 KPF dokončili 190 metrov vysoký mrakodrap Skalpel na ulici Lime Street vo finančnej štvrti City of London. Pôvodná prezývka na základe hranatého dizajnu budovy jej „prischla“ ako oficiálny názov.
Zlatý vek KPF začal výstavbou sídla centrálnej japonskej železničnej spoločnosti priamo nad stanicou v meste Nagoja. Projekt JR Central Towers dokončili v roku 2000, ide o druhú najvyššiu budovu v Nagoji. KPF otvorila svoje pobočky v Hongkongu, Šanghaji, Singapure a Soule. V roku 2003 dokončila firma mestský komplex v Tokiu s názvom Roppongi Hills, akési japonské Rockefellerovo centrum, v ktorého srdci je 54-poschodová veža. Projekty KPF možno vidieť aj v Južnej Kórei. Postavili tu Rodinovo múzeum, centrálu Samsungu, 1 400-akrový projekt obchodnej štvrte New Songdo City a vežu Lotte World Tower, ktorá je s výškou 555,7 metra najvyššou budovou Soulu a patrí medzi desať najvyšších budov sveta. Mimochodom, v elitnej desiatke má KPF aj ďalšie tri mrakodrapy - Ping An Finance Center v Šen-čene, CITIC Tower v Pekingu a Chow Tai Fook Finance Center v Kantone.
Do roku 2010 tvorili 80 až 90 percent práce KPF projekty mimo Spojených štátov. Zároveň bola firma najväčším zamestnávateľom architektov v New Yorku približne so 450 ľuďmi. Provízie z amerického trhu narástli v roku 2010, keď bola KPF vybratá, aby vypracovala plán rozvoja komplexu budov Hudson Yards na západnej strane Manhattanu. Približne v rovnakom čase začali pracovať na One Vanderbilt, 427-metrový mrakodrap v New Yorku susedí s najväčšou stanicou sveta - Grand Central Terminal. V Los Angeles sa KPF podpísala pod renováciu Petersenovho automobilového múzea, ktorého červená fasáda s bielymi pruhmi evokuje rýchlosť. Ide o jeden z mála projektov, na ktorom sa Kohn podieľal dizajnérsky.
Pestoval vzťahy ako rastliny
Keď KPF vybudovala renomé, Kohn hovoril o dôležitosti nepoľaviť z odbornosti. Spoluzakladatelia si rozdelili úlohy. Pederson si zobral na starosť dizajn a Fox riadenie projektov. „Bol som z nás troch najotvorenejší a najviac ochotný riskovať, a tak som prevzal úlohu prezidenta a vodcu,“ opísal v knihe The World By Design, ktorú napísal v roku 2019 s Cliffordom Pearsonom. Pomohol mu aj jeho výzor, už v ranom strednom veku mal biele vlasy a vyzeral seriózne.
Ako prezident firmy sa zameriaval na nadväzovanie a upevňovanie vzťahov s klientmi. Čas bol pre neho vzácnou komoditou. Podľa Goldbergera pôsobil navonok uvoľnene a ležérne, no vnútri mal motor, ktorý ho intenzívne hnal dopredu. Jeden príklad za všetky: Než nastúpil do lietadla, zistil si u personálu, kto ešte sedí v prvej triede, a podľa toho požiadal o miesto vedľa pasažiera, u ktorého videl potenciál, že by potreboval architekta. „Uistím sa, že nie som dotieravý alebo otravný, ale pestujem si vzťahy tak, ako niektorí ľudia pestujú orchidey alebo bonsaje - starostlivo a dlhodobo,“ poznamenal vo svojej monografii.
Od začiatku biznisu sa mu táto taktika vyplácala. Keď si jedny z najväčších amerických korporácií Procter & Gamble, Gannett a IBM hľadali nové centrály, namiesto etablovanejších architektonických firiem si vybrali práve jeho KPF. Za zmienku stojí najmä ústredie IBM v Armonku v New Yorku. Budova má cikcakovitý tvar a bola navrhnutá tak, aby sa nedala rozšíriť. Vtedajší riaditeľ IBM Louis Gerstner mal totiž požiadavku, aby rástli všetky časti spoločnosti okrem tej administratívnej. Vo Washingtone sa zasa KPF stala známou vďaka budove Svetovej banky. Dokončili ju v roku 1997 a bola jednou z prvých presklených budov v meste. Za priehľadnou fasádou v átriu sa nachádza 8,5-metrový vodopád. Z hľadiska dizajnu to bol veľký skok dopredu.
Kohn však zažil aj neúspechy. Jeden z najväčších v roku 2009, keď Lee Polisano, vedúci londýnskej kancelárie, oznámil, že opúšťa firmu a berie so sebou aj svojich zamestnancov. Vtedy 80-ročný Kohn ihneď zamieril do Londýna a horúčkovito pracoval na tom, aby zabránil zamestnancom a klientom nasledovať Polisana. „Niektoré boje ťa posilnia,“ zhodnotil svoje úspešné ťaženie.
Čo sa týka súkromia, manželstvá Kohna s Barbarou Schwartzovou a Diane Barnesovou sa skončili rozvodom. V roku 2002 sa oženil s Barbarou Shattuckovou, investičnou bankárkou. Z prvého manželstva vzišli tri deti, synovia Brian, Steven a dcéra Laurie. Tešil sa z deviatich vnúčat. V roku 2003 sa vzdal postu šéfa KPF, no až do začiatku tohto roka zostal v jeho predsedníctve. „Budem šťastný a hrdý, keď ma nebudú potrebovať,“ povedal o svojich mladších obchodných partneroch. „A najviac sklamaný,“ dodal. Okrem práce pre KPF vyučoval na Kolumbijskej a Harvardovej univerzite.
