Vyštudovala odbor filozofia na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Články z oblasti kultúry písala pre tlačovú agentúru aj rôzne týždenníky a mesačníky. V PLUS 7 DNÍ pracuje od roku 2002. Venuje sa kultúrnym, sociálnym a historickým témam a pripravuje reportáže z domova aj zo zahraničia. V roku 2002 získala druhé miesto v novinárskej súťaži Bororo-Kamienok, organizovanej Úradom vlády Slovenskej republiky, Sekretariát splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity, v rovnakom roku druhé miesto v novinárskej súťaži Najlepšie je s mamou a otcom, organizovanej OZ Návrat, Orange Slovensko v spolupráci so Slovenským syndikátom novinárov.

Monika Mikulcová

Katakomby a podzemie vyžarujú tajomnú atmosféru. Inak tomu nie je ani v prípade druhej najväčšej kostnice v Európe, ktorá sa nachádza v Brne pod Kostolom Svätého Jakuba. Kým v parížskom podzemí, ktoré preslávil už Victor Hugo v románe Bedári, sú ostatky vyše šesť miliónov ľudí, v brnianskom je ich vyše päťdesiattisíc. A to rozhodne nie je málo!

Do špeciálne vymedzených priestorov začali exhumované kosti ukladať od trinásteho storočia a tak vznikali prvé osáriá. V Česku sú pre verejnosť prístupné kostnice v Sedleci pri Kutnej Hore (asi štyridsať tisíc ostatkov) a v Mělníku (okolo pätnásťtisíc ostatkov), prípadne sa dá dohodnúť na prehliadke aj vo Velkej Losenici, kde sú uložené tri stovky kostier vojakov zo sedemročnej vojny. Pod kostolom Jména Panny Marie v křtinskej krypte je zaujímavý nález dvanástich lebiek s čiernou kresbou.

V Brne na začiatku trinásteho storočia založili Kostol svätého Jakuba spolu s cintorínom. Najstaršia časť kostnice vznikla zrejme v sedemnástom storočí, najviac sa začala zapĺňať telami obetí tridsaťročnej vojny a epidémií. Vyhláška Jozefa II. z roku 1784 z hygienických dôvodov zakázala pochovávať na cintoríne, mnohé exhumované ostatky teda zhromaždili na vymedzených miestach.

Na dlhé desaťročia sa na kostnicu pod brnianskym kostolom zabudlo. Až stavebné a archeologické prieskumy okolo roku 2001 odhalili, že je tu spleť zaujímavých chodieb s pozoruhodným obsahom.

Pre všetkých je život krátky

Archeológovia neskrývali radosť! V roku 2011 pri výskume v brnianskom podzemí nenašli len tisícky kostier, ale aj stáročné rakvy. Kostnica pod Kostolom svätého Jakuba v Brne teda prešla rekonštrukciou, lebky aj kosti odborníci dezinfikovali a asi pätnásť percent vrátili nazad do podzemia. Pre verejnosť ho sprístupnili v lete 2012.

„Každý má určen svůj den;/ je pro všechny život krátky/ a návratu není,“ víta návštevníkov verš z Vergiliovej básne Eneida a plastika Chárona z dielne Josefa Zahradníka. Mystickú atmosféru podzemia umocňuje autorská hudba brnianskeho skladateľa Miloša Štědroně.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/stlp-aj-steny-ludskych-lebiek-morbidna-krasa-mystickom-podzemi">FOTO v galérii</a>

Z ľudských ostatkov sú vytvorené zaujímavé inštalácie, ktoré bez vulgárnosti poukazujú na krehkosť ľudského bytia. Doplnené sú umeleckými dielami či náhrobnými kameňmi a jednu komoru krypty ponechali v nájdenom stave. Kosti v nej sú za sklom a celý súbor špecifického uloženia je vyhlásený za kultúrnu pamiatku.