Plus 7 dní

Etiópia má okolo 90 miliónov obyvateľov, čím je pri rozlohe asi milión štvorcových kilometrov krajinou s druhou najvyššou populáciou na africkom kontinente. Hlavné mesto Addis Abeba pripomína obrovskú dedinu.

Väčšina domácich sú kresťania, tretina moslimovia. Známi sú aj etiópski židia, falaši. Viac ich tu bolo do osemdesiatych rokov minulého storočia, teraz ich tu zostala už iba stovka. Väčšina odišla do Izraela, kde ich žije okolo osemdesiattisíc.

Etiópia je jedným z najstarších území, kde podľa vedcov žili ľudia. Popri starovekom Ríme, Perzii, Číne a Indii sa stala Aksumská ríša jednou z najsilnejších na svete. Vo štvrtom storočí nášho letopočtu aj prvou z veľkých ríší, ktorá prijala kresťanstvo ako štátne náboženstvo.

Počas devätnásteho storočia, v ktorom prebiehala „bitka o Afriku“, Etiópia ako jediná odolala európskej koloniálnej moci a zachovala si nezávislosť.

V roku 1974 sa skončila vláda cisára Haileho Selassieho, posledného etiópskeho vládcu. Jeho dynastia podľa tradície pochádzala od biblického kráľa Šalamúna a vládkyne Aksumu, podľa Starého zákona známej ako kráľovná zo Sáby. Po zvrhnutí panovníka prevzala moc v krajine komunistická vojenská junta na čele s diktátorom Mengistu Haile Mariamom, podporovaná Sovietskym zväzom.

Po kolapse socializmu v roku 1991 zaviedli v krajine demokratický systém.

Etiópia je domov druhej najstaršej kresťanskej cirkvi na svete, etiópskej ortodoxnej. Prvenstvo patrí arménskej. Etiópčania majú počernú pokožku, nie sú černosi, negroidné črty sa u nich prejavujú minimálne. Predpokladá sa, že pochádzajú z kušitských kmeňov spomínaných v biblickom Starom zákone a z predčernošských kmeňov, takzvaných krovákov.

O histórii územia sa najprv dozvedáme iba z legiend, prvá písomná zmienka, Kniha Kibre negest, teda Veľkosť kráľov, je až zo 14. storočia. Etiópsku ortodoxnú cirkev označujú za nechalcedónsku, lebo neprijala závery 4. a 5. koncilu v Chalcedóne v roku 451 a v Carihrade v roku 553, ktoré stanovili dvojitú podstatu Ježiša Krista, božskú a ľudskú.

Táto cirkev, ako aj iné nechalcedónske cirkvi, tvrdí, že podstata Ježiša Krista, božská aj ľudská, je jednotná a bola dosiahnutá v lone Panny Márie. Kult Bohorodičky sa stavia na úroveň jej syna. Nechalcedónska cirkev je ešte napríklad koptská ortodoxná cirkev v Egypte či arménska apoštolská ortodoxná.

To, čo etiópsku odlišuje, je zastúpenie tradícií Starého zákona. Podobne ako v judaizme požadujú obriezku, rozpoznávajú mäso čistých a nečistých zvierat, usmrtené musia byť podľa presného rituálu. Posvätným dňom nie je len nedeľa, ale aj sabat, sobota. Nechýbajú prísne pôsty, špecifické sviatky popri známych kresťanských.

Pri tých však nesedí v porovnaní s katolíckou cirkvou dátum, etiópska sa riadi juliánskym kalendárom. Etiópska Biblia je odlišná od katolíckej. Nájdete v nej aj časti, ktoré iné cirkvi zaraďujú medzi apokryfy, čiže nie sú súčasťou oficiálneho textu.

V Etiópskej ortodoxnej cirkvi sa odráža príbeh územia, ktoré aj dnes pripomína biblické časy. Ženy kresťanky stále nosia dlhé, navoľno zaviazané veľké šatky a somárik je obľúbené hospodárske zviera. Najznámejší mýtus je príbeh kráľovnej zo Sáby. V skutočnosti sa volala Makeba a ako etiópska panovníčka sa vybrala do Jeruzalema za kráľom Šalamúnom, aby získala múdrosť a poznanie.

Priniesla mu hodnotné dary - vôňa myrty a kadidla je v Etiópii všadeprítomná dodnes, polodrahokamy, trebárs ametysty, stále nájdete vo voľnej prírode - a odišla s dieťaťom pod srdcom. Keď sa Šalamún dozvedel, že má syna Menelika, poslal poňho.

Z krajiny otca sa mal muž, ktorý zasadol na trón po matke, vrátiť aj s bájnou biblickou archou zmluvy. Etiópčania i dnes presviedčajú, že je v ich Chráme Panny Márie Sionskej v Aksume.

Mesto Aksum v nadmorskej výške okolo dvetisíc metrov má síce len tridsaťtisíc obyvateľov, no pre etiópskych kresťanov je to, čo Rím pre katolíkov, Jeruzalem pre židov, Mekka pre moslimov. Posvätným ho robí viera, že archa je práve tu. Chrám Maryam Zion, Panny Márie Sionskej, je najposvätnejší.

Vedľa nového z roku 1960 stojí starý, ktorý postavili v roku 1665 aj s kaplnkou a práve v tej má byť archa. Predtým ju vraj skrývali v Lalibele, na ostrove jazera Tana. Archu považujú za najhľadanejšiu relikviu na svete. Podľa Biblie akáciová truhlica obložená zlatom skrýva palicu Mojžišovho brata Árona, božský pokrm mannu a dosky s Desatorom Božích prikázaní od Hospodina, ktoré prorokovi odovzdal na hore Sinaj.

Pôvodne mala byť uložená v Jeruzalemskom chráme, ten však v roku 586 p. n. l. vypálili. Šalamún údajne dávno predtým archu odovzdal svojmu etiópskemu synovi. Kráľ Menelik panoval v Etiópii okolo roku 950 pred narodením Krista. Etiópčania nepochybujú o tom, že archa leží v malej kaplnke v Aksume.

Okrem strážcu, ktorý s ňou po vstupe do kostolíka ostáva do smrti a tajomstvo si berie do hrobu, k nej nemá nikto prístup. „Chcete vidieť archu? Truhlicu s Desatorom? Určite je v kaplnke, ale tam nikoho nepustia,“ vysvetľuje správca múzea hneď vedľa chrámu.

Aksumské chrámy sú monumentálne. Po rekonštrukcii talianskymi odborníkmi dostali aj akési obrovské ochranné strechy na stĺpoch, všetci na ne pozerajú s údivom. Napriek tomu je údiv z neopakovateľnosti stavieb väčší. Prekvapí aj slobodné vyznanie rovno na chrámoch. Akoby dobro bolo skutočne jedno, hoci má veľa podôb.

Nie je problém vidieť na rovnakom chráme jedno vedľa druhého židovskú Dávidovu hviezdu, kresťanský kríž a takisto svastiku, symbol šťastia, ktorý sa používa po celom svete. Bol prítomný aj u biblických semitských národov. V Európe je pravotočivá svastika, hákový kríž, smutne známa ako symbol nacizmu.

Aksumská ríša sa datuje od 3. storočia pred naším letopočtom. Aksumský kráľ Bazen - jeho hrobka sa zachovala dodnes - zrejme vládol v čase Ježiša Krista. Je však pravdepodobné, že kresťania žili na území dnešnej Etiópie už pred pokrstením kráľa Ezana, ktorý na trón nastúpil okolo roku 325.

Podľa legendy v prístave, ktorý kontrolovala Aksumská ríša, zakotvila loď. Z Indie na nej cestoval sýrsky kupec Meropius a dvaja chlapci, ktorých mu zverili do výchovy. Loď prepadli, posádku i kupca zabili, chlapci však vyviazli. Domáci ich objavili zahĺbených do knižiek zachránených spolu s nimi.

Predviedli ich pred kráľa, zrejme otca neskoršieho panovníka Ezanu. Starší chlapec Frumentius sa stal po smrti panovníka učiteľom nástupcu trónu Ezana. Práve on vraj svojho chránenca obrátil na kresťanstvo a stal sa prvým biskupom v Etiópii. Frumentia menoval vtedajší alexandrijský patriarcha.

Potvrdzuje to správa rímskeho historika Rufina a uchované aksumské mince. Na počiatočných sú symboly Slnko a Mesiac, neskôr ich nahradili kresťanské. V Etiópii sa po prijatí kresťanstva objavili kláštory, mníšske spoločnosti, kde krstili domácich.

Bosí pútnici a jedno z najstarších písiem

Počas vládnutia dynastie Zagve od roku 1150 bola Etiópia odrezaná od sveta. Obchodovanie sa pozastavilo, krajinu obkľúčili islamské štáty. Styk so zahraničím sa obmedzil na pútnické cesty do Jeruzalema. Do Etiópie začali prichádzať kresťania z krajín, ktoré ovládol islam. Práve vtedy sa však začali stavať preslávené skalné chrámy v Lalibele.

Mesto vybudovali rýchlo, za dvadsať rokov. Dnes je v ňom jedenásť kostolov starých asi deväťsto rokov. Pre veriacich je dôležité. Ten, kto príde do Lalibely, vraj dostane rovnaké požehnanie, akoby putoval do Jeruzalema. Preto sem kráčajú pútnici cez hory niekoľko týždňov, bosí. Prastaré písmo ge’ez je najmä v cirkevných textoch dodnes.

Ostáva jedným z najstarších na svete a stále sa využíva. Počas dynastie Zagve sa posilnila cirkev duchovne spolu so starozákonnými tradíciami vrátane zdokonalenia písomníctva.

Väčšinu unikátnych skalných chrámov postavili okolo vtedajšieho hlavného mesta Roha, dnes Lalibela. Zrejme ich budovali niekoľkými spôsobmi.

Niektoré vystavali pod skalným previsom, dodnes tam žijú mnísi. V kostoloch sa slúžia omše. Ak chcete vstúpiť aj vy, na znak úcty sa treba vyzuť. Tak ako každý pútnik na ceste života. Neďaleko jedného chrámu sedí pred domcom z hliny muž. Predstaví sa ako miestny kazateľ.

„Mám rodinu, ženu, dve deti. Len vyšší cirkevní hodnostári, ktorí chcú robiť kariéru, si volia celibát. My nemusíme,“ usmeje sa. Zároveň je aj maliar, pisár, má pätnásť učňov. Maľuje na koziu kožu anjelov, démonov, kráľov.

Pridá písmo ge’ez, takisto pripomína obraz. Obrazy vytvára etiópskym štýlom, vidíte ich aj na freskách starých chrámov zo 14. storočia. „Všetky farby miešam sám, z tunajších bylín, z koreňov, zo zeme. Nič umelé, preto vydržia,“ vysvetľuje. Nenamieta, keď si ho fotografujeme. „Pošlete mi ten obrázok?“ spýta sa. „Mám mailovú adresu, určite aj vy,“ prekvapí.

Chrám vykresali mimozemšťania alebo anjeli

Iné chrámy vytesali rovno do skaly. Najprv oddelili blok skaly od okolitej zeme a začali z neho sekať chrám. Strecha splýva s okolím. Alebo - predstavte si dieru v zemi s kostolom, z ktorého uvidíte najprv vrch. Zvyčajne sa na stavbu dívame zospodu nahor, tu je to opačne, máte ju ako na dlani.

Až sa nechce veriť, že tieto chrámy sa budovali pomocou jednoduchých nástrojov. Dych vyráža Bete Giyorgis, Chrám svätého Juraja, známy ako Chrám archy. Pri pohľade na jeho „zamurované“ okná ani netreba veľa fantázie, aby vám napadlo - je to preto, aby do nich počas potopy nenatiekla voda.

Jeho strecha je kríž. Keď ho zbadáte z výšky v jame, cítite sa ako v inom svete. Vtedy ste ochotní uveriť, že ho, ako tvrdia Etiópčania, postavili mimozemšťania. Alebo ho kráľovi Lalibelovi pomáhali stavať anjeli. Najviac chrámov sa totiž postavilo práve za vlády panovníka, ktorého meno nesie súčasné mesto.

Okolo Chrámu svätého Juraja sú kobky pre pútnikov priamo v skale. V jednej sa povaľuje kus látky, v inej plechový tanier a hrnček. Stále spĺňajú svoj účel.

Čas sa v Etiópii zastavil, hoci je tu napríklad wi-fi či prístup na internet aspoň vo väčších mestách možný. Dve kobky pri chráme majú stálych hostí, pútnikov, ktorí tu vydýchli naposledy. O ich telá sa postarala príroda, mumifikovala ich. Delí vás od nich pletivo, aké sa u nás využíva na ploty, nič viac.

V Etiópii je mystika až príliš skutočná, niekedy takmer na dotyk. Domáci bez zaváhania opakujú, že prvý z dynastie, ktorá mala bez prerušenia pretrvať až po cisára Haileho Sellasieho, je syn kráľa Šalamúna a kráľovnej zo Sáby Menelik. Každopádne, ak by sa v krajine zmenilo zriadenie, jeden z potomkov zosadeného cisára, žijúci v zahraničí, je pripravený opäť nastúpiť na trón.

Pravdivosť legendy o kráľovnej zo Sáby potvrdzuje, že zo sábčiny vznikla stará etiópčina, ge’ez. Podľa legendy mal judaizmus pred prijatím kresťanstva dôležité postavenie. Takisto etiópski židia, falaši - v preklade cudzinci - sa spájajú so Šalamúnovým kráľovstvom. O tom, že židia žijú i v Etiópii, hovorí Starý zákon.

Po nástupe druhej šalamúnskej dynastie v roku 1270 ostal Aksum korunovačným náboženským centrom, no jeho význam klesal. Yekuno Amlak vládol z mesta Tegulet. Upevnil sa feudalizmus, panovník vyberal poplatky, pôdu rozdával za preukázané služby, zrodila sa vrstva bohatých feudálov. Takýto systém v podstate pretrval až do dvadsiateho storočia.

Etiópia si napriek všetkému zachovala samostatnosť, pozmeniť sa nepodarilo ani tamojšiu cirkev. Už za cisára Galavdevosa žiadali portugalskí jezuiti prestup na katolícku vieru. Etiópčania odolávali, povýšenosť Portugalcov sa im nepáčila. Cisár Ze Dingil sa napokon stal katolíkom, no ešte viac Etiópčanov nahneval cisár Susneyos, ktorý odprisahal vernosť rímskemu pápežovi.

Susneyos skúšal zaviesť novú liturgiu a bol krutý nielen voči tým, ktorí konverziu odmietali, ale aj voči vyznávačom judaizmu, falašom. V roku 1624 prišla ich porážka, keď sa vzbúrili proti panovníkovi, vedení svojou kráľovnou Yodit.

Dovtedy sa potomkovia jedného z „desiatich stratených kmeňov Izraela“ tešili istej nezávislosti. Cisár ich s pomocou Portugalcov porazil, potom chcel násilím obrátiť na katolicizmus alebo vyhnať. Veľa z nich prišlo o majetok, predali ich do otroctva. Etiópčania sa nevzdávali a keď Susneyos pochopil, že proti odporu obyvateľstva nič nezmôže, vzdal sa trónu v prospech syna, neskoršieho kráľa Fasila. Ten rozkázal vyhnať jezuitov z krajiny.

V Etiópii sú síce aj animisti a vyznávači prírodných božstiev, ale silné stále ostávajú dve monoteistické náboženstvá, kresťanstvo a islam. Väčšina Etiópčanov uznáva náuku etiópskej ortodoxnej cirkvi, sú tam aj katolíci, protestanti.

Je chyba stotožňovať etiópske ortodoxné kresťanstvo s koptským. Omyl vznikol zrejme preto, že etiópska cirkev považuje za najvyššiu autoritu alexandrijského patriarchu, čiže hlavu koptskej cirkvi.

Odpoveď je možno na stĺpe s osudom sveta. To, čo väčšinu Etiópčanov z hľadiska viery stále spája, je biblická archa zmluvy v kaplnke Kostola Panny Márie Sionskej. Strážcovia archy majú pochádzať zo spoločenstva mníchov, ktorým prúdi v žilách krv Mojžišovho brata Árona a jeho potomkov.

Žiarenie, ktoré z archy vychádza, je vraj silné, trpia oči, celý organizmus. Strážcovia umierajú predčasne. Etiópčania veria na Božie predurčenie a tak pristupujú i k faktu, že do kaplnky s archou zateká. Bude ju zrejme treba počas opravy premiestniť. Vedľa kaplnky sa už má stavať dočasná. Presunú do nej relikviu? Ak áno, strážca truhlicu s rozmermi 1,3 x 0,8 x 0,8 metra na dvoch drevených paliciach, ako odporúča Biblia, sám neprenesie.

Žeby sa dvere napokon pred archou otvorili? Ako to už v Etiópii býva, každý mlčí. V jednom z aksumských chrámov takisto zasvätenom Panne Márii je tajuplný stĺp obtočený látkou.

„Nemôžeme sa naň pozrieť, je na ňom napísaný osud sveta, nás všetkých,“ vysvetlil mních. Keď sme sa zaujímali, či látku aj menia a stĺp prebaľujú, odpovedal: „Raz do roka. Pôvodnú látku na ňom ponecháme, obkrúžime ho novou a keď ho zakrýva, vytiahneme spod nej starú, aby sudba ostala naďalej skrytá.“

Strážcovia biblickej archy umierajú predčasne

Plus TV

Vianočný pozdrav španielskej kráľovskej rodiny pre rok 2024

Toto by ste na podpredsedu KDH nepovedali. Toto vás naučí!

Muzikant Felix Slováček praje všetkým Slovákom najmä zdravie

Výber pre vás