Prostitúcia, erotické linky, tanec pri tyči. Ak čakáte, že táto práca živí len pochybné živly a zúfalé prípady, ste od pravdy ďaleko. Raz z nich budú právnici, lekári a topmanažéri. Kšefty s vlastným telom má rozbehnutých vyše stotisíc študentov vo Veľkej Británii.
Ukázala to nová štúdia, podľa ktorej takmer dve tretiny z tých, čo sa k pochybnému biznisu priznali, si zo zarobených peňazí ťahajú najmä svoj nákladný životný štýl. Ostatní nimi vykrývajú základné životné potreby. Dvaja z piatich študentov vyhlásili, že sa potrebujú dostať z dlhov.
Čítajte viac:
Nevyšla im kariéra zlatokopky, tak robia v eskorte: Slovenské radodajky sú vychytené a drahé
Peniaze však nie sú jedinou motiváciou. Traja z piatich priznali, že sa im práca páči a viac ako polovica ju považuje za „neobvyklú“.
Pred rodinou a priateľmi však charakter svojich „brigád“ zatĺkajú, ako sa len dá. „Väčšina z nich drží svoju prácu v tajnosti z obáv, že by ich to sociálne stigmatizovalo,“ hovorí Tracey Sagar z výskumného tímu.
Rýchla cesta k veľkým peniazom
Na štúdii sa zúčastnilo 6750 študentov britských vysokých škôl, pričom 5 percent mužov a 3,5 percenta žien priznalo, že sa realizuje v sexuálnom priemysle. Ďalších 22 percent o tom aspoň uvažovalo. Štvrtina tých, ktorí sa na obchod s vlastným telom dali, tvrdí, že je ťažké z rozbehnutého vlaku vystúpiť, informuje portál britského denníka Daily Mail.
Čítajte viac:
Slovenské luxusné spoločníčky: Seba aj okolie klamú, že robia modelky
Prieskum tiež zistil, že množstvo študentov sa dostalo k tomuto typu práce prostredníctvom sociálnych médií. Facebook a Twitter sú plné inzerentov, ktorí hľadajú tanečnice, eskortky a slečny na „rozhovor“ cez webkameru.
Honoráre sú pre študentov mimoriadne atraktívne. Tanečnica si môže zarobiť od 50 do 800 libier za noc (70 – 1100 eur). Dievčatá z eskortu zarábajú tisíce libier týždenne. Netreba sa preto veľmi čudovať, že pred normálnou brigádou uprednostia sexbiznis a ťažko sa im z neho odchádza.
„Cieľom výskumu bolo pomôcť študentom, ktorí skončili v sexuálnom priemysle. Potrebujú rady, podporu a pomoc, aby sa z neho mohli vymaniť. Ibaže vo väčšine prípadov nenájdu odvahu obrátiť sa na inštitúcie, ktoré by im mohli podať pomocnú ruku,“ dodáva Tracey Sagar.
