<p>zahraničie, zahraničná politika, život v zahraničí, zaujímavosti zo zahraničia
dlhé roky sa venuje zahraničnej politike, začínala v denníku, pokračovala v elektronických médiách, pracovala ako spravodajkyňa Rádia Slovensko v Poľsku</p>

Zuzana Kohútková

Nízke hladiny riek zablokovali nákladné i&nbsp;turistické lode a&nbsp;navyše, odhalili ďalšie nebezpečenstvo, potopené plavidlá spred 80 rokov z&nbsp;II. svetovej vojny plné nevybuchnutej munície. Pri neodbornej manipulácii to môže predstavovať riziko pre lodnú dopravu, keď sa znovu rozbehne. Navyše, mnohé lodné spoločnosti hlásia bankrot.

Vyschnutý európsky veľtok odhalil históriu z&nbsp;druhej svetovej vojny. Neďaleko malého mestečka Prahovo ale významného dunajského prístavu v&nbsp;Srbsku „vykukli“ spod hladiny vraky desiatok nemeckých vojnových plavidiel. Lode plné výbušnín a&nbsp;munície boli súčasťou čiernomorskej flotily nacistického Nemecka. V&nbsp;roku 1944 ich Berlín prikázal potopiť spolu so stovkami ďalších počas ústupu pred Sovietmi. Dnes vidno na zničených lodiach delové veže, veliteľské mostíky, zlomené stožiare či plechy skrútené od výbuchov. Niektoré vraky sú polozakryte piesočnými a&nbsp;štrkovými nánosmi.

&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; Vojnová loď sa „vynorila“ aj pri mestečku Vamosszabadi na severozápade Maďarska. Vedci z budapeštianskej univerzity ELTE varovali, že Maďarsko bude v najbližších desaťročiach čeliť pretrvávajúcim suchám, ak prijímajú opatrenia na zastavenie zmeny klímy

Keď je v&nbsp;Dunaji nízka hladina, vraky brzdia lodnú dopravu. Dvadsať potopených lodí s&nbsp;tonami nevybuchnutej munície však okrem ohrozovania premávky na rieke predstavuje nebezpečenstvo pre rybárov z&nbsp;Prahova i z&nbsp;Rumunska, ktoré leží na druhej strane rieky. „Nemecká flotila za sebou zanechala ekologickú katastrofu, ktorá nás, Prahovčanov, ohrozuje,“ cituje TASR Velimira Trajiloviča (74), ktorý o&nbsp;nemeckých lodiach napísal aj knihu.

&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; Srbské úrady rozhodli dno bagrovať, aby plavebná dráha zostala prejazdná. Pri Prahove však potopené vraky spôsobujú zúženie splavného úseku zo 180 metrov len na sto metrov. Ešte v&nbsp;marci tohto roka, kým hladina lode ako-tak zakrývala, vyhlásila tamojšia vláda tender na vyzdvihnutie zničených lodí, zneškodnenie a&nbsp;odvoz munície a&nbsp;výbušnín. Náklady na operáciu sa odhadujú na 29 miliónov eur.

Niekoľkomesačný nedostatok zrážok a&nbsp;horúčavy narušili riečnu dopravu v&nbsp;celej Európe, vrátane Nemecka, Talianska, Francúzska i Beneluxu. A&nbsp;to je problém pre hospodárstvo, pretože nízke hladiny obmedzujú prepravu tovaru. Ťažkosti hlásia na Rýne, čo vedie ku kriticky nízkym vnútrozemským zásobám a&nbsp;nevyhnutnosti uvoľňovať strategické rezervy pre produkciu v odvetviach, ktorá už utrpela veľké škody v&nbsp;dôsledku vojny na Ukrajine. Napríklad nemecká riečna prepravná spoločnosť Contargo oznámila, že jej lode nie sú schopné bezpečne plávať a&nbsp;preto uvažuje o&nbsp;pozastavení dopravy na Rýne. Ako uvádza televízia Deutsche Welle, hladina tejto rieky máva napríklad pri Kolíne nad Rýnom štandardne výšku tri metre. Teraz je to 85 cm a&nbsp;v&nbsp;niektorých bodoch len 40 cm.

Rýn je pritom hlavnou vnútrozemskou dopravnou cestou v&nbsp;Európe a&nbsp;najmä pre ekonomický gigant Nemecko má strategický význam. V&nbsp;roku 2020 predstavovala doprava po tejto rieke naprieč všetkými krajinami, ktorými preteká, teda Belgicko, Francúzsko, Nemecko, Luxembursko, Švajčiarsko a&nbsp;Holandsko, až 78,6 % vnútrozemskej plavby v&nbsp;krajinách EÚ, Švajčiarsku, Srbsku a&nbsp;na Ukrajine.

Po Rýne sa prepravujú všetky možné tovary, pohonné hmoty, chemikálie, železná ruda, uhlie, obilie Prepravcovia sú nútení znižovať hmotnosť nákladu, mnohé plavidlá sú naplnené len na štvrtinu svojej kapacity. Znamená to, že na prepravu rovnakého množstva treba viac lodí, čo zvyšuje prepravné náklady. Úplné pozastavenie plavby na Rýne situáciu len zhorší, keďže iné spôsoby dopravy všetko dramaticky predražia. Popravde, problém nízkej hladiny Rýna je niekoľkoročný a minimálne od roku 2018 každou sezónou vypuklejší. Berlín plánuje dno rieky prehĺbiť, zatiaľ to zostáva v&nbsp;rovine plánov.

Európsky veľtok na tom nie je o&nbsp;nič lepšie. Pred pár dňami hlásila bukureštská televízia Digi24, že vyše sto lodí stojí, pretože nízka hladina Dunaja im nedovoľuje pokračovať v&nbsp;plavbe. Televízia s&nbsp;odvolaním sa na predstaviteľov riaditeľstva riečnej plavby v&nbsp;bulharskom meste Ruse na hraniciach s&nbsp;Rumunskom informovala, že najnižší stav vody zaznamenali v&nbsp;okolí ostrovov Belene a&nbsp;Batin. Stanica s odvolaním sa na predstaviteľov riaditeľstva riečnej plavby v bulharskom meste Ruse na hraniciach s Rumunskom informovala, že najnižší stav vody je momentálne v okolí ostrovov Belene a Batin. Ak sú nejaké lode v&nbsp;pohybe, sú naložené len do polovice. „Takáto situácia je katastrofou pre lodné spoločnosti,“ uviedla Digi24 a&nbsp;citovala expertov, podľa ktorých tohtoročné sucho je pravdepodobne najhorším rokom pre dunajskú dopravu.

Niekoľkodňové výlety do európskych metropol loďou sa stali veľmi obľúbenými,&nbsp; v&nbsp;kurze je najmä Dunaj, ale aj Labe či Mohan. Ale už pred niekoľkými rokmi sa americkí turisti sťažovali, že museli z&nbsp;lodí prestúpiť do autobusov, a&nbsp;to na niekoľko dní. Organizátori, aby zavreli ústa reptajúcim, poskytli klientom zľavy či presuny na lode s&nbsp;vyšším komfortom na inom úseku rieky.

Suchá v Európe trvajú už niekoľko rokov. Plytšie rieky sú podľa expertov dôsledkom klimatických zmien a riečna doprava, ktorá je najekologickejšou, zrejme ako prvá pocíti dôsledky klimatických zmien. Dokonca sa objavujú hlasy, že vyššie spomínané odvetvie turistického ruchu preto úplne zanikne Áno, dá sa bývať aj v hoteli pri rieke a dá sa prepraviť autobusom či lietadlom. Pre mnohých to však už nebude mať to čaro. Keď bude menej turistov, pre mnohé mestá pri európskych tokoch, napríklad pre Budapešť, to môže mať z pohľadu cestovného ruchu nedozerné negatívne následky.

Suché svedectvo: Hladiny európskych riek sú rekordne nízke. Dno Dunaja odhalilo tajomstvá

Plus TV

Elena Podzámska v NAOSTRO: Ráno som vstala a ako prvé mi napadlo dať si alkohol. Chorý mozog

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Výber pre vás