Tip na článok
Masarykov vstup do verejného života a politiky bol razantný a okamžite mu priniesol veľa nepriateľov.

Tatíčko Masaryk: Prezident, ktorý túžil popraviť Lenina i Mussoliniho

Prvý československý prezident neváhal siahnuť ani po atentátoch. V mladosti mu nikdy nezišlo na um, že by mohol byť niečím iným než chudobným robotníkom.

Galéria k článku (5 fotografií )
S nástupcom: Po rezignácii v roku 1935 ho nahradil vo funkcii hlavy štátu Edvard Beneš, vpravo.
Triumfálny príchod do Prahy: Auto s prvým československým prezidentom sprevádzali legionári.
Posledný raz na koni: Na vojenskej prehliadke ako 87-ročný.

Otec národa, prezident osloboditeľ, tatíček… Také prívlastky dostal Tomáš Garrigue Masaryk už počas života. Milovali ho aj nenávideli, uctievali aj preklínali, vyzdvihovali aj zatracovali. Muž, ktorý sa najviac zaslúžil o vznik Československa, mal veľký tábor prívržencov, ale aj veľa odporcov.

Útočili naňho počas fašistického režimu a potom komunistického. Na Slovensku ho nevieme celkom doceniť ani dnes, v demokracii. „Keby sme hľadali prítomnosť Tomáša G. Masaryka na súčasnom Slovensku podľa toho, koľko tu má sôch, koľko ulíc a námestí je po ňom pomenovaných, museli by sme konštatovať, že tento nesporne jeden z najvýznamnejších Slovákov je u nás takmer zabudnutý.

Pritom po ňom nazvali ulice v mnohých svetových metropolách. Jeho socha stojí okrem iného aj na slávnej Pensylvánia Avenue vo Washingtone,“ konštatuje významný slovenský historik Dušan Kováč.

Záhorák

Narodil sa 7. marca 1850 v Hodoníne, no viacerí tvrdia, že na svet prišiel o niekoľko kilometrov južnejšie, na druhej strane rieky Moravy, v slovenských Kopčanoch, odkiaľ pochádzal jeho otec, kočiš Jozef Masárik.

Mama Terézia, panská kuchárka, bola pôvodom Nemka a Tomáš Jan, ako ho pokrstili, na jej pôvod vraj pyšný nebol. Neskôr spomínal, že v chudobnom prostredí mu v mladosti nikdy nezišlo na um, že by mohol byť niečím iným než chudobným robotníkom.

Začal sa učiť vo Viedni za zámočníka a potom neďaleko rodiska v Čejči za kováča. Nestal sa však ani zámočníkom, ani kováčom, lebo niekdajší učitelia, všímajúci si jeho inteligenciu, ho nahovorili na klasické gymnázium. Po ňom nasledovalo štúdium filozofie na Viedenskej univerzite.

Pretože rodičia na synove štúdiá nemali, zarábal si doučovaním detí v bohatých rodinách. Pokračoval v tom aj neskôr a jedna z nich ho v roku 1876 za odmenu vzala na dovolenku, kde sa zoznámil s budúcou manželkou, dcérou amerického podnikateľa Charlottou Garrigue. O dva roky sa v New Yorku zobrali, no vzhľadom na Masarykovu prácu na univerzite sa vrátili do Viedne.

Keď sa v roku 1882 pražská univerzita rozdelila na českú a nemeckú, prijal ponuku na miesto mimoriadneho profesora filozofie a Masarykovci sa presťahovali do Prahy. Od roku 1897 bol riadnym profesorom Karlovej univerzity.

Vstup do politiky

Masarykov vstup do verejného života a politiky bol razantný a okamžite mu priniesol veľa nepriateľov. V roku 1886 rozvíril pokojnú hladinu tradičnej českej politiky zahľadenej do seba a svojej idey českého štátu nekompromisným postojom v spore o pravosť rukopisov Královodvorského a Zelenohorského.

Dovtedy „posvätné kravy“ českých nacionalistických romantikov označil za falzifikáty a musel zviesť dlhý boj takmer s celým národom, kým sa mu podarilo dokázať pravdivosť svojho tvrdenia.

Viedol neúprosné polemiky, počas ktorých ho odporcovia označovali za vlastizradcu, navrhovali jeho vylúčenie z univerzity a posielali ho do pekla aj s celou rodinou. Spor o rukopisy nebol jedinou chúlostivou témou, do ktorej sa realista Masaryk odvážne pustil.

Nevôľu vzbudil aj kritikou katolíckej cirkvi, keď požadoval jej radikálnu reformu. Postavil sa proti dogme neomylnosti a zdôrazňoval nevyhnutnosť procesu poznávania vecí a javov.

Aj v politike formuloval nový smer, ktorý presadzoval „presné vedecké poznávanie vecí proti romantickej fantastike“. Nazvali ho Masarykov realizmus, ktorý bol neskôr charakteristický pre prvorepublikovú Národnú demokraciu.

Hilsneriáda

V čase prepuknutia Hilsnerovej aféry bol Masaryk už známa popredná a rešpektovaná osobnosť verejného života. Všetko sa začalo v marci 1889, keď neďaleko mestečka Polná na Vysočine našli zavraždené dievča. Z brutálne ho činu, bez príčiny označeného za „židovskú rituálnu vraždu“, obvinili židovského mladíka Leopolda Hilsnera.

Ako neskôr Masaryk spomínal, spočiatku sa o prípad vôbec nezaujímal. Priviedol ho k tomu až jeden z bývalých žiakov a tiež zistenie, že nezmyselnej povere a falošnému mysticizmu veria mnohí predstavitelia českej inteligencie, ba i niektorí jeho kolegovia profesori.

Napísal dokonca brožúru, v ktorej bod po bode vyvracal jednotlivé dôkazy a dokazoval ich neopodstatnenosť. Proti vydaniu brožúry sa však postavili úrady. Zakázali jej distribúciu a Masaryka obvinili z narušovania pokojného procesu s Hilsnerom.

Proti Masarykovi sa postavila aj tlač, nasledovali demonštrácie študentov. Obviňovali ho, že ho platia Židia. No tak ako v prípade rukopisov, ani tentoraz sa Masaryk zastrašiť nedal a neochvejne obhajoval svoje stanovisko. Hilsner napokon dostal milosť.

Ako poslanec ríšskeho snemu Masaryk v roku 1907 ostro protestoval proti uhorskému barbarstvu po černovskej tragédii, keď zastrelili viacerých slovenských veriacich vrátane tehotných žien a detí len preto, že chceli, aby im kostol vysvätil ich rodák Andrej Hlinka a nie cudzí kňaz určený biskupom.

Zmena názoru

Od roku 1891 bol Masaryk poslancom ríšskej rady. Zničenie monarchie spočiatku nepresadzoval. Bol za jej zachovanie, chcel len, aby sa reformovala na štát rešpektujúci všetky svoje národy. Neskôr svoj názor zmenil.

Po vypuknutí prvej svetovej vojny, už v októbri 1914, pripravil prvú predstavu o samostatnom československom štáte. Bola určená R. W. Setonovi- Watsonovi, ktorý ju spracoval do podoby memoranda pre britskú vládu.

Krátko potom Masaryk emigroval, nadviazal styk so zahraničnými priateľmi Čechov a Slovákov a postavil sa na čelo odboja za rozbitie Rakúsko-Uhorska a vytvorenie spoločného štátu Čechov a Slovákov.

V roku 1916 založil v Paríži spolu s Edvardom Benešom, s Milanom Rastislavom Štefánikom, so Štefanom Osuským a s ďalšími predstaviteľmi odboja akúsi dočasnú vládu vznikajúceho štátu - Československú národnú radu - a stal sa jej predsedom.

Cestoval po celom svete, prednášal a presviedčal politické špičky o potrebe vzniku Československa. Vtedy dokázal potlačiť v sebe veľkého humanistu a pacifistu a stať sa tvrdým pragmatikom, politikom, ktorý v záujme dosiahnutia cieľa neváha siahnuť ani po atentáte na osobu či osoby, ktoré stoja v ceste jeho plánom. Najprv to bol vodca ruských boľševikov V. I. Lenin, neskôr vodca talianskych fašistov Benito Mussolini.

Francúzsky historik Alain Soubigou v knihe o Masarykovi podrobne opisuje jeho schôdzky s anarchistom B. V. Savinkovom zodpovedným za smrť viacerých vládnych a vojenských predstaviteľov. Obrovskú sumu pre atentátnika - dvestotisíc rubľov - Masaryk získal od amerického miliardára a dôverného priateľa E. J. Rothschilda. Do Petrohradu ju v kufríku odniesol Masarykov kuriér.

Pokiaľ išlo o zavraždenie Mussoliniho, nedošlo k nemu iba preto, že atentátnika, ktorému poslal Masaryk dopredu dve zmenky na stopäťdesiattisíc frankov, tesne pred činom chytili.

Štyrikrát prezidentom

Masarykov sen o samostatnom štáte sa po vojne naplnil a on sa stal 14. novembra 1918 prvým československým prezidentom. Do tejto funkcie ho zvolili potom aj v rokoch 1920, 1927 a 1934. Pri poslednej voľbe bol však už chorý a o rok z postu hlavy štátu zo zdravotných dôvodov odstúpil.

Zostal naďalej žiť v prezidentskom zámku v Lánoch, kde 14. septembra 1937 zomrel. Na smútočnú výzdobu Prahy použili štyri kilometre čiernej látky a jeden a pol kilometra čierneho zamatu. Pohrebný sprievod kráčal mestom za rakvou zahalenou štátnou zástavou na delovej lafete vyše päť hodín.

VIDEO Plus 7 Dní