V súčasnosti je aktívnych asi 500 až 600 sopiek. Tak ako v prípade starovekých Pompejí ich erupcie môžu ohroziť obvykle len ľudí v ich bezprostrednom okolí. Lenže považovať sopečnú aktivitu výlučne za regionálne riziko nie je správne. Dôvodom sú supervulkány. Ide o sopky, ktorých erupcie sú tisíckrát mohutnejšie ako erupcie bežných sopiek.

Predpokladá sa, že by dokázali zmeniť celosvetovú klímu a spôsobiť jeden alebo aj niekoľko „rokov bez leta“ – čo by viedlo k nedozerným vplyvom na svetovú ekonomiku a k hladomorom, ktoré by z vlasti vyhnali azda stámilióny ľudí. Keďže sopečné erupcie nedokážeme odvrátiť, geológovia sa aspoň snažia supervulkány dôsledne monitorovať.

Tímu amerických geológov sa však podarilo objaviť nový, doposiaľ nerozpoznaný. Nachádza sa neďaleko pobrežia Aljašky.

Nazreli pod povrch

Približne v centre aljašských Aleutských ostrovov leží zoskupenie stratovulkánov Carlisle, Cleveland, Herbert, Kagamil, Tana a Uliaga. Tím geológov pod vedením Johna Powera z Americkej geologickej služby skúmal ich pôvod a vývoj pomocou seizmických dát, ktoré odhaľujú podzemné štruktúry. Výskumníci taktiež analyzovali miestne horniny, zloženie    sopečných plynov unikajúcich z podzemia a mapovali rozšírenie gravitačných anomálií.

Takto zistili, že to, čo navonok vyzerá ako zoskupenie samostatných sopiek, sa pod morom a pod vrstvami hornín spája do podoby driemajúceho supervulkánu na spôsob obávanej „supersopky“ v podloží Yellowstonského národného parku. Vulkány Aleutských ostrovov napríklad spája kruhová gravitačná anomália, podozrivo pripomínajúca obrovský zrútený kráter – kalderu. Aj oxid siričitý neustále sálajúci z vulkánu Mount Cleveland podľa geológov vyžaduje prítomnosť veľkého objemu magmy kdesi v hĺbke.

Kedy vybuchne zas?

„Hypotéza o kaldere nám môže pomôcť pochopiť, prečo je Mount Cleveland taký aktívny,“ konštatuje vedúci výskumu John Power. V priebehu posledných 20 rokov predstavuje najaktívnejšiu sopku celej Severnej Ameriky. „Všetky naše dôkazy naznačujú, že v tejto oblasti sa skrýva nerozpoznaná kaldera. Jej prítomnosť môže vysvetliť časté erupcie sopky Mount Cleveland,“ hovorí členka výskumného tímu Diana Romanová.

Vybuchne novoobjavený supervulkán v dohľadnom čase plnou silou? Doposiaľ získané dáta túto otázku nedokážu zodpovedať. John Power s kolegami preto plánujú na Aleutské ostrovy sa v dohľadnom čase vrátiť. Dúfajme, že prinesie dobré správy.

Keď vybuchol Yellowstone

Celý preslávený Yellowstonský národný park leží vnútri prepadnutého krátera širokého 60 kilometrov. Za posledných 16 miliónov rokov vybuchol 100-krát, posledne, pred 640-tisíc rokmi, tisíckrát silnejšie ako sopka Hora svätej Heleny v roku 1980. Niektoré jeho predchádzajúce erupcie však boli až osemtisíckrát silnejšie než výbuch Hory svätej Heleny.

Erupcie supervulkánu pokryli sopečným popolom približne polovicu Severnej Ameriky - vrstva popola dosahovala miestami hrúbku až dva metre. Yellowstonský supervulkán nevyhasol, obrovská nahromadenina magmy v podloží sa neustále tlačí smerom hore a dvíha povrch parku približne o pol kilometra vyššie, než by sa nachádzal za normálnych okolnosti.