Tip na článok

Tisíc míľ v mínus 50 stupňoch na bicykli? Rodák z Trenčína verí, že to dá

Na aljašskú tortúru v päťdesiatstupňových mrazoch sa kvalifikoval aj slovenský biker Štefan Chmel

Galéria k článku (4 fotografie )

Posledné veľké preteky na svete. Aj tak sa občas označuje Iditarod - súťaž psích záprahov naprieč divokou a mrazivou Aljaškou. Účastníci musia v treskúcom mraze a často za silného vetra zvládnuť trasu dlhú zhruba tisíc míľ z Anchorage do Nome. Do mestečka, ktoré v roku 1926 postihla epidémia záškrtu. Miestne dvojplošníky vtedy pre zlé počasie nemohli vzlietnuť, a tak Nome zachránilo 19 statočných mašérov. Tí pri teplotách mínus 60 stupňov priviezli životne dôležité sérum práve z Anchorage.

Trvalo im to, prirodzene, oveľa dlhšie, ale obyvateľov napokon zachránili. Na Aljaške si celú udalosť pripomínajú práve týmito pretekmi. Od roku 1972, keď armáda sprejazdnila celú trasu, sa konajú pravidelne. Arktické muky si už takmer dve dekády môžete vyskúšať aj na bicykli, bežkách alebo pešo. Na pretekoch Iditarod Trail Invitational, ktoré sa inšpirovali práve slávnymi pretekmi psích záprahov. Víťazom je každý, kto do cieľa dorazí. Lebo už boli ročníky, keď to nedokázal nikto.

Nič podobné vás neláka? Slovák Štefan Chmel, Trenčan žijúci v Nórsku, sa tešil ako malý chlapec, keď sa mu podarilo kvalifikovať. Bude prvým spod Tatier, kto na prelome februára a marca 2018 túto extrémnu tortúru vyskúša na vlastnej koži. Bývalý horolezec a skialpinista sa chystá súťažiť na bicykli, akému sa pre hrubé kolesá hovorí fatbike.

Utrpenie za 1 600 dolárov

A to si za možnosť trápiť svoje telo v zimnom ultramaratóne ešte musí zaplatiť. Štartovné na Iditarod Trail Invitational na tento ročník predstavovalo 1 590 dolárov. Zhruba podobné bude v budúcom ročníku. „Jasné, s blížiacim sa štartom sa obavy stupňujú, ale je to aj výzva, ktorá ma nesmierne láka. Už dlho ma zaujímajú podobné šialenosti. Bežať klasické maratóny nie je nič pre mňa. Sotva sa rozbehnem a už som v cieli,“ priznáva 38-ročný Chmel. Štefan žije a pracuje v nórskom Bergene. „Robím vo firme, ktorá pracuje s fóliami a plastmi,“ vysvetľuje otec deväťročnej Terezky, ktorý každú voľnú chvíľu venuje tréningu.

„V Bergene prší takmer každý deň. Je to tu divočina. Často trénujem aj v noci, zvyknem bivakovať v horách. Už samotná cesta do práce je však niekedy tréning. Nielen preto, že je to tu samý kopec. Aj preto, že námraza na cestách je bežná, asi štyri mesiace v roku chodím do roboty na klincových pneumatikách. Bicykel je môj hlavný dopravný prostriedok,“ prezrádza.

Bez kempu to nejde

Organizátori majú pre adeptov, ktorí splnia prísne kritériá, nachystané dve trate. Obe štartujú v Kniku. Tá kratšia, dlhá 350 míľ, sa končí v dedine McGrath, dlhšia, na tisíc míľ, priamo v Nome.

Chmel má v tejto chvíli účasť istú na tej kratšej, no chce organizátorov pretekov presvedčiť, aby ho pustili na dlhšiu. Šancu určite má. Veď januárovú kvalifikáciu zvládol na prvý pokus. Vo veľkom štýle. „Podmienkou bolo najskôr absolvovať kemp, ktorý organizovali ľudia z Iditarodu. A po nich zvládnuť tu v Nórsku, v Geile, preteky Fat Viking. Museli sme prejsť 170 kilometrov po neuveriteľne hrboľatom ľade. Čisté šialenstvo, keďže pred pretekmi sa najskôr oteplilo a potom to zasa primrzlo. Každý z nás musel byť neustále v strehu, aby nespadol. Aj to sa stalo. No podarilo sa mi dôjsť na šiestom mieste,“ vraví Štefan.

Smrdeli si navzájom

Aby dostali možnosť prihlásiť sa, potrebujú zvládnuť dvoje kvalifikačných pretekov, prípadne získať dva certifikáty od organizátorov. Prvý dostal Chmel od riaditeľky pretekov Kate Merchantovej za úspešne zdolanú trať, druhý od hlavného maršala Billa Merchanta, keď zistil, ako si Slovák počína v ťažkom teréne.

Dôjsť do cieľa je len jedna z možností, ako sa k nim dostať. Vyslaní organizátori skúmali, ako si adepti dokážu poradiť v divokej prírode, či sú vôbec schopní prežiť. „Ak máte podpis len od riaditeľky pretekov, mali by ste ísť ešte na jednu súťaž. Ak aj od maršala, môžete sa rovno prihlásiť. Ja už mám oba,“ chváli sa.

Aj on však dostal zabrať. „Týždeň nás vozili po horách a potom nás takých rozbitých pustili na preteky. Inak, bolo to prvý raz, čo sa prípravný kemp konal v Európe, mimo Aljašky,“ vraví Štefan.

Podmienkou na možnosť podať si prihlášku na Iditarod bolo okrem iného absolvovať celý kemp v tom istom oblečení. „V nedeľu som sa zbalil. Do piatka som nič na sebe nesmel zmeniť. Žiadne prezliekanie. A či sme príliš nesmrdeli? Bolo nás tam dvanásť, jeden druhému nie, no ktovie, čo by povedal niekto, kto by prišiel medzi nás neskôr,“ smeje sa slovenský dobrodruh.

Na Aljašku si nikto neberie náhradné oblečenie. V čom sa pretekár postaví na štart, v tom musí dôjsť. „Ak by ste si chceli oblečenie meniť, hneď zmrzne a už ho neoblečiete. Na pretekoch platí, že pretekári si berú všetky veci so sebou. Dvadsať až dvadsaťpäť kíl je maximum. Inak by sa vám zabárali kolesá,“ vysvetľuje Chmel.

Slovák sa chystá vziať si na seba špeciálne oblečenie s nepriedušnou vrstvou, ktoré zabráni poteniu tým, že blokuje vlhkosť. Izolačné vrstvy navrchu zostanú suché. „Dôležité je nielen nespotiť sa, ale aj nenamočiť. Aj v treskúcom mraze sa pod vami môže preboriť ľad. Ak sa vám to stane, už neuschnete.“

Krája sa dopredu

Neodporúča sa zabudnúť na varič. Ak spadnete a niečo si prípadne dolámete, pomôže vám prežiť, kým čakáte na pomoc. Jedlo si treba nakrájať dopredu, v takej zime to vo väčšine prípadov nejde. Základom býva sušené mäso, losos. „Ja si brávam do zimy arašidové maslo zmiešané s klasickým a trochou cukru. Tuky sú základ,“ vraví Chmel.

Umením je aj správne nafúkať pneumatiky. „Dôležité je nezabárať sa. Ja to robím tak, že ich nafúkam na najvyšší možný tlak a potom uberám, kým to drží,“ vraví Chmel.

Takú zimu ešte nezažil

Štefan mesačne najazdí od 1 500 do 3 000 kilometrov. Aljaška však bude neporovnateľne tvrdšia skúška. „Zvykne tam byť aj mínus 50 stupňov. Takú zimu som ešte naozaj nezažil. Najviac asi mínus 36. No strach nemám. Len rešpekt. Sám som zvedavý, ako sa s tým popasujem. Keď som raz v televízii videl, čo je to za súťaž, už som nedokázal odolávať. Chcem to skúsiť, hoci mi je jasné, že reálne sa na čosi podobné dopredu pripraviť nedá. Základ je veriť vo vlastné sily. Nespanikáriť v tom mraze,“ konštatuje.

Chmelovi v príprave radí aj český extrémny cyklista Jan Kopka. Pri prvom štarte bikera z Jablonca nad Nisou síce museli zachraňovať Inuiti, no v roku 2007 už Iditarod vyhral. Zhruba 1 800-kilometrovú trať vtedy zvládol za 23 dní, 2 hodiny a 42 minút. Za vtedajším rekordom podujatia zaostal o jediný deň. „Pre mňa je to legenda. A zároveň človek, ktorý vie, čo to celé znamená. Som s ním v kontakte a som rád, že je ochotný poradiť mi,“ teší sa náš odvážlivec.

Aj bicykel, na ktorom sa Chmel chystá jazdiť, asi bude českej výroby. „Jazdím na Duratecu. Uprednostňujem ten hliníkový. Som mu verný už roky. Takéto preteky málokto jazdí s karbónovým,“ vraví Chmel, ktorý pôsobí v Nórsku už štvrtý rok.

Stále žije naplno. V Bergene občas robí inštruktora na morskom kajaku. „Na bicykli veľmi neposilňujete hornú časť tela, takto to aspoň trochu vyrovnám. Tie športy sa pekne dopĺňajú.“

Čo na to manželka Janka? „Podporuje ma, hoci ani jej nie je všetko jedno. Ani rodičia dlho nevedeli, na čo som sa odhodlal.“

Ďalší Slovák na Aljaške

Bude Štefan Chmel prvým Slovákom, ktorý Iditarod pokorí na bicykli? Jedného rodáka na štarte podobných pretekov v aljašskej divočine - Iditasport - sme už mali. Lekár Ján Kriška (48), ktorý žije v Severnej Karolíne, súťažil v behu. Minulý mesiac dokázal dokonca vyhrať arktický ultramaratón na 483 kilometrov.

Rekordy Iditarodu

350 míľ

  • Na bicykli - John Lackey - 2015 - 1 deň 18 hodín 32 minút
  • Na bežkách - Jim Jaeger - 2002 - 4 dni 8 hodín
  • Pešo - David Johnston- Willow - 2014 - 4 dni 1 hodina 38 minút

1 000 míľ (južná trasa)

  • Na bicykli - Jay Petervary - 2011 - 17 dní 6 hodín
  • Pešo - Tim Hewitt - 2011 - 20 dní 7 hodín
  • Najrýchlejší mašér - psie záprahy - Dallas Seavey - 2016 - 8 dní 11 hodín 20 minút
VIDEO Plus 7 Dní