Pripravuje reportáže zo Slovenska a zo zahraničia, venuje sa aj sociálnym, medicínskym, kultúrnym a historickým témam. 
Ocenenia:
2002 - 2. miesto v novinárskej súťaži Bororo-Kamienok, organizovanej Úradom vlády Slovenskej republiky, Sekretariát splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity 
2002 – 2. miesto v novinárskej súťaži Najlepšie je s mamou a otcom, organizovanej OZ Návrat, Orange Slovensko v spolupráci so Slovenským syndikátom novinárov.

Monika Mikulcová

Ani bývalý český prezident Václav Klaus neveril, že historické skvosty s nevyčísliteľnou hodnotou nezhromažďuje bohatá firma, ale obyčajný, no vytrvalý nadšenec. „Robme denne maximum, čo môžeme, pretože o pár rokov už nebudú žiadne remeslá,“ opakuje svojim kolegom Václav Obr. Veľký obdivovateľ starých majstrov už tridsať rokov opravuje staré koče, vracia im zašlú slávu a lesk. Výsledok jeho dlhoročného úsilia je vystavený na Morave v Múzeu historických kočiarov v Čechách pod Kosířem. So stovkou unikátnych exponátov je najväčšou zbierkou u našich západných susedov, zameranou na českých a moravských remeselníkov. „Ľudia u nás postavili tie najkrajšie a najväčšie koče pod slnkom,“ dodá hrdo reštaurátor a riaditeľ múzea.
Starobylé poklady na kolesách, ktoré nadšenec zhromaždil, nadchli mnohých filmárov. Využil ich Miloš Forman pri natáčaní oscarového filmu Amadeus, objavili sa v&nbsp;životopisnej snímke o&nbsp;maliarovi Josefovi Mánesovi Paleta lásky a&nbsp;v&nbsp;jednom z&nbsp;nich sa vozila aj Iveta Bartošová v&nbsp;romantickom horore Svadba upírov. A&nbsp;to zďaleka nie je všetko!

<h2>Nasledoval svoje sny</h2>
Každý vystavený kus má svoj vlastný príbeh. Najrýchlejším kočiarom je Landauer. Sedemstokilogramový krásavec, ktorý prešiel rukami zapáleného reštaurátora, ukázal svoju zdatnosť aj vo filme o&nbsp;cisárovnej Sissi. „Musel som ním prejsť veľkou rýchlosťou po kamenistej ceste v&nbsp;Alpách. Našťastie, konštrukcia túto skúšku vydržala,“ hovorí o&nbsp;jednom z&nbsp;prvých zachránených exponátov Václav Obr.
Ako sa k&nbsp;nemu dostal? Pred rokmi dostal od známych tip, že v&nbsp;Norimbergu stojí vrak s&nbsp;rokom výroby 1911. Kúpil ho za stotisíc českých korún s&nbsp;tým, že sa pustí do opravy diela rakúskych či nemeckých remeselníkov. Lenže prišlo prekvapenie. Pri reštaurovaní našiel na koči pribitý odkaz, ktorý má dodnes odložený. Stálo na ňom, že Landauer postavil Jan Vodička z&nbsp;Prahy na Václavskom námestí číslo 11. „Koč z&nbsp;Norimbergu zhotovil Čech. Mňa ako remeselníka to ohromilo. Uvedomil som si, že keď na tých chlapov zabudneme, tak po nás si už na nich nikto nespomenie. Začala sa rodiť myšlienka záchrany kočiarov. Jazdili sme po republike a&nbsp;hľadali ďalšie. Niekto nám ho predal, iný zase zhnitý daroval a&nbsp;našli sa aj takí, ktorí nás vyhnali,“ spomína. Jeden vzácny kus našli na Myjave. Zavolali mu majitelia, že ho majú v&nbsp;stodole.

Za tridsať rokov stihol Václav Obr zachrániť desiatky viac či menej zničených historických dopravných prostriedkov ťahaných koňmi. „Päť rokov sme hľadali miesto na múzeum. Starostovia sa nás pýtali, koľko máme peňazí. S&nbsp;mojou paňou sme im povedali, že veľa nie, pretože sme remeselníci a&nbsp;všetko si robíme sami. Starosta obce Čechy pod Kosířem nám teda lacno predal pozemok, ktorý je cenný tým, že tu kedysi stála prvá továreň na hasičské striekačky. Domov pre historickú zbierku sme na tejto pôde budovali pätnásť rokov,“ opisuje dlhú cestu k&nbsp;realizácii svojho sna Václav Obr. „To všetko sa nám vyplnilo. Ale museli sme aj mnohé obetovať.“
<h2>Kulturista aj reštaurátor</h2>
Svojím zvučným hlasom, skoro ako herec na javisku, sa rozrozpráva o&nbsp;svojich láskach na drevených kolesách. „Ľudia stavali kočiare tisícky rokov, od dávneho Egypta až do roku 1920, keď sa celá výroba skončila. Predvádzali toho, kto sa na nich viezol, ale aj kone. Jeden z&nbsp;nich naozaj vynikal, lebo človeka prezentuje v&nbsp;maximálnej miere. Ani dnešné autá to nedokážu,“ upozorní Obr.
Predstaví nám kočiar typu Mylord, ktorý používali cisári aj prezidenti. Keď sa na ňom otvorila strecha, bol z&nbsp;neho dokonalý výhľad a&nbsp;dámy mali dostatok priestoru na široké sukne. Mylorda, vyrobeného Josefom Řípom v&nbsp;Tuchloviciach v&nbsp;roku 1914 používal aj prezident T. G. Masaryk. „Keď za ním prišli vlakom návštevy, dal im na stanicu pristaviť tieto koče, do ktorých zapriahli kladrubských belkov. Na majestátnych zvieratách boli zlaté postroje a&nbsp;na nich nápis: Pravda víťazí,“ opisuje zakladateľ múzea. Konkrétne Masarykov kočiar je v&nbsp;zbierke Národného žrebčína Kladruby nad Labem a&nbsp;v&nbsp;roku 2010 ho vyhlásili za kultúrnu pamiatku Českej republiky. V&nbsp;Čechách pod Kosířem sú však iné skvosty.
 „Máme tu také vzácne veci, o&nbsp;ktorých sme kedysi len snívali,“ prizná rodák z&nbsp;Prostějova. Kým sa naplno oddal reštaurovaniu kočiarov a&nbsp;budovaniu múzea, venoval sa popri zamestnaniach ako inštalatér, zvárač plynovodov a&nbsp;zámočník kulturistike, ktorá ho naučila tvrdej disciplíne. S&nbsp;opravovaním historických skvostov na kolesách začal postupne, desať rokov strávil na Plumlovskom zámku v&nbsp;kamennej stodole v&nbsp;skromnej reštaurátorskej dielni.
O&nbsp;sebe Václav Obr veľa nehovorí. Keď však spustí o&nbsp;rozsiahlej zbierke, jeho hlas sa rozlieha nielen po celom areáli, ale preniká hlboko do sŕdc návštevníkov. Aj vďaka nim pribudlo do výnimočnej expozície mnoho historických kúskov a&nbsp;ďalšie boli pomocou dobrovoľných príspevkov zachránené.
Niektoré koče boli skoro celé zhnité, ale zruční majstri im vdýchli nový život. Ukáže nám i taký, ktorý jeho bývalý majiteľ premaľoval na bielo a&nbsp;ponúkal ho ako svadobný. To sa však podľa Václava Obra poriadne sekol - biele kočiare sa používali na pohreby detí a&nbsp;slobodných ľudí. Ďalší historický exponát zase účinkuje v&nbsp;reklame na známy pivovar.

<h2>Posledná bosorka aj Sissi</h2>
Pohľad návštevníkov najviac upúta obrovská nádhera - Zlatá karosa. Je v&nbsp;múzeu najstarším kočom a&nbsp;vyrobili ho vo Francúzsku v&nbsp;roku 1750 pre olomouc­kého biskupa Ferdinanda Julia Troyera. Po svojom zvolení do úradu sa stal nielen hlavou diecézy, ale aj kniežaťom a&nbsp;prvým z&nbsp;olomouc­kých aristokratov. Preto musel mať patrične reprezentačný dopravný prostriedok. Lenže Zlatá karosa z&nbsp;parížskej kráľovskej manufaktúry bola drahý špás aj pre neho. Navyše výroba bola príliš zdĺhavá a&nbsp;biskup nemohol čakať. Kúpil teda už ojazdený kus a&nbsp;dal ho podľa svojich predstáv upraviť českým a&nbsp;moravským remeselníkom.
Ceremoniálny dvojtonový kočiar, ktorý je dlhý šesť a&nbsp;pol metra a&nbsp;priemer jeho zadných kolies je až 175 centimetrov, sprevádzalo osem mužov. Kočiš vpredu, brzdič vzadu a&nbsp;z&nbsp;každej strany traja chlapi. „Je ako nádherný koráb. Umelci namaľovali na karosériu celý svet. Na jednej strane je kôň ako symbol Európy, na druhej strane ťava reprezentuje Áziu. Vpredu je Amerika s&nbsp;krokodílom,&nbsp;vzadu Afrika a&nbsp;lev. Austrália tu nie je, lebo keď ho stavali, ešte nebola obývaná,“ vysvetľuje náš sprievodca. „Dodnes je v&nbsp;pôvodnom stave, len sme ho očistili od prachu.“ 
Kočiar použili filmári na Slovensku v&nbsp;roku 1957 v&nbsp;historickej dráme Posledná bosorka. Putoval však aj do Viedne. „Kamiónom sme ho sťahovali do Rakúska pre veľkofilm z&nbsp;roku 2009 Cisárovná Sissi. Keď sme ho tam rozbehli, tamojšie obecenstvo žaslo,“ opisuje a&nbsp;teší sa z&nbsp;prekvapenia, ktoré nám vzápätí predvedie. Koč rukami rozhojdá a&nbsp;bohato zdobený skvost na kolesách naozaj vyzerá ako vznešený koráb na vlnách.
<h2>Objav storočia</h2>
Popri soche svätého Jozefa, patróna remeselníkov, vchádzame na druhé poschodie do sály, kde sú podľa zakladateľa múzea najkrajšie kočiare pod slnkom. Najmä však najväčší pohrebný voz na svete. Pochádza z&nbsp;dielne najslávnejšieho karosára v&nbsp;monarchii Václava Brožíka z&nbsp;Plzne. Vyrobili ho na prelome devätnásteho a&nbsp;dvadsiateho storočia. „Postavil pre mesto ešte tri kočiare, tie sa však stále hľadajú,“ doplní.
Ako objavili tento najväčší? „Pomohli návštevníci ako vy,“ prihovorí sa početnej skupine, ktorá spolu s&nbsp;nami počúva pútavé rozprávanie. „Koncom roka 2009 sa tu zastavili ľudia z&nbsp;výletu v&nbsp;meste Napajedla na Morave a&nbsp;povedali nám, že v&nbsp;tamojšej ľudovej reštaurácii majú zamurovaný koč. Vôbec sme o&nbsp;tom nevedeli. Keď sme tam s&nbsp;mojou paňou prišli, boli sme v&nbsp;šoku,“ opisuje vzrušujúce chvíle. Vyčistili nápisy na kolesách a&nbsp;prečítali si: „Cisárska kráľovská dvorná továreň kočov Václav Brožík Plzeň.“ Tušenie Václava Obra sa potvrdilo - našli najväčší kočiar na svete a&nbsp;médiá začali písať o&nbsp;najväčšom objave storočia.
„Vlastnila ho talianska firma a&nbsp;požadovala obrovské peniaze, ktoré sme nemali. Nakoniec sme sa však dohodli,“ opíše nám cestu k&nbsp;získaniu svetového unikátu. Majiteľovi vysvetlil, že oprava koča by trvala veľa rokov a&nbsp;bude finančne veľmi náročná. Navyše ho ani nedokážu zreštaurovať, pretože nemajú jeho fotografiu. „Mali sme ju len my a&nbsp;to bola naša záchrana. Nakoniec majiteľ povedal, že zľaví dve tretiny z&nbsp;pôvodnej sumy a&nbsp;zaplatí transport. Na to sme si pleskli,“ dodá spokojne.
Kočiar sťahovali v&nbsp;roku 2010 za účasti viacerých českých televízií. „Prišiel aj prezident Václav Klaus s&nbsp;manželkou a&nbsp;pýtal sa nás: ‚Povedzte, kto to tu buduje? Je to štát alebo bohatá firma?‘ Tak som mu povedal: ,Pán prezident, to buduje od roku 2006 hŕstka remeselníkov. Pomáhajú nám živnostníci z&nbsp;okolia, riaditelia podnikov nám dávajú lacno materiál, niekedy aj zadarmo. Ale to musíme všetko dohodnúť. A&nbsp;keď je úplne najhoršie, tak nám pomôže Olomoucký kraj.‘ Pán Klaus tomu len ťažko veril,“ hovorí zakladateľ múzea.

<h2>Opravili i prevetrali</h2>
Aj najväčší pohrebný kočiar na svete pomohli zachrániť rôzni prispievatelia. „Rozmýšľali sme, kde vezmeme na opravu. Použili sme sedliacky rozum a&nbsp;vyplatilo sa. Brožík ho predsa postavil pre obyvateľov mesta Plzeň. Objavili ho po rokoch bežní ľudia, návštevníci. Tak prečo by ho aj nezachránili?“ opisuje svoje myšlienkové pochody. Meno a&nbsp;adresu každého, kto prispel na opravu, vložili do hliníkovej skrinky hore v&nbsp;otvore v&nbsp;kočiari. Podpora prichádzala od stoviek milovníkov histórie z&nbsp;Česka aj zo zahraničia a&nbsp;v&nbsp;septembri 2012 ho už mohli predviesť v&nbsp;plnej kráse. „Tri roky sme ho opravovali, denne na ňom pracovalo štyridsať remeselníkov z&nbsp;celej republiky. Je dlhý sedem metrov, vysoký štyri a&nbsp;kočiš musel vyjsť hore po niekoľkých schodoch,“ predstaví nám najväčší poklad.
<h3><a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/to-su-krasavci-vozila-nich-iveta-bartosova-filmova-maria-terezia-aj-sissi-chcete-aj-vy" target="_blank" rel="noopener">FOTO V GALÉRII</a></h3>
„Nikdy by som neveril, že kočiar vytiahneme von a&nbsp;predvedieme. Tento rok sa to však po prvý raz stalo,“ teší sa Václav Obr. Aj v&nbsp;tomto prípade sa o&nbsp;nevídané predstavenie postarali filmári. V&nbsp;koprodukcii slovenskej RTVS, Českej televízie, rakúskej ORF a&nbsp;nemecko-francúzskej ARTE vzniká miniséria Mária Terézia. V&nbsp;záverečnej epizóde si na jar zahral aj najväčší pohrebný koč na svete. „Filmová spoločnosť nás vyzvala, či ho dokážeme prepraviť do Kroměříža na námestie, zapriahnuť doň šesť čiernych koní v&nbsp;strieborných postrojoch a&nbsp;rozbehnúť ho. Podarilo sa! Režisér je cudzinec a&nbsp;bol taký nadšený, že prikázal natočiť viac záberov, než pôvodne plánovali. Keď sme to teda v&nbsp;Kroměříži rozbehli, mesto stíchlo a&nbsp;nám tiekli slzy po tvári,“ opisuje s dojatím. Svetový unikát teda uvidíme aj na našich obrazovkách v záverečnej časti koprodukčného seriálu Mária Terézia - Posledná cesta.

To sú krásavci! Vozila sa v nich Iveta Bartošová, filmová Mária Terézia aj Sissi. Chcete aj vy?

Monika Mikulcová

Autor článku

Monika Mikulcová

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

To sú krásavci! Vozila sa v nich Iveta Bartošová, filmová Mária Terézia aj Sissi. Chcete aj vy?

Monika Mikulcová

Súvisiace články

Poznáte istrijské zlato? „Teraz na dlani držím päťsto eur,“ ukazuje nám vzácnu hubu Radmila

Zuzana Smatanová prehovorila o nezhodách s Petrom Nagyom a chystá sa zdolať Mont Blanc

Vieme, kam chodí na vínko herec Martin Huba s manželkou. Je tam ako v rozprávke!

Magické oko Jeseníkov: Elektráreň Dlouhé stráně je jedným z divov Česka. Ohromí vás!

Papier aj čarodejnice: Z parku sa kedysi valili kúdoly dymu a ozývali výkriky horiacich obetí

Autor článku

Monika Mikulcová

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás