Musíte byť katolík a v Augs­burgu mať trvalý pobyt. Okrem 88 centov ročne platia nájomníci energie, vodu, televíznu prípojku a ďalších 88 centov pre kňaza. A trikrát denne sa musia modliť za rodinu Fuggerovcov, ktorá projekt sociálneho bývania Fuggerei pred päťsto rokmi založila a stále prevádzkuje.

Nezmeškať večierku

V 140 bytoch momentálne býva 150 nájomníkov. Záujemcov je viac než kapacít. Na byt sa čaká približne štyri roky. Jednoposchodové bytové domy výraznej žltej farby so sedlovými strechami ukrývajú príjemné bytíky s rozlohou 45 až 65 štvorcových metrov. K tým na prízemí patria predzáhradky a k tým na poschodí zas podkrovie. Prenajímajú sa nezariadené. Nájomníci si musia priviezť vlastný nábytok. Každý byt má samostatný vchod z ulice. Aj vlastný zvonček s originálnou rúčkou. Podľa jej dizajnu nájomníci potme spoznávali svoje dvere, keď ešte vo Fuggerei nebolo zavedené verejné osvetlenie. Projekt ponúka nájomníkom aj spoločný program - tanečné večery, koncerty, prezentácie kníh, vianočné trhy, spoločné raňajky či olovranty a rôzne ďalšie stretnutia. A kým denne okrem Štedrého dňa je za vstupné vo výške 6,50 eura otvorený návštevníkom, o desiatej večer sa jeho brány zavrú aj pre jeho obyvateľov. Kto sa niekde zdrží a potrebuje sa dostať dovnútra po tejto večierke, musí podplatiť nočného strážnika eurom.

V galérii si pozrite útulné bývanie za 88 centov ročne.

Aj toto pravidlo platí od 16. storočia. Fuggerei vtedy založil Jakob Fug­ger, prezývaný Bohatý, pre chudobných obyvateľov Augsburgu. Ročnú rentu vtedy stanovil na jeden rýnsky gulden, čo je súčasných 88 centov. Plus modlitby za rodinu, samozrejme. Fuggerovci boli vtedy pojem. Obchodnícka rodina zbohatla na látkach, ktorými bol Augsburg preslávený, na baniach a obchodovaní s celým svetom. Patrila k najvýznamnejším európskym obchodníkom a bankárom. Peniaze požičiavala Vatikánu i kráľom. Finančnou podporou vybraných nástupníkov trónov sa pravidelne miešala do politiky. Fuggerovci podnikali aj na území Slovenska, ťažili tu meď a predávali ju na svetových trhoch.

Najbohatší Európan

Keď Jakob Fug­ger založil dobročinnú spoločnosť a na predmestí Augsburgu začal prevádzkovať Fuggerei, sociálne bývanie pre chudobných, obyčajným ľuďom to veľmi imponovalo. Hoci Augsburg bol bohatým mestom, až 87 percent jeho obyvateľov žilo v chudobe. Projekt sociálneho bývania Jakob Fugger mal z čoho financovať. Keď po jeho smrti v roku 1525 urobili účtovnú závierku jeho podnikov, aktíva boli vyše 2,1 milióna guldenov. Ide o takú vysokú sumu, že jej prepočet na súčasné hodnoty je takmer nemožný. Jakob Fugger bol v momente svojej smrti celkom určite najbohatší človek v Európe.

Rodina prevádzkovala Fuggerei ďalej. Dokonca založili nemocnicu na liečbu pacientov so syfilisom. V 15. storočí sa táto choroba liečila podávaním malých dávok striebra. No Fuggerovci, ktorí živo obchodovali so zámorím, doviezli do Augsburgu extrakt juhoamerických guajakových stromov a v nemocnici ho začali používať.

Byty kedysi: Zariadenie bolo väčšinou jednoduché.
Byty kedysi: Zariadenie bolo väčšinou jednoduché.
Zdroj: Jana Čavojská

Fuggerovcom sa roky darilo. Okrem iného ovládli svetový obchod s ortuťou, keď sa prišlo na to, aký význam má pri produkcii striebra. K najúspešnejším biznismenom kontinentu patrili až do 17. storočia. Obchodne im uškodil krach španielskej koruny koncom 16. storočia a ďalšie straty na európskych trhoch. V roku 1658, takmer po tristo rokoch úspešného podnikania, sa Fuggerovci rozhodli rodinnú obchodnú spoločnosť rozpustiť. Členovia rodiny potom zastávali významné funkcie na dvore bavorského kráľa a cirkevné hodnosti, podporovali umenie. Ani dnes nie sú chudobní.

Asi najznámejším obyvateľom Fug­gerei bol Franz Mozart, starý otec hudobného skladateľa Wolfganga Amadea Mozarta. Vraj v mestečku nielen býval, ale aj pracoval ako staviteľ. A na Ochsengasse, teda vo Volskej uličke číslo 52, žila aj prvá obeť honby na čarodejnice v Augsburgu. Dorothea Braunová bola ošetrovateľkou v nemocnici. Jej jedenásťročná dcéra ju obvinila z čarodejníctva. Pri mučení sa k nemu priznala aj úbohá žena, 25. septembra 1625 ju popravili sťatím a jej telo spálili.

Drevo ako platidlo

Počas 2. svetovej vojny vyrábali Messerschmittove závody v Augsburgu pre zbrojný priemysel. Mesto si to odnieslo počas bombardovania Spojencov. To sa začalo 20. februára 1944. Hneď počas prvého dňa a noci prišlo o život 730 ľudí. Zničené boli aj dve tretiny Fug­gerei. Obyvatelia, ktorí stihli dobehnúť do bunkra, sa zachránili.

Zástupcovia rodiny Fuggerovcov a rada starších rozhodli už 1. marca 1944 o rekonštrukcii sociálneho bývania. Tá nakoniec trvala celé roky. Situácia po vojne bola v Nemecku zložitá. Fuggerovská nadácia, našťastie, vlastnila lesy. Až do menovej reformy v roku 1948 slúžilo aj drevo ako platidlo. Takže ho vymieňali za potrebné stavebné materiály. Na stavbu používali tehly zo zbombardovaných budov. Po náletoch zostalo v meste 2,5 milióna kubických metrov trosiek. Fuggerovci radi zdôrazňujú, že na svoje projekty nikdy nezobrali ani halier od štátu. Aj rekonštrukciu zaplatili zo svojho.

V roku 1955 bola prestavba Fuggerei hotová. Rozšírili pri nej kapacitu projektu. Miesto postupne modernizovali. Kedysi napríklad slúžili obyvateľom na vodu iba studne. To je dnes už, samozrejme, minulosť. Byty majú moderné technické vymoženosti. Iba verejné osvetlenie je stále na plyn.

Zbombardované: Po náletoch vo februári 1944 zostali dve tretiny budov Fuggerei v troskách.
Zbombardované: Po náletoch vo februári 1944 zostali dve tretiny budov Fuggerei v troskách.
Zdroj: Jana Čavojská

Nechcú dotácie

V areáli Fuggerei funguje ukážkový byt a historicky zariadený byt z obdobia okolo roku 1900, múzeum v protileteckom kryte, obchodík so suvenírmi, kaviarňou, pivnou záhradkou a reštaurácia s tradičnou švábskou kuchyňou. V historickom byte vidno, ako jednoducho tu kedysi boli zariadené domácnosti. Varilo sa v peciach na drevo, každý byt mal vlastný komín. Malá kuchyňa slúžila iba na varenie. A ako toaleta - v rohu stojí stolička s nádobou, ktorá sa po zotmení vyprázdňovala do potoka. V kuchyni ženy aj prali, až kým v roku 1617 nevybudovali vo Fuggerei verejnú práčovňu. Spálňa bola najväčšou miestnosťou v byte, no nedala sa vykúriť. Slúžila len na spanie a rodenie detí - podľa záznamov sa vo Fuggerei raz narodili dokonca pätorčatá. V tej istej posteli, kde sa rodilo a spalo, sa aj zomieralo. Ak dieťa obyvateľov Fuggerei uzavrelo manželstvo, muselo sa zo sociálneho bytu odsťahovať.

Priamo vo Fuggerei sídli už roky aj správa kniežacích a grófskych fug­gerovských nadácií. Má na starosti sociálny projekt Fuggerei a ďalších osem neziskových organizácií rodiny Fuggerovcov. Rodina má tri vetvy - Babenhausenovci, Glőttovci a Kirch­bergovci. Výbor starších pozostáva z najstaršieho člena každej vetvy a slúži ako dozorný orgán nadácií. Jeho predsedníčkou je grófka Maria Elisabeth Thun-Fugger. Výbor rozhoduje aj o tom, koho zo žiadateľov o byt do Fuggerei prijme. Celý sociálny projekt financuje rodina už od konca 18. storočia hlavne z výnosov z investícií do lesníckeho a drevárskeho priemyslu. Lesníctvo považujú za dostatočne stabilné a výnosné odvetvie aj v časoch hospodárskych kríz a znehodnotenia meny. Práve z príjmov z lesníctva platí rodina 70 percent nákladov na Fuggerei, 20 percent ide zo vstupného a 10 percent z výnosov z prenájmu nehnuteľností mimo Fuggerei. Od štátu ani Európskej únie dotácie nikdy nežiadajú. A nemajú to ani v pláne.

V galérii si pozrite útulné bývanie za 88 centov ročne.