Pripravuje reportáže zo Slovenska a zo zahraničia, venuje sa aj sociálnym, medicínskym, kultúrnym a historickým témam. 
Ocenenia:
2002 - 2. miesto v novinárskej súťaži Bororo-Kamienok, organizovanej Úradom vlády Slovenskej republiky, Sekretariát splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity 
2002 – 2. miesto v novinárskej súťaži Najlepšie je s mamou a otcom, organizovanej OZ Návrat, Orange Slovensko v spolupráci so Slovenským syndikátom novinárov.

Monika Mikulcová

Drsná i vznešená krása škótskeho hlavného mesta vybudovaného na vyhasnutých sopkách ročne priláka štyri milióny turistov. Po Londýne je Edinburgh druhým najdôležitejším finančným centrom Spojeného kráľovstva. Prezývajú ho Atény severu. Hlavné mesto Škótska je neuveriteľne romantické, veda, história a umenie na vás dýchajú na každom kroku, ale nájdete v ňom ešte oveľa viac. Už prvými krokmi v preslávenom edinburskom Old Towne - Starom Meste - sa stanete súčasťou nespočetných tajomných príbehov, ktoré sa tu odohrali alebo vznikali vo fantázii svetových spisovateľov. Jedinečným spôsobom sa miesia umelci, duchovia i vrahovia, lebo prívetiví Škóti vedia z každej udalosti spraviť zážitok, na ktorý nezabudnete.

Hlavnou osou Edinburghu je Princess Street Gardens, ktorá ho prirodzene delí na Old Town, Staré Mesto, a&nbsp;New Town, Nové Mesto. Starej časti dominuje Edinburský hrad, ktorý sa majestátne týči na vyhasnutej sopke vo výške 135 metrov. Máte pocit, že vás sleduje, kamkoľvek sa pohnete. Postavili ho v&nbsp;11. storočí na mieste, ktoré predtým osídľovali Kelti. Sídlom škótskych kráľov a&nbsp;rodiskom Jakuba I. bol však palác Holyroodhouse, bývalé opátstvo, ku ktorému návštevníka dovedie najznámejšia a&nbsp;najväčšia edinburská ulica Kráľovská míľa.

Lákadiel je naozaj veľa. Ohrdli sme slávnou whisky a&nbsp;stali sa súčasťou mystickejšej stránky tohto mesta. Tak ako mnohých iných návštevníkov, aj nás si v&nbsp;Edinburghu na prvý pohľad podmanili romantické zákutia, stredoveká a&nbsp;viktoriánska architektúra, múzeá a&nbsp;galérie, malebné uličky a&nbsp;morbídne príbehy, ktoré k&nbsp;tomuto vzrušujúco ponurému mestu patria. Nie je teda žiadnym prekvapením, že ho v&nbsp;roku 1995 zaradili na Zoznam svetového dedičstva UNESCO.

Naša prvá cesta vedie na Grassmarket, kedysi vychýrené trhovisko. Námestie je fascinujúce najmä svojou polohou - leží priamo pod hradom a&nbsp;vedie z&nbsp;neho jedna z najromantickejších uličiek - Victoria Street s&nbsp;farebnými domčekmi. Útulné obchodíky vás vtiahnu do sveta Harryho Pottera, lebo, ako sme si prečítali v&nbsp;jednom z&nbsp;nich, Edinburgh je miestom jeho narodenia. Fanúšikovia tu nájdu všetko možné, čo súvisí s&nbsp;fantazijným svetom Joanne Rowlingovej - od čarodejníckych paličiek až po oblečenie a&nbsp;hrnčeky.

Grassmarket už dávno nepripomína trhovisko, na ktorom sa pred pár storočiami stretávali stovky obchodníkov s&nbsp;najrozmanitejším tovarom. Námestie lemovali krčmy a&nbsp;hostely, všade sa ozývala hlasná vrava a&nbsp;zápach zvierat. Trh uzavreli v&nbsp;roku 1911.

Toto miesto však malo aj svoju temnú stránku - bolo verejným popraviskom. Aj najslávnejší škótsky spisovateľ Walter Scott v&nbsp;jednom zo svojich diel spomína, ako v&nbsp;detstve s&nbsp;kamarátmi prechádzal okolo pripravenej šibenice, ktorá sa na námestí vždy zjavila pred úsvitom, týčila sa ako démon smrti a&nbsp;po poprave zase zmizla.

Celkovo sa Edinburgh môže pochváliť azda najväčším množstvom mrazivých príbehov na počet obyvateľov. Dramatickú či krvavú minulosť však Škóti vedia šikovne využiť. Dnes je Grassmarket príjemným námestím s&nbsp;vyhľadávanými krčmami, ktoré sú lákadlom najmä pre turistov.

V&nbsp;pube White Hart Inn sme si na jednej z&nbsp;drevených hrád na strope prečítali, že v&nbsp;tomto hostinci sa ubytoval najslávnejší škótsky básnik Robert Burns počas svojej poslednej návštevy v&nbsp;Edinburghu v&nbsp;roku 1791. Na stene visia podobizne slávnych edinburských zabijakov Williama Burka a&nbsp;Williama Hara. Za desať mesiacov v&nbsp;roku 1828 v&nbsp;hlavnom meste Škótska spáchali šestnásť vrážd s&nbsp;jediným cieľom - aby mŕtvoly predali lekárovi Robertovi Knoxovi na pitvu. Edinburgh bol totiž popredným európskym strediskom anatomických štúdií a&nbsp;na začiatku 19. storočia dopyt oveľa prevyšoval legálnu ponuku mŕtvol. A&nbsp;tak títo dvaja páni prišli s&nbsp;morbídnym nápadom a&nbsp;začali mŕtvoly vyrábať. Londýn má Jacka Rozparovača, Edinburgh má sériových vrahov Burka a&nbsp;Hara.

Ich vyčíňanie netrvalo dlho a&nbsp;zakrátko stáli pred súdom. Na Burkovu popravu 28. januára 1829 sa na Grassmarket prišli pozrieť stovky ľudí, Hara, ktorý zvalil vinu na komplica, prepustili. Dnes sú legendami, ich vysvietené mená Burke &amp; Hare z&nbsp;diaľky lákajú do vychýreného striptízového baru na rohu jednej z&nbsp;uličiek Starého Mesta.

Na popravisku skončila aj istá Maggie Dick­sonová. V roku 1723 po tom, čo ju opustil manžel, mala milostný pomer so synom hostinského, u ktorého pracovala. Nemanželské dieťa, ktoré porodila, však zakrátko zomrelo. Po objavení mŕtvolky matku zadržali a obvinili z vraždy novorodenca. Jej poprava sa konala 2. septembra 1724 na námestí Grassmarket. Žena odvisla na šibenici, bezvládne telo naložili do vozíka a viezli na cintorín. Zrazu sa z rakvy ozval buchot a krik. Maggie zázrakom prežila vlastnú smrť! Keďže ju druhý raz za ten istý čin obesiť nemohli, žila ešte štyridsať rokov a&nbsp;hovorí sa jej polosvätá Maggie. Na Grassmarkete je po nej pomenovaná jedna krčma - Maggie Dickson’s Pub, ktorá je dnes od rána do večera plná turistov.

S&nbsp;roztomilým psíkom Bobbym sa stretnete na každom kroku. Zdobí magnetky, tričká, hrnčeky i&nbsp;pletené čiapky na vianočných trhoch. Dokonca má na južnom konci Mosta Juraja IV. sochu s&nbsp;fontánou, pri ktorej sa dnes nadšene fotia turisti. Bobby je skrátka neodmysliteľnou súčasťou Edinburghu. Dojímavá vernosť pánovi Johnovi Greyovi, nočnému strážnikovi, ktorého štvornohý kamarát sprevádzal na jeho pochôdzkach, nenechá nikoho chladným. Po pánovej smrti 15. februára 1858 totiž tento oddaný skye teriér tak smútil, že štrnásť rokov držal stráž pri jeho hrobe na legendárnom cintoríne Greyfriars Kirkyard. Denne si len na chvíľu odbehol do neďalekej kaviarne, kde mu dali niečo pod zub. Po smrti ho pochovali na tom istom cintoríne, kde Johna Greya. Na psom náhrobku sa dočítate: „Greyfriars Bobby zomrel 14. januára 1872 vo veku 16 rokov. Nech je jeho vernosť a&nbsp;oddanosť poučením pre nás všetkých.“ Barónka Angela Georgina Burdett-Coutts bola Bobbyho osudom taká dojatá, že iniciovala zhotovenie fontány s&nbsp;jeho sochou, ktorú postavili v&nbsp;roku 1872. Dlhé roky sa z&nbsp;nej mohli napojiť ľudia aj psy, pretože mala dve úrovne, dnes z&nbsp;nej však z&nbsp;hygienických dôvodov voda netečie.

Z&nbsp;dojímavých aj mrazivých príbehov si Edinburčania spravili výhodný biznis. A&nbsp;nielen z&nbsp;nich. Jednou z&nbsp;vyhľadávaných atrakcií je 170-ročná camera obscura a&nbsp;svet optických ilúzií priamo na Royal Mile. Vo vchode do pubu Frankenstein s&nbsp;originálnym interiérom, ktorý vás zatiahne do sveta šialeného vedca, vás zase víta obrovská socha umelého človeka či skôr monštra.

Pre duchárskych dobrodruhov je lákavou výzvou cesta do podzemia, kde sa okrem klasickej prehliadky môžu za dvanásť až osemnásť libier vydať po stopách duchov, vrahov či extrémnych paranormálnych javov. Spleť starých pivníc a&nbsp;chodieb pod povrchom ulíc kedysi slúžila ako obydlie pre najchudobnejších obyvateľov mesta. Povráva sa, že zvieratá, napríklad psy, odmietajú do podzemia vstúpiť, lebo tam cítia zlo. Ľudia sa však z&nbsp;času na čas radi postavia vlastnému strachu a&nbsp;ochotne zaplatia za vyburcovanie predstáv svojej fantázie.

Edinburgh je očarujúci svojou kompaktnosťou. Všade sa dostanete po svojich, jedna atrakcia strieda druhú, každá malá ulička vám ponúkne buď krásny výhľad, alebo sa viaže k&nbsp;nejakému historickému príbehu. Prechádzka po Kráľovskej míli nie je obyčajnou promenádou, ale exkurziou do škótskych dejín a&nbsp;fantázie. Kúsok od Katedrály St. Giles na Kráľovskej míli sa vznešene týči bronzová socha Adama Smitha, ktorému vtipní Škóti na kamennú hlavu položili cestný kužeľ a&nbsp;s&nbsp;rovnakou ozdobou sa ďalší deň prebudil ďalší škótsky velikán - filozof David Hume. Aj jeho sochu v&nbsp;noci niekto dotvoril.

Útulné kaviarne tu nehľadajte. Aj fajčiarov je tu akosi pomenej. Nielenže sa v&nbsp;žiadnom pube nefajčí, ale popolníky sme sotva našli aj na ulici. Kam potom dávajú ohorky? V&nbsp;supermarkete sme o&nbsp;22.15 museli vrátiť fľašu vína, lebo v&nbsp;tom čase je predaj alkoholu zakázaný, môžete si ho dopriať jedine v&nbsp;krčme či z&nbsp;domácich zásob.

V&nbsp;jeseni sú dažďové kvapky turistom neustále v&nbsp;pätách. Nikto sa však nad tým nepozastavuje. S&nbsp;dáždnikom či bez, zatiahnutá obloha s&nbsp;týmto mestom ladí. A&nbsp;pritom je plné prívetivých ľudí. V&nbsp;kaviarni nám sympatické slečny odmietnu našu platbu za konzumáciu len preto, že sme čakali o&nbsp;niečo dlhšie, než je zvykom. Škóti sú dobrosrdeční a&nbsp;vľúdni. Ponurá atmosféra má skôr mystický charakter, v&nbsp;duši máte pri návšteve tohto mesta svetla na rozdávanie.

Edinburgh nadchne aj knihomoľov. Zamierili sme do Múzea spisovateľov neďaleko Kráľovskej míle, ktoré sídli v historickej budove z roku 1622. Nikto nás pár minút pred záverečnou nevyháňal, stará pani, ktorá dozerá na expozíciu, sa ochotne pustí do reči. Návštevníci si môžu pozrieť osobné predmety velikánov škótskej literatúry. Nájdu tam tlačiarenský stroj slávneho sira Waltera Scotta, autora historického románu Ivanhoe. „Máme tu jazdecké topánky Roberta Louisa Stevensona aj prsteň, ktorý mu dal náčelník Samoan,“ opisuje predmety patriace dobro­druhovi a&nbsp;literárnemu otcovi Dr. Jekylla a&nbsp;pána Hyda staršia pani z&nbsp;múzea. Návševníci si môžu pozrieť aj sadrový odliatok lebky básnika Roberta Burnsa, ktorého mnohí porovnávajú s&nbsp;anglickým Shakespearom.

„Celé je tmavé, lebo sa pri stavbách často využíval čadič. Skrátka, čierne mesto obklopené sopkami, dnes pokrytými zeleným zamatom. Krása! Len musíte mať šťastie na počasie,“ komentovala toto mesto tunajšia slovenská sprievodkyňa Mariana Hozlárová. A&nbsp;mala pravdu. Vlastne - ani to počasie nepokazí zážitok, ktorý si z&nbsp;návštevy Edinburghu odnesiete. Svedčí o&nbsp;tom to, že v&nbsp;posledných rokoch ho považujú za jedno z&nbsp;najkrajších vianočných miest v&nbsp;Európe, hoci tam často prší. Aj tento rok sa od 16. novembra Princes Street Gardens premenila na vianočný zábavný park s&nbsp;obrovským ruským kolom a&nbsp;vysokým reťazovým kolotočom, ktorý stojí hneď ve­dľa goticko-viktoriánskeho Pamätníka Waltera Scotta z&nbsp;roku 1844 so 61-metrovou vežou. Samozrejme, nechýbajú stánky s&nbsp;vareným vínom, drahým pivom, čokoládou a&nbsp;rôznymi škótskymi či inými európskymi dobrotami, napríklad aj maďarským langošom.

Upútal nás vysvietený ozdobený voz so schodíkmi, pred ktorým stál zástup ľudí. Vľavo mal zavesený nápis s&nbsp;menom Amália a&nbsp;vnútri sedela plavovlasá žena, ktorá ponúkala veštecké služby. Na malú klientelu sa sťažovať nemohla, kedykoľvek sme išli okolo, pred vozom trpezlivo čakali zväčša mladé ženy.

V inom stánku zase dvaja muži lákali na instantný sneh. Nasypali nám do dlane biely hrubší prášok, poliali vlažnou vodou a vznikla zväčšujúca sa sypká hmota pripomínajúca sneh, len o niečo teplejší.&nbsp; Tisícky Edinburčanov aj turistov z celého sveta po celodennej prechádzke zakotvia na tomto svetskom mieste, kde už duchov a&nbsp;strašidelné príbehy pripomínajú len svetlá v&nbsp;diaľke.

Trochu morbídne mesto: Na trhovisku obesili vrahyňu novorodenca, ktorá cestou na cintorín ožila

Monika Mikulcová

Autor článku

Monika Mikulcová

Plus TV

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Elena Podzámska v NAOSTRO: Ráno som vstala a ako prvé mi napadlo dať si alkohol. Chorý mozog

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Výber pre vás

Trochu morbídne mesto: Na trhovisku obesili vrahyňu novorodenca, ktorá cestou na cintorín ožila

Monika Mikulcová

Súvisiace články

Podmanivý Lisabon: Príbeh o tom, ako Portugalci všetko získali a ako o všetko prišli

FOTO Príbeh kolumbijskej kávy: Najlepšie zrná idú na export, priznávajú výrobcovia

Autor článku

Monika Mikulcová

Plus TV

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Elena Podzámska v NAOSTRO: Ráno som vstala a ako prvé mi napadlo dať si alkohol. Chorý mozog

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Výber pre vás