Tip na článok
Zopakuje sa história: V posledných dňoch sa čoraz viac migrantov snaží dostať do Grécka.

Turecko versus Únia. Európu možno už o pár týždňov čakajú na hraniciach tisíce migrantov

Neúspešný turecký pokus o prevrat strpčuje Európskej únii život. A môže to byť ešte horšie.

Demonštrácie, žiadosti o vydanie, vyhrážky, dokonca aj vydieranie. Tomuto všetkému musia európske krajiny čeliť v posledných týždňoch zo strany Turecka. A nedokážu zmysluplne zareagovať. Čokoľvek urobia, dopadne to nešťastne: buď sa prehrešia proti svojim základným hodnotám, alebo proti vlastným záujmom.

V Kolíne demonštrovali aj proti Erdoganovi. Niektorí Turci a krajná pravica. Foto: profimedia.sk

Kolínske paradoxy

Víkendová demonštrácia v Kolíne je názorná ukážka zložitej situácie, v ktorej sa Európa ocitla. Niekoľko desaťtisíc nemeckých Turkov vyšlo do ulíc protestovať proti neúspešnému prevratu vo svojej rodnej krajine. Vágny názov protestu skrýval v sebe jasný odkaz - išlo o vyjadrenie podpory tureckému prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi a jeho čistkám po puči.

Koniec koncov fakt, že k účastníkom mítingu sa mal vo videoprejave obrátiť aj sám turecký prezident, naznačuje, kto mohol byť za celou akciou. Nemecko a ďalšie európske krajiny sa pritom na Erdoganove kroky z posledných dní pozerajú s nevôľou. „Nedá sa spochybniť, že v krajine došlo k pokusu o prevrat, a v právnom štáte je dôležité prenasledovať jeho organizátorov všetkými dostupnými prostriedkami,“ povedala v týchto dňoch nemecká kancelárka Angela Merkelová.

Čítajte viac:

Turecký prezident Erdogan žije v luxuse za 600 miliónov eur. Časť jeho ľudu má 3 eurá na deň!

„Ale v právnom štáte - a to je to, čo nás znepokojuje a budeme pozorne sledovať - princíp primeranosti musí byť zaručený za každých okolností.“ Preložené do zrozumiteľnejšieho jazyka, Merkelová tureckému prezidentovi opakovane odkazuje: Nemali by ste zneužívať puč na prenasledovanie politických oponentov a budovanie autoritatívneho štátu. A odpoveď druhej strany? Demonštrácia Turkov priamo v Nemecku s Erdoganovým prejavom ako zlatým klincom programu.

Keďže v duchu uctievania slobody slova bolo nemysliteľné zakázať turecký protest, nemecké úrady zareagovali šalamúnsky. Súd vystavil stopku vysielaniu Erdoganovho prejavu, takže ho účastníkom iba prečítali. Na posolstve tureckého prezidenta sa tým síce nič nezmenilo, ale Nemci aspoň vytvorili zdanie, že urobili niečo konkrétne. V skutočnosti však mali ruky zviazané.

Recep Tayyip Erdogan: Po neúspešnom prevrate buduje autoritársky štát. Foto: profimedia.sk

Návrat utečencov?

Bohužiaľ, príklad kolínskych protestov tak trochu odzrkadľuje celú politiku Európskej únie voči Turecku. „Ak čoskoro nedôjde k liberalizácii vízového režimu, budeme nútení odstúpiť od dohody o spätnom prevzatí utečencov z 18. marca,“ poznamenal začiatkom týždňa pre Frankfurter Allgemeine Zeitung šéf tureckej diplomacie Mevlut Cavusoglu. Ako tvrdí, nejde o žiadne vydieranie ani vyhrážky, len o dodržiavanie zmluvy.

Ak Brusel nepristúpi na sľúbené zrušenie víz Turkom, zrejme v polovici októbra môže očakávať opakovanie prúdu sýrskych utečencov z minulého roka. To, že nejde o planú hrozbu, potvrdzuje aj posledný vývoj. Grécke úrady podľa denníka Guardian upozorňujú, že počet migrantov odhodlaných vycestovať na egejské ostrovy sa od neúspešného pokusu o prevrat z 15. júla výrazne zvýšil. A to je dohoda stále v platnosti.

Čítajte viac:

Štyri útoky za pár dní: Sfanatizovaní útočníci terorizujú Nemecko

Pritom aj predseda Európskej komisie Jean Claude Juncker pripustil jej možný kolaps. „Riziko je veľké. Doterajší úspech paktu je krehký. Prezident Erdogan už viackrát naznačil, že zmluvu chce zrušiť,“ uviedol v týchto dňoch. „Ak sa to stane, môžeme očakávať, že utečenci znovu začnú prichádzať do Európy.“ Čiže Európu možno už o pár týždňov čakajú tisíce migrantov na hraniciach a dobre známa dilema: Uprednostniť ľudskosť alebo bezpečnosť?

Aj toto je Nemecko: Na kolínskej demonštrácii to vyzeralo ako v Istanbule či v Ankare. Foto: profimedia.sk

Správať sa morálne alebo pragmaticky? Ibaže tentoraz už nebude stačiť reakcia v duchu kolínskej demonštrácie, nebude stačiť vyvolať iba zdanie, že reagujeme, ale niečo budeme musieť naozaj urobiť.

Nástrahy geopolitiky

Otázka znie, čo sa stalo, kde nastala chyba, že sa únia ocitla v takejto situácii. Najprijateľnejším vysvetlením je to, že Európa a jej hodnoty sú tak trochu obeťou geopolitických hier. V tomto prípade tých v Sýrii. Ale poďme po poriadku. Vďaka svojej strategickej polohe Turecko malo vo svetovej politike vždy svojráznu pozíciu.

Čítajte viac:

Čudný puč v Turecku: Spovede svedkov. Kto je víťaz?

Napriek snahám Kemala Atatürka krajina sa nikdy nestala ukážkovým vzorom západnej demokracie, aj tak bola celé desaťročia spoľahlivým členom NATO. Svoju oddanosť Západu Ankara zachovávala aj vďaka vidine priblíženia k Európskej únii. Brusel však v tomto prípade musel mimoriadne lavírovať - na jednej strane deklaroval záujem o integráciu Turecka, na druhej strane si hádam žiadny z európskych politikov nevedel predstaviť, že Ankara naozaj dostane svoju európsku hviezdičku na modrej vlajke.

Angela Merkelová: Otvorená politika nemeckej kancelárky voči migrantom zrejme bude čeliť ďalšej skúške. Foto: Profimedia.sk

Sýrska vojna a nástup Islamského štátu vzťahy dodatočne skomplikovali. Geopolitická hodnota Turecka stúpla - krajina je hlavným koridorom na zásobovanie prozápadných povstalcov v Sýrii a tamojšie vojenské základne sú kľúčové pre akýkoľvek vojenský zásah spojencov v oblasti. Okrem toho sa ukázalo, že bez tureckej pomoci si únia sotva dokáže poradiť s prívalom utečencov z oblastí postihnutých vojnou. Erdogan si to zrejme dobre uvedomoval a snažil sa z tejto situácie vyťažiť čo najviac.

V prvom rade sa mu nepozdávalo, že Spojené štáty využívajú územie jeho krajiny na leteckú podporu kurdských bojovníkov v Sýrii. Turecko totiž ozbrojencov z radov vlastných Kurdov považuje za teroristov a vedie proti nim krvavé ťaženie. Práve preto posilňovanie kurdských pozícií v celej oblasti vníma ako ohrozenie svojich záujmov. Keďže výzvy Ankary na zastavenie podpory Kurdov zostávali bez ohlasu, turecký prezident sa podujal na riskantný ťah - avizoval politické zblíženie s Ruskom a dokonca aj so sýrskym režimom Bašára Asada.

Je to avízo dokonalého geopolitického zemetrasenia.

Obete a hodnoty

S Európskou úniou Erdogan zasa vyboxoval mimoriadne výhodnú dohodu, keď za spätné prijímanie utečencov by mal dostať štedrú finančnú pomoc, ako aj integračné ústupky vrátane spomínaného zrušenia vízovej povinnosti. Už vtedy sa v Európe ozývali hlasy, že Brusel pristúpil na vydieranie zo strany pochybného režimu.

Ale vtedy sa to dalo prezentovať ešte ako víťazstvo pragmatizmu. Po júlovom pokuse o prevrat je však všetko inak. Turecko sa urýchlene mení na autoritársky štát, ktorý má s demokraciami európskeho typu čoraz menej spoločného. Pristať na ďalšie ústupky by sa pre väčšinu súčasných vodcov únie rovnalo politickej samovražde. Na druhej strane geopolitika si v minulosti vyžiadala aj väčšie obete, ako sú európske hodnoty.

VIDEO Plus 7 Dní