Peter Hupka

Malta rozlohou patrí k&nbsp;najmenším krajinám na svete, no na jej 316&nbsp;štvorcových kilometroch žije vyše pol milióna obyvateľov. Niet sa čomu čudovať, že životný priestor je obmedzený a&nbsp;nielen poľnohospodárskej pôdy, ale aj stavebných pozemkov je tam málo. Súkromie si najmä na väčšom hlavnom ostrove maličkej juhoeurópskej republiky príliš neužijete – hustota osídlenia tam dosahuje takmer 1 700 obyvateľov na štvorcový kilometer.

Napriek tomu, že na Malte žije až 15-krát viac obyvateľov na štvorcový kilometer než na Slovensku, v&nbsp;porovnaní s&nbsp;inými drobnými štátmi a&nbsp;so závislými územiami sa v&nbsp;tomto ukazovateli zmestí len do prvej desiatky. Víťazom je čínske Macao s&nbsp;vyše 21-tisíc obyvateľmi na štvorcový kilometer, prvenstvo medzi samostatnými štátmi patrí Monaku s&nbsp;devätnástimi tisíckami. Aby sme použili paralelu známeho porekadla „s&nbsp;hviezdičkou“, možno povedať, že i&nbsp;na malých, husto zaľudnených územiach sa dá hrať veľké divadlo, ide však najmä o&nbsp;to, ktorým smerom nasmerujete svoju energiu a&nbsp;snaženie. Najmä ak vám žičia aj mocní pomocníci – slnko a&nbsp;more.

Sicílsko-arabské Anglicko s&nbsp;katedrálami

Históriu i&nbsp;kvalitne namiešaný kolorit Malty ovplyvňujú jej susedia – talianska Sicília a&nbsp;blízke arabské štáty Tunisko a&nbsp;Líbya –, ako i&nbsp;Spojené kráľovstvo, pod ktoré toto územie patrilo v&nbsp;rokoch 1800&nbsp;až 1964, a&nbsp;to najprv ako protektorát a&nbsp;neskôr ako korunná kolónia. Maltský jazyk je zmesou arabčiny a&nbsp;taliančiny, ktorá na zápis používa latinku s&nbsp;niekoľkými pridanými znakmi a&nbsp;po cestných komunikáciách sa jazdí vľavo. Z&nbsp;hľadiska náboženstva je až 90 percent Malťanov kresťanského vierovyznania, dominuje rímskokatolícka denominácia, ktorá je i&nbsp;štátnym náboženstvom republiky.

Nádherné zákutia Malty si pozrite v GALÉRII

Tak ako tamojší jazyk a&nbsp;kultúra sú rovnako zaujímavo namiešané miestne zvyky. Arabská ležérnosť, britské parkovacie pravidlá a&nbsp;atmosféra talianskeho juhu sa tam snúbia v&nbsp;zdanlivo neskombinovateľnej zmesi, ktorá si vás buď podmaní už v&nbsp;prvých hodinách návštevy krajiny, alebo si na ňu nikdy nezvyknete.

Miest, kde stúpa terén z&nbsp;mora pozvoľne, nájdete na Malte len veľmi málo. Väčšinu územia tvoria morské sedimenty – oligocénne a&nbsp;miocénne vápence. Tie na mnohých miestach spadajú k&nbsp;slaným vodám Stredozemného mora strmými skalnými útesmi. Týka sa to najmä južnej a&nbsp;západnej časti hlavného ostrova, lepšie sú na tom len oblasti miest Birżebbuġa, San Pawl il-Baħar či zátoky Mellieħa. Ich pláže si počas hlavnej sezóny radšej ani nechceme predstaviť.

A&nbsp;útesy? Je ich toľko, že návštevník si nechtiac môže začať nôtiť paralelu starého, no kedysi veľmi populárneho hitu Beáty Dubasovej. Keďže väčšina zo strmých zrázov je neoznačená, bez zábradlí a&nbsp;navyše ponúka pekné výhľady trebárs na západ slnka, dá sa predpokladať, že maltskí traumatológovia majú každý rok dostatok pacientov, najmä z&nbsp;radov cudzincov. Dodatočným rizikom sú tma a&nbsp;alkohol.

Obeťami nemusia byť len ľudia. Na juhozápadnom pobreží, ktoré lemuje cesta s&nbsp;príznačným názvom Triq Panoramika, možno nájsť i&nbsp;menšie domčeky, ktoré museli byť opustené, lebo ich majiteľ chtivý výhľadu postavil na skalách, ktoré sa neskôr začali zosúvať. A&nbsp;človek nemusí byť zrovna geológ, aby si uvedomil, že takéto následky erózie sú otázkou času, aj to, že vďaka neustálej činnosti mora sa územie maltských ostrovov pomaličky zmenšuje. POKRACOANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Reč nie je o&nbsp;rovnomennom marockom meste, i&nbsp;keď názov Rabatu i&nbsp;susednej Mdiny pochádza práve z&nbsp;arabčiny. Ide o&nbsp;príjemné vnútrozemské mestečká, ktoré si je ľahké obľúbiť. Ich ulice sú stelesnením pohody a&nbsp;čas tam plynie presne tak rýchlo, ako si domáci želajú. „Tiché mesto“ Mdina bolo opevnené už Feničanmi a&nbsp;i&nbsp;v&nbsp;dnešnej forme je vzorovým príkladom fortifikovaného mesta s&nbsp;hradbami. Neďaleko jednej z&nbsp;jeho mestských brán sa nám Grék Giannis z&nbsp;ostrova Kalymnos pozdraví v&nbsp;jeho rodnom jazyku, dáme sa do reči o&nbsp;krásach Stredomoria. Mladík nás v&nbsp;návale pohostinnosti pozve na orosené pivo so slovami: „Inak sa nedá, poznáte môj ostrov a&nbsp;vyzeráte ako starí Gréci!“

Uličky Rabatu sú vari najkrajšie na sklonku dňa a&nbsp;netreba sa nimi náhliť. Možno si stačí s&nbsp;vynikajúcim čerstvým pečivom sadnúť pred malú pekáreň, do ktorej sa vďaka kvalite miestnych produktov stojí rad, a&nbsp;pozorovať okolie. Pohľad na domácich, ľudí dokonale zžitých s&nbsp;tunajším prostredím, a&nbsp;ich pohodlný životný rytmus zaručene poteší každého milovníka starého sveta.

Hlavné mesto Malty, sedemtisícová Valletta ležiaca na pahorku Sciberras a&nbsp;zapísaná na zozname UNESCO, zaujme najmä svojím opevnením, bohatou históriou a&nbsp;dominantnou kupolou Baziliky Panny Márie Karmelskej. Nám však vďaka náhode skríži cestu celkom iná Mária. Cestou k&nbsp;parčíku Lower Barrakka nás z&nbsp;malého okna osloví všetečná stará pani s&nbsp;jasným pohľadom vyžarujúcim pokoj, ktorej zjavne chýba socializácia. Neponáhľať sa znamená čosi nové sa dozvedieť a&nbsp;potešiť príjemného človeka. A&nbsp;nič na tom nemení skutočnosť, že pani už trochu zabúda a&nbsp;niektoré veci sa spýta dvakrát. Maria je bývalá uči­teľka angličtiny, a&nbsp;hoci má okrem Valletty dom v&nbsp;Buġibbe, už sa doň často nedostane, lebo veľmi nevládze. Rozhovor s&nbsp;nami viditeľne teší usmiatu komunikatívnu dámu s&nbsp;neskutočne dobrou energiou

. „Chýba mi najmä spoločnosť detí,“ vraví Maria a&nbsp;o&nbsp;svojom, podľa vlastných slov veľmi peknom živote napokon skonštatuje: „Ďakujem Bohu za všetky tie roky, čo som prežila, a&nbsp;teraz si pýtam nástroje, aby mi aspoň kúsok opravil telo.“ Keď malebné pohľady a&nbsp;majestátne domy mesta nechávame za chrbtom, vieme, že vôbec neprekáža, že sme si ho nestihli prehliadnuť detailne. Lebo jediný ľudský príbeh je viac ako všetky tie dokonalé stavby, ktoré i&nbsp;tak raz pohltí čas.

Vďaka svojej strategickej polohe, pre miestnych možno skôr nanešťastie, zohrala Malta dôležitú úlohu aj počas druhej svetovej vojny. A&nbsp;hoci je na súostroví v&nbsp;súčasnosti v&nbsp;prevádzke iba jediné letisko Malta International Airport, známe aj ako Luqa, pôvodne ich tam stálo až sedem. Súčasné medzinárodné letisko vybudovali zlúčením letísk Luqa a&nbsp;Safi, ktorých hlavné dráhy boli postavené v&nbsp;jednej osi. Ich spojením vznikla už spomínaná primárna dráha 13/31 Malta International Airport dlhá vyše tri a&nbsp;pol kilometra. 

V GALÉRII si pozrite neoklasistickú rotundu v meste Mosta

Ostatné letiská postupne zanikli v&nbsp;zástavbe, no šikovné oko väčšinu z&nbsp;nich doteraz spoľahlivo lokalizuje. Výnimkou nie je ani Ta’ Qali, z&nbsp;ktorého dráhy je dnes parčík, parkovisko a&nbsp;severné predpolie využívajú leteckí modelári. Pol kilometra od niekdajšej dráhy nájdeme trojicu hangárov. Sídli v&nbsp;nich expozícia Malta Aviation Museum, ktorá ukrýva niekoľko veľmi pekne zreštaurovaných a&nbsp;pre našinca pomerne zaujímavých kúskov. Takmer všetky vystavené lietadlá a&nbsp;vrtuľníky sú úzko spojené s&nbsp;Maltou či už ako civilné typy, alebo stroje, ktoré lietali na tamojšej báze Royal Air Force.

Vráťme sa však k&nbsp;obdobiu druhej svetovej vojny. Zamýšľaný zámer britskej vlády odovzdať svoju vtedajšiu kolóniu Benitovi Mussolinimu ako akýsi úplatok a&nbsp;vyhnúť sa tak vstupu Talianska do bojov sa našťastie neuskutočnil, proti bol najmä premiér Winston Churchill. Pre Britániu sa to ukázalo ako dobré rozhodnutie&nbsp;– v&nbsp;júni 1940&nbsp;sa Taliansko pridalo ku krajinám Osi, rozbehla sa nemecká invázia do Francúzska a&nbsp;strategicky umiestnená Malta sa stala dôležitou základňou spojeneckých lietadiel, ktorá pomáhala pri snahách udržať si prítomnosť v&nbsp;Suezskom prieplave a&nbsp;na Blízkom východe. RAF využívalo ostrov aj na letecké operácie proti silám Osi v&nbsp;severnej Afrike a&nbsp;v&nbsp;Stredozemnom mori. Napriek intenzívnemu tlaku nepriateľa a&nbsp;masívnym vlnám bombardovania maltské letiská naďalej fungovali a&nbsp;zohrávali dôležitú úlohu pri podpore spojeneckých operácií v&nbsp;regióne vrátane vitálne dôležitého zásobovania jednotiek v&nbsp;severnej Afrike. Podľa zdrojov organizácie Royal Air Force Benevolent Fund bolo len 30. apríla 1942 na Maltu zhodených viac bômb než na Spojené kráľovstvo za ktorýkoľvek mesiac v&nbsp;období bitky o&nbsp;Britániu. Odvahu tých, ktorí ostrov bránili, ocenil aj kráľ Juraj VI. a&nbsp;ľudu ostrova udelil Jurajov kríž, ktorý bol len dvakrát v&nbsp;histórii udelený kolektívne. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Britské kráľovské letectvo bolo na Malte prítomné až do 1. apríla 1979, keď odtiaľ odletel aj posledný stroj – námorný hliadkovací Hawker Siddeley Nimrod. Odchod Britov priniesol nielen viac pokoja pre obyvateľov blízkych mestečiek, ale výrazné zníženie rizika neželaných udalostí. Ako sme sa dozvedeli v&nbsp;lacnej jedálni na hlavnej triede Is-Santwarju v&nbsp;meste Żabbar pri rozhovore s&nbsp;priateľsky naladenými štamgastmi, táto ulica zažila takmer pred polstoročím, 14. októbra 1975, veľkú drámu. Dopadli totiž na ňu trosky bombardéra Avro Vulcan, ktorý explodoval vo vzduchu po sérii chýb a&nbsp;zlých rozhodnutí jeho pilotov.

So strojom, letiacim zo základne v&nbsp;anglickom Waddingtone, nechal kapitán pristávať svojho kopilota, ktorému však chýbala predletová príprava kladúca dôraz na pristátie na krátkej ploche s&nbsp;nezanedbateľným pozdĺžnym sklonom. Vulcan po prvom dotyku tesne pred dráhou prišiel o&nbsp;podvozok, odskočil a&nbsp;opäť sa dotkol dráhy o&nbsp;180 metrov ďalej. Riadenie prevzal kapitán, ktorý sa rozhodol, že najlepším riešením situácie bude manéver zopakovať a&nbsp;urobiť ešte jeden okruh. Dobré rozhodnutie to však nebolo. Poškodené palivové nádrže začali horieť a&nbsp;lietadlo vybuchlo vo vzduchu. Piloti sa síce katapultovali, ostatných päť členov posádky zahynulo, podobne ako jedna obyvateľka mesta Vicenza Zammit. Fakt, že obetí pádu obrovského stroja do rušných ulíc mesta nebolo viac, považovali obyvatelia Żabbaru za zázrak a&nbsp;už pár dní po nehode zorganizovali procesiu ulicami mesta so sochou milosrdnej Panny Márie. Tá sa každoročne opakuje v&nbsp;októbri na už spomínanej centrálnej triede Is-Santwarju.

Zaujímavá a&nbsp;medzi miestnymi obľúbená je i&nbsp;historka o&nbsp;jednej z&nbsp;vojnových udalostí. V&nbsp;blízkosti niekdajšieho letiska a&nbsp;dnešného múzea Ta’ Qali leží mesto Mosta, ktorého centru dominuje majestátna rotunda s&nbsp;kupolou vysokou 61 metrov. Práve na tento kostol dopadli pri bombardovaní letiska 9. apríla 1942 dve nemecké bomby, z&nbsp;ktorých ani jedna neexplodovala. Kým presný dôvod udalosti, ktorý považujú mnohí domáci dodnes za zázrak, nie je známy, občas sa v&nbsp;jej kontexte hovorí o&nbsp;možnom diele sabotérov z&nbsp;územia Československa, ktorí boli povestní tým, že podobným spôsobom radi „pomáhali“ pri výrobe vojenského materiálu pre nacistické Nemecko.

V&nbsp;živote je dobre byť pripravený, no niekedy nám musí pomôcť i&nbsp;trocha šťastia. Či už z&nbsp;dielne vyššej moci, alebo od ľudí, ktorým osud druhých nie je ľahostajný. A&nbsp;nielen ostrovanom by bolo dobré zaželať, aby sa aj ľudia z&nbsp;veľkých krajín uspokojili s&nbsp;tým, čo majú, a&nbsp;žiadne miesta viac nemuseli byť v&nbsp;akomkoľvek kontexte strategickými. Bolo by však zároveň naivné si myslieť, že sa náš druh vo svojej prapodstate niekedy zmení. Je potrebné veľa na sebe pracovať, aby raz prestalo platiť staré známe, že s&nbsp;jedlom rastie&nbsp;chuť.

Unikátna Malta: Arabská ležérnosť, britské parkovacie pravidlá a atmosféra juhu Talianska FOTO

Peter Hupka

Plus TV

Elena Podzámska v NAOSTRO: Ráno som vstala a ako prvé mi napadlo dať si alkohol. Chorý mozog

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Výber pre vás

Unikátna Malta: Arabská ležérnosť, britské parkovacie pravidlá a atmosféra juhu Talianska FOTO

Peter Hupka

Súvisiace články

FOTO Staré dobré Francúzsko: Čisté rieky, magické kaňony a atmosféra „ošúchaných“ filmov

Nové Jordánsko: Zmenilo sa na nepoznanie, ale stále si bez obáv môžete ku komukoľvek prisadnúť

Drsná krása: Na maltskom ostrove Gozo sme hľadali skryté zákutia. Objavili sme soľ a kone

FOTO Na oboch stranách hrebeňa: Najväčšie dobrodružstvo zažijete, keď nepoužívate navigáciu

Cesta harmónie: Kráčať horami Ikárie je stelesnením slova rozjímanie

Svadby vo svete: Mal som šťastie, budúcu nevestu mi ukázali cez štrbinu vo dverách

FOTO Santorín, ostrov mnohých tvárí: Krása v tieni obrovského nebezpečenstva

Plus TV

Elena Podzámska v NAOSTRO: Ráno som vstala a ako prvé mi napadlo dať si alkohol. Chorý mozog

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Výber pre vás