Obrovská tragédia! Celé Poľsko je šokované a ponorilo sa do smútku. Päť tínedžeriek zo severopoľského Koszalina zahynulo začiatkom januára v plameňoch pri takzvanej únikovej hre (escape room). Zranenia utrpel aj 25-ročný pracovník firmy, ktorá organizovala únikové hry a ktorý sa pre plamene nemohol dostať k dievčatám zamknutým v miestnosti. Neutiekol, do poslednej chvíle sa usiloval tínedžerky dostať von. Zatiaľ nevedno, prečo nepoužil hasiace prístroje, podľa špekulácií sa zrejme nachádzali mimo jeho dosahu. Radosława D. s ťažkými popáleninami uviedli lekári do umelého spánku.

Čo sa presne stalo?

Pätnásťročné dievčatá sa zúčastnili na únikovej hre. Boli zavreté v špeciálne uspôsobenej miestnosti a museli hľadať indície, riešiť hádanky, aby sa z nej dostali v stanovenom čase. Lenže v dome vypukol požiar a dievčatá sa nevedeli z miestnosti dostať. Zomreli na otravu oxidom uhoľnatým. Podľa doterajších výsledkov vyšetrovaní príčinou nešťastia bol výbuch ohrievača na plynovú bombu v takzvanej čakárni pred inkriminovanou miestnosťou.

Julka, Amelia, Gosia, Karolina a Wiktoria boli spolužiačky z triedy a nerozlučné kamarátky. V piatok oslavovali Julkine šestnáste narodeniny. Chceli zažiť niečo zaujímavejšie než klasickú žúrku doma. Takže sa rozhodli pre čoraz populárnejšiu hru. Žiaľ, poslednú. Z niekoľkých miestností si vybrali tú s názvom Tma. „Zábava“ sa začala nasadením pút. Keď vypukol požiar, Wiktoria stihla ešte zavolať z mobilu otcovi: „Tato, zachráň nás! Vypukol požiar! Nemôžeme sa dostať von!“ To boli posledné slová, ktoré počul. Ostatné až do straty vedomia kričali, bili päsťami do stien i dverí zamknutej izby. Samy zavolali aj hasičov. Až do konca si uvedomovali svoju tragickú situáciu.

Správa o smrti v priamom prenose

Zúfalí rodičia čakali na informáciu o osude dcér stojac vyše hodiny pred horiacou budovou, úplne dezorientovaní. Nikto im neráčil nič povedať. O obetiach na životoch už hasiči vtedy vedeli - jeden z nich dokonca o tom nahrával rozhovor pre médiá.

Začujúc slová hasiča neďaleko stojaci otec skočil do rozhovoru a začal kričať: „Čo? Deti nežijú? Žijú?!“ Hasič sa pokúsil upokojiť ho. Vraj keď sa skončí rozhovor, niekto k nim príde a „bude ich informovať“. Otec sa v zúfalej bezmocnosti rozzúril: „Až keď skončíte rozhovor, až potom k nám niekto príde? Rozhovor je dôležitejší? Keď už hodinu nevieme, čo je s našimi deťmi?“ kričal. Nakoniec rodičom tragickú správu povedali oficiálne. Na nahrávke s prerušeným rozhovorom počuť už len plač a krik zronených rodičov.

Prvý obvinený

Ešte v nedeľu prokuratúra obvinila 28-ročného Miłosza S., ktorý zariaďoval escape roomy a fakticky zariadenie prevádzkoval. V obchodnom registri však oficiálne figurovala jeho babka, majiteľka domu, z ktorého sa stalo obľúbené miesto zábavy najmä pre tínedžerov. Miłosz S. bol obvinený z „úmyselného ohrozovania výbuchom a z neúmyselného zapríčinenia smrti“. Prvé vyšetrovanie totiž odhalilo závažné bezpečnostné pochybenia. Nedbal na to, že objekty nemajú primerané kúrenie a predovšetkým - nemali únikové cesty.

Navyše bola v dome chybná elektroinštalácia. Polícia tiež vyšetruje, kto donášal do domu ohrievače na plynovú bombu. Hoci je Miłosz S. obvinený, zatiaľ nevypovedal, pretože podľa obhajcov „je príliš rozrušený, nie je v stave hovoriť a nie je v stave psychicky uniesť túto ťarchu“. Vyslovil rodičom úprimnú sústrasť a vraj vyslovil aj nesmiernu ľútosť nad tým, čo sa stalo. Vinný sa však necíti. Vypočúvali aj jeho starú mamu, ktorá oficiálne figurovala v obchodnej činnosti firmy. Po prebudení z umelého spánku vypočuli už aj Radoslawa D. Vraj zacítil dym a chcel ísť dievčatám otvoriť, lenže vzápätí nastal výbuch.

Únikové hry: Kým účastníci hry nevyriešia všetky hádanky a nenájdu všetky indície, z uzatvorenej miestnosti sa nedostanú.
Únikové hry: Kým účastníci hry nevyriešia všetky hádanky a nenájdu všetky indície, z uzatvorenej miestnosti sa nedostanú.
Zdroj: profimedia.sk

Razie v escape roomoch

Dievčatá nemali mať prečo podozrenie. Firma ToNiePokój (To nie je izba) organizujúca únikové hry vznikla síce len v minulom roku, ale bola riadne zaregistrovaná v obchodnom registri, mala aj svoju internetovú stránku. Dokonca ju na niektorých portáloch odporúčali ako „atrakciu Koszalina“. A predsa fungovala akoby provizórne. Po­dľa výpovedí niektorých svedkov, ktorí sa predtým v koszalinskom zariadení zúčastňovali na únikových hrách, už predtým bolo v dome cítiť plyn.

Ak by však nedošlo k tragédii v Koszaline, tak by skôr či neskôr došlo k tragédii niekde inde. Až po smrti piatich koszalinských tínedžeriek sa totiž rozbehli rozsiahle a dôkladné kontroly v podobných zariadeniach v celom Poľsku. Kontrole sa nevyhlo vyše 330 zariadení s vyše tisíckou escape roomov, pričom 26 zariadení, v ktorých zistili najväčšie nedostatky, zavreli. Kontrolóri uložili okrem toho takmer 40 pokút. Z 1 120 zistených nedostatkov sa takmer polovica týkala práve evakuačných možností.

Prečo až teraz?

Minister vnútra Joachim Brudziński až teraz sľubuje zmenu predpisov v súvislosti s prevádzkovateľmi escape roomov. V súčasnosti žiadne regulácie neexistujú. Založí si ich, kto chce, prevádzkuje ich, kto chce. V západnej Európe sa tieto zariadenia najčastejšie riadia bezpečnostnými predpismi, aké platia v Poľsku - dajme tomu - pre kiná. Čiže automatické otváranie evakuačných dverí, havarijné osvetlenie, automatické hasenie i automatické upovedomenie záchranných služieb, monitoring miestností... Mnohé poľské zariadenia toto všetko majú. Ale nateraz všetko závisí od dobrej vôle majiteľov.

Mládež pocítila závan smrti

Mestu sa od chvíle tragédie život obrátil naruby. K miestu, kde dievčatá zahynuli, prichádzajú známi i neznámi, nosia kvety a zapaľujú sviečky. Pondelkový deň v základnej škole, ktorú dievčatá navštevovali, bol iný než ostatné. Žiaci sú zarazení, nehovoria o ničom inom. Asi prvý raz sa ich tak bytostne dotkol skutočný závan smrti. Uvedomujú si, že neplatí „mne sa to nemôže stať“. Ešte pred chvíľou so spolužiačkami žartovali, klebetili, prekárali sa.

„Poznala som ich, Wiktoria krásne spievala, chodila aj na hodiny spevu do centra mládeže. Všetky sa výborne učili,“povedal na margo dievčat 14-ročný Kacper. „Je to pre nás otrasné, poznala som ich. Tiež sme si zorganizovali také narodeniny, lebo je to módne, cool,“plakala útla blondína, zvierajúca v rukách biele ruže. Žiakom i rodičom je k dispozícii psychológ.