Tip na článok
Brno: Od decembra má Uličku Václava Havla, za ktorú sa zasadzovali i desiatky mladých ľudí.

Václav Havel vyvoláva vášne aj dva roky po smrti. Rodí sa nový kult osobnosti?

Dva roky po smrti Václava Havla nesú jeho meno ulice, parky i knižnice po celom svete. V rodnom Česku však stále vyvoláva vášnivé emócie.

Galéria k článku (4 fotografie )
Príliš krátke nohavice: Novopečený prezident Václav Havel počas prehliadky čestnej stráže na Pražskom hrade v decembri 1989.
Dagmar Havlová sa zoznámila s manželom v roku 1989.
Václavské námestie v Prahe: Pietna spomienka sa tu konala aj v rok jeho smrti a na prvé výročie.

Na Václava Havla nezabúdajú oddaní prívrženci, politickí a názoroví oponenti ani obyčajní ľudia, priživiť na jeho popularite sa pokúšajú mnohí.

Natíska sa tak otázka - rodí sa nový kult osobnosti alebo ide o viac či menej zaslúžené ocenenie života a činov posledného československého prezidenta?

Nikto nie je doma prorokom

Symbol československého disentu, prvý ponovembrový i posledný československý prezident zomrel 18. decembra 2011. Pár dní po zverejnení smutnej správy už niesla jeho meno jedna z ulíc v poľskom meste Gdansk, kde počas komunistickej totality vzniklo nezávislé odborové hnutie Solidarita na čele s Havlovým priateľom Lechom Wałęsom.

Prvenstvo tak nepatrilo Čechom, ale Poliakom. Odvtedy pribudlo na mape sveta viacero lokalít nesúcich jeho meno. Česko nevynímajúc, hoci Havlova rodná vlasť k tomu pristupovala so značnou dávkou rezervovanosti. Havlovo meno dostávali za riekou Moravou často nepomenované miesta, aby vraj úrady zabránili nútenej výmene dokladov ľudí s trvalým pobytom na premenovanej adrese.

Preto napríklad nevznikla Ulica Václava Havla v Českých Budějoviciach, Olomouci, Ostrave či Hradci Králové. Spomienka na jedného z najväčších Čechov chýba i v Prostějove, kde za premenovanie ulice či námestia po Havlovi bojujú jeho prívrženci petíciou.

Myšlienka pomenovať po uznávanom autorovi divadelných hier nové divadlo v Plzni tiež narazila na odpor, nedarí sa premenovať ani Kostolné námestie v Ústí nad Labem. Najdiskutovanejším počinom bolo premenovanie pražského letiska v Ruzyni na Letisko Václava Havla.

Nateraz poslednou, ktorá dostala v Česku meno po Havlovi, je dovtedy bezmenná ulica v centre Brna. Jedna z najmenších ulíc sa od decembra volá Ulička Václava Havla. Nachádza sa hneď pod vrchom Petrov v blízkosti divadla Husa na provázku, ktoré Havel ešte ako dramatik často navštevoval.

Dôvody vajatania sú všakovaké - niekde chýba dostatočne dôstojná lokalita, inde argumentujú tým, že si ľudia budú musieť meniť doklady. Vo svete s tým problém nemajú. Jeden z varšavských developérov dokonca pred časom tvrdil, že o byty na ulici nesúcej Havlovo meno bude medzi klientmi väčší záujem a pôjde o prestížnu adresu.

Havel však nie je populárny iba v Poľsku, jeho meno nesie i park v gruzínskom hlavnom meste Tbilisi a pamätníky v Dubline a vo Washingtone, čoskoro pribudne i v španielskej Barcelone. Knižnicu Václava Havla otvorili v Prahe, New Yorku i Paríži.

Havlov odkaz sa dostal aj do vesmíru - jedna z planétok nesie meno Ferdinandvaněk podľa hlavnej postavy známej Havlovej hry Audiencia.

Zákon i satira

Havel má podľa vzoru českého štátnika Tomáša Garrigua Masaryka či slovenského politika Milana Rastislava Štefánika aj vlastný deklaratórny zákon. Takzvaný Lex Havel pozostáva z jedinej vety: „Václav Havel sa zaslúžil o slobodu a demokraciu.“

K menej vážnym patrí spontánna akcia Krátké kalhoty pro Václava Havla - výzva, aby si ľudia v deň výročia štátnikovej smrti vyhrnuli nohavice, sa šíri na sociálnych sieťach aj tento rok. Ide o spomienku na prezidentskú inauguráciu v decembri 1989, keď sa Havel objavil na nádvorí Pražského hradu v nápadne krátkych nohaviciach.

Ešte roky potom sa v médiách objavovali špekulácie, prečo sa tak stalo. Najčastejšie sa uvádza vysvetlenie jeho bývalého hovorcu Ladislava Špačka.

Podľa uznávaného odborníka na etiketu si Havel krátko pred slávnostnou prehliadkou na nádvorí Pražského hradu vytiahol nohavice príliš vysoko v obave, že mu počas pochodu spadnú príliš nízko. No nestalo sa tak, nohavice zostali na svojom mieste a vznikol dojem, že prezident má zle strihané nohavice.

Oveľa pikantnejšiu príchuť mala legenda o slobodomurárskom pozadí Havla - krátka nohavice mali byť znamením, že novopečený prezident je vysokopostavený slobodomurár, pripravený plniť príkazy najvyšších.

Legendy, fámy a škandály

Meno Václava Havla je za riekou Moravou stále veľkým ťahákom - verejnosť s nadšením hltá všetky viac či menej dôveryhodné odhalenia, ktoré postupne vyplávali na povrch. Začalo sa to kontroverznou spisovateľkou Irenou Obermannovou, ktorá vo svojráznom dielku s názvom Tajná kniha opísala údajný vášnivý milenecký pomer s najväčším Čechom.

Neskôr bývalú hlavu štátu známu pozitívnym vzťahom k ženám označila za zbabelca. Havel bol podľa nej človek plný rozporov, o čom by sa vraj nemalo mlčať. Českú verejnosť šokovali i názory kontroverzného Petra Hájka.

Kancelár bývalého českého prezidenta Václava Klausa tvrdil, že Havel slúžil u satana a bol nástrojom lži a nenávisti. „Považujú ho za apoštola slobody a demokracie, jeho politická koncepcia pritom otvorene mierila k fašistickému korporativistickému štátu takzvanej občianskej spoločnosti,“ dušoval sa úradník prezidentskej kancelárie známy svojráznymi výrokmi.

So svojou knihou spomienok sa na Havlovom mene pokúša priživiť aj Miroslav Štěpán. Bývalý komunistický pohlavár, ktorý mal pod palcom Ľudové milície, bol presvedčený, že za svoju slávu vďačil Havel komunistickej strane. Šokujúce spomienky na Havla zverejnil i populárny český režisér Vít Olmer.

„Sexuálna neviazanosť v sedemdesiatych rokoch bola celosvetový fenomén. Chodil som do domu spisovateľa Jiřího Muchu, kde to občas pripomínalo Felliniho Satiricon. V predných izbách vážne diskutovali vážení filozofi a literáti v kravatách, vzadu súložili kvetinové deti ako o život. Občas medzi ne niektorý z velikánov z prednej časti bytu zavítal, napríklad aj môj priateľ Václav Havel. Nič ľudské mu nebolo cudzie,“ uviedol režisér legendárnej snímky Bony a klid.

Dodal, že erotické výstrelky Havlovi povoľovala jeho vtedajšia manželka Olga. Havlov divoký bohémsky život odkryl dávno pred Olmerom vo svojom denníku scenárista Pavel Juráček. On i Havel vraj užívali pri písaní fenmetrazín - v tých časoch dostupné kultové psychofarmakum.

Známe sú tiež Havlove avantúry so ženami. Hoci česká verejnosť si zgustne na všetkých pikantériách týkajúcich sa jedného z najväčších Čechov, jeho meno, zdá sa, nestráca na popularite.

Faktom však zostáva, že väčšiemu rešpektu sa teší za hranicami, čo platilo už počas jeho života. Ako napísali uznávané New York Times: „Na pozadí dnešnej malichernej politiky existujú príbehy veľkých politických vodcov, akými boli Máhatmá Gándhí alebo Nelson Mandela, ktoré pripomínajú rozprávku. Jedným z tých veľkých vodcov je nepochybne i Václav Havel.“ V českých médiách taký komentár chýbal.

Čítajte viac:

Otvorená spoveď Dagmar Havlovej o smrti manžela: Večer predtým sme plánovali Vianoce

Posledné dni očami Dagmar

Dva roky po smrti Václava Havla našla jeho žena Dagmar silu, aby prehovorila o jeho posledných dňoch. „Vyrovnávam sa s tým pomaly. Pre mňa to bola osudová láska,“ priznala herečka pre server iprima. cz.

S Havlom sa zoznámili v roku 1989 počas osláv tridsiatych narodenín divadla Semafor. Zosobášili sa zhruba rok po smrti politikovej prvej ženy Olgy. V rozhovore pre Lidové noviny opísala i posledné chvíle bývalého prezidenta. „Oproti minulým mesiacom (jeseň 2011 - pozn. redakcie) sa mi zdalo, že je na tom lepšie, hoci posledný týždeň vstával z postele málo.

Na priamu otázku, ako mu je, mi odpovedal, že tak nejako divne.“ Manželovu smrť si však nepripúšťala. „Rozhodne som si nemohla dovoliť, aby ma ovládol strach. Václav chcel ísť silou-mocou na Hrádeček (Havlova obľúbená chalupa - pozn. redakcie). Tam sa jeho stav začal zlepšovať. Chodil, zaujímal sa o dom, o záhradu. Ukazoval mi, čo musíme dať opraviť. Všetko prestalo, keď si na začiatku novembra 2011 dal k dverám sochu svätého Jozefa. Svätý Jozef je patrón dobrej smrti.“

Pôvodne chcela Havlová zostať na Hrádečku s telom nebohého manžela až do dňa pohrebu, no uvedomila si, že to nie je reálne. „Vedela som, že by som mala umožniť aj ostatným ľuďom, aby sa rozlúčili.“

Tak sa telo exprezidenta dostalo do Kostola svätej Anny, ktorý dal Havel opraviť ešte počas života. Do kostola sa s ním prišli rozlúčiť desaťtisíce ľudí. Obrovské zástupy ho sprevádzali aj na jeho poslednej ceste na Pražský hrad. Havlová v deň pohrebu nič okolo nevnímala. „Sústredila som sa len na to, aby som neplakala. Mala som čo robiť, aby som išla a nezakopla,“ prezradila prominentná vdova.

VIDEO Plus 7 Dní