Omerta: Zradili ma tí, ktorým som slúžil, povedal pred smrťou o cirkvi otec unesenej dievčiny

Tajné listiny naznačujú, že kňazi roky väznili nevinné dievča. Hrozí Vatikánu škandál storočia?

Vatikánska omerta: Mala len pätnásť a takmer celý život pred sebou. Na čí rozkaz jej ho vzali?

Zameriava sa predovšetkým na domáce a zahraničné reportáže, sociálno-ekonomické témy či problematiku pracovného trhu.

Peter Galan

Bol to výnimočne horúci deň na&nbsp;začiatku zlatých osemdesiatych. Teploty sa šplhali k&nbsp;37 stupňom Celzia, ulice Ríma boli ako vymetené, kto mohol, sedel doma pri ventilátore. No pätnásťročná tínedžerka, jedna z&nbsp;mála sekulárnych obyvateliek Vatikánu, nemala na&nbsp;výber. Čakal ju hudobný recitál a&nbsp;musela na&nbsp;skúšku. Starší brat Pietro, ktorý ju na&nbsp;lekcie flauty v&nbsp;talianskej metropole pravidelne vozieval, tentoraz nemohol, a&nbsp;tak len nahnevane buchla dvermi a&nbsp;odi­šla sama. To bolo naposledy, keď ju jej najbližší videli. Keď im ešte večer telefonovala, vraj jej akýsi muž v&nbsp;zelenom BMW ponúkol zárobok za&nbsp;roznášanie letákov kozmetickej značky, zdalo sa všetko v&nbsp;poriadku. No potom sa po&nbsp;nej zľahla zem. Na&nbsp;štyridsať rokov. 

Policajti sa k&nbsp;prípadu spočiatku stavali laxne, tvrdiac, že úteky mládeže sú tento rok v&nbsp;móde a&nbsp;Emanuela nie je na&nbsp;únos dosť atraktívna, Svätá stolica prípad oficiálne ani neotvorila. No rodina, verejnosť a&nbsp;médiá nedovolili, aby kauza vychladla. Aj preto, že talentovaná hudobníčka bola predsa niečím špecifická. Bola jediná osoba, ktorá kedy vo Vatikáne zmizla a&nbsp;viacero indícií túto udalosť spájalo s&nbsp;tajnými službami, rímskym podsvetím či najvyššími cirkevnými hodnostármi. Zrejme však až štvordielna dokumentárna miniséria Netflixu prinútila pápežský štát, aby konečne prelomil dekády mlčania. Autori totiž jasne naznačili, že tamojší úradníci o&nbsp;únose vedeli od&nbsp;prvého dňa a&nbsp;s&nbsp;veľkou pravdepodobnosťou v&nbsp;ďalšom osude nevinnej dievčiny zohrali významnú úlohu.

Emanuela, dcéra vatikánskeho civilného pracovníka Ercoleho Orlandiho, sa stratila v&nbsp;júni 1983, dva roky po&nbsp;nepodarenom atentáte na&nbsp;Jána Pavla II. Práve k&nbsp;tureckému radikálovi Mehmetovi Alimu Agcovi, ktorý bol za&nbsp;postrelenie pápeža odsúdený na&nbsp;doživotie, viedli prvé linky. K&nbsp;podozreniam prispel telefonát údajných únoscov, ktorí žiadali jeho prepustenie. Inak vraj dievča zabijú. Dôkazom, že ju skutočne držia, mala byť nahrávka s&nbsp;jej hlasom, kde sa zdá, že ju mučia a&nbsp;vzdychá od&nbsp;bolesti. Experti autentickosť spochybnili, dokonca vyjadrili domnienku, že audiozáznam je účelovo zostrihaný z&nbsp;pornofilmu. Iná, pravdepodobnejšia teória hovorí, že celý prípad má korene v&nbsp;pápežovom boji proti komunizmu. Milióny dolárov totiž vtedy putovali z&nbsp;Vatikánu do&nbsp;Poľska na&nbsp;podporu hnutia Solidarita. Ibaže tieto peniaze pochádzali z&nbsp;rímskeho podsvetia a&nbsp;Svätá stolica mafii dlh nesplatila. Emanuela teda mohla byť nástrojom vydierania. S&nbsp;touto verziou korešponduje výpoveď snúbenice „kráľa rímskeho zločinu“, šéfa gangu Banda Della Magliana Enrica De Pedis.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/vatikanska-omerta-patnastrocna-dievcina-zmizla-bez-stopy-podla-dokumentov-ju-cirkev-vaznila/16">Fotofrafie Emanuely i osôb podozrivých z jej únosu v GALÉRII ►►►</a>

Podľa výpovede Sandry Minardiovej ju Enrico požiadal, aby Emanuelu zadržiavala v&nbsp;byte v&nbsp;centre Ríma. Podrobne opísala, čo sa tam dialo, ako väznená tínedžerka plakala, ako ju pumpovali liekmi, aby sa upokojila. Dodala, že po&nbsp;desiatich dňoch ju odviezla na&nbsp;čerpaciu stanicu vo Vatikáne, kde si omámené dievča prevzal muž oblečený ako kňaz. Hoci policajti bosovej milenke sprvu neverili, veľa detailov sa zhodovalo s&nbsp;pôvodným vyšetrovaním. Výmena mohla naznačovať, že Vatikán svoj dlh splatil a&nbsp;tínedžerku niekam ukryl. Tam sa stopa stratila.

Počas nasledujúcich rokov bola rodina Orlandiovcov ako na&nbsp;hojdačke, vystavená planým nádejam, konšpiráciám i&nbsp;šialencom, ktorí sa na&nbsp;ich utrpení priživovali. Niektoré z&nbsp;informácií pôsobili tak vierohodne, že sa nimi zaoberala i&nbsp;polícia, no žiadna neviedla k&nbsp;finále smutného príbehu. Telefonujúci tvrdili, že dievča je zavreté v&nbsp;kláštore v&nbsp;Luxembursku, kde jej vymyli mozog, že ju pod sedatívami držia v&nbsp;anglickej psychiatrickej liečebni alebo že ju po&nbsp;sexuálnom zneužívaní kňazmi zavraždila mafia na&nbsp;objednávku cirkvi a&nbsp;jej telo hodili do&nbsp;miešačky. To konštatoval i&nbsp;bývalý popredný vatikánsky exorcista Gabriele Amorth pre noviny La Stampa. Vo svojej knihe Posledný exorcista pridal, že jej smrť bola súčasťou satanských rituálov za&nbsp;vatikánskymi múrmi. „Takto fungujú satanské sekty,“ cituje Amortha Daily Mail. „Naložia obete do&nbsp;vozidla, zdrogujú ich a&nbsp;robia si s&nbsp;nimi, čo chcú. Spomeňte si na&nbsp;všetkých kňazov, ktorí si zašpinili rúcha sexuálnym zneužívaním detí. Ich činy sú démonické.“

Je síce pravda, že Amorth označoval aj filmy o&nbsp;Harrym Potterovi za&nbsp;nemorálne a&nbsp;vyhlasoval, že smerujú do&nbsp;náruče diabla, britský server však pripomína, že správy o&nbsp;vatikánskych sexuálnych orgiách zďaleka nepochádzajú z&nbsp;jediného zdroja. Potvrdil ich napríklad niekdajší archivár monsignor Simeone Duca, ktorý vraj dievčatá na&nbsp;tieto večierky verboval. Rovnako De Pedisova milenka v&nbsp;policajnej výpovedi uviedla, že gangster obstarával ženy pre bývalého šéfa vatikánskej banky arcibiskupa Paula Marcinkusa. Taliansky knižný bestseller Gone With The Wind In The Vatican, na&nbsp;ktorom sa podieľal otec Luigi Marinelli, zase opisuje utajené sexuálne výstrelky kňazov i&nbsp;mníšok.

Ale naspäť k&nbsp;pátraniu po&nbsp;Emanuele. Žeravou stopou sa zdal istý Marco Accetti, ktorý najprv poslal novinárom flautu v&nbsp;starom puzdre pripomínajúcu pôvodnú z&nbsp;roku 1983 a&nbsp;neskôr sa sám označil za&nbsp;únoscu. Dokonca aj rodičia sa domnievali, že hudobný nástroj mohol patriť ich dcére. Muž tvrdil, že to urobil vo vyššom záujme, a&nbsp;detaily opisoval tak vierohodne, že spočiatku presvedčil aj vyšetrovateľov. Až Emanuelin brat Pietro ho v&nbsp;televíznej konfrontácii označil za&nbsp;klamára. Neskôr sa ukázalo, že Marco trpí psychickou poruchou a&nbsp;z&nbsp;prípadu bol vylúčený.

Pavučinu konšpirácií sa v&nbsp;roku 2017 pokúsil uzavrieť investigatívny novinár Emiliano Fittipaldi, ktorý sa cez svoje kontakty vo „Svätom meste“ dostal k&nbsp;časti vatikánskych archívnych záznamov. K&nbsp;nim patrila aj päťstranová kópia výdavkov na&nbsp;„občianku Emanuelu Orlandiovú“. Platby medzi rokmi 1983 a&nbsp;1997 v&nbsp;celkovej sume okolo 250-tisc eur smerovali na&nbsp;školu, ubytovanie či liečbu. Posledný zápis bola položka na&nbsp;zaistenie jej prevozu z&nbsp;Londýna do&nbsp;Vatikánu. Fittipaldi predpokladá, že sa hovorí o&nbsp;prevoze mŕtvoly a&nbsp;v&nbsp;dokumente Netflixu dodáva, že pokiaľ sú listiny pravé, znamenalo by to, že Svätá stolica nielen poznala osud dievčiny po&nbsp;únose, ale ho aj sama riadila. Novinár sa pokúsil miesto londýnskeho pobytu vypátrať, ale v&nbsp;internátnom zariadení, na&nbsp;ktoré záznamy datované v&nbsp;marci 1998 a&nbsp;podpísané kardinálom Lorenzom Antonettim odkazovali, nenašiel žiadnu stopu.

Otázkou zostávalo, či skutočne Emanuela zomrela, a&nbsp;ak áno, kam ju pochovali. Najprv sa predpokladalo, že sa nachádza v&nbsp;bazilike vlastnenej Vatikánom, kde spočinul mafián Enrico De Pedis. Ponechajme bokom príčiny, prečo telo obávaného gangstra uložili na&nbsp;posvätné miesto, tu je totiž rovnako viacero konšpirácií vrátane jeho „vrelého priateľstva“ s&nbsp;arcibiskupom Paulom Marcinkusom a&nbsp;službičiek, ktoré mu poskytoval. Fakt je, že sa podozrenie nepreukázalo. Po&nbsp;rokoch prišla ďalšia indícia. List, ktorý odkazoval na&nbsp;vatikánsky germánsky cintorín. Hoci Svätá stolica podzemné priestory s&nbsp;rozmermi tri krát tri metre dovolila preskúmať, nenašlo sa v&nbsp;nich nič. Ani len ostatky dvoch nemeckých princezien, ktoré tam mali byť pôvodne pochované.

Vyšetrovanie sa skončilo na&nbsp;mŕtvom bode a&nbsp;až štvordielny dokument kauzu znovu oživil. Priniesol viacero informácií, ktoré boli dovtedy málo známe. Napríklad vyhlásenie arcibiskupa Carla Maria Viganòa o&nbsp;tom, že únoscovia sa s&nbsp;Vatikánom spojili hneď prvý deň. Teda v&nbsp;čase, keď ešte ani polícia nezačala vec vyšetrovať. Jedným z&nbsp;najrelevantnejších vysvetlení je, že išlo o&nbsp;vydieranie, presnejšie, nekompromisnú žiadosť mafiánov o&nbsp;vrátenie miliónov investovaných do&nbsp;poľskej Solidarity.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/vatikanska-omerta-patnastrocna-dievcina-zmizla-bez-stopy-podla-dokumentov-ju-cirkev-vaznila/8">Viac fotografií v GALÉRII ►►►</a>

Tu sa však Fittipaldi pýta, prečo práve Emanuela? Prečo nie nejaký vysoký vatikánsky hodnostár, ktorý by mal zdanlivo vyššiu cenu. Odpoveďou môže byť výpoveď bývalej Emanuelinej spolužiačky. Podľa nej bola tínedžerka pred únosom vystavená vo vatikánskom parku sexuálnemu obťažovaniu zo strany osoby blízkej pápežovi. Také citlivé tajomstvo by mohlo otriasť základmi pápežského štátu a&nbsp;nesmelo sa dostať na&nbsp;verejnosť. To mohol byť aj dôvod, prečo Vatikán po&nbsp;vyrovnaní dlhu a&nbsp;„odovzdaní“ na&nbsp;čerpacej stanici musel dievča niekam „odpratať“.

Jasné a&nbsp;potvrdené odpovede stále nie sú známe. Zdá sa však, že situácia sa konečne mení. Po&nbsp;masívnom tlaku médií i&nbsp;verejnosti si aj Svätá stolica uvedomila, že prípad asi „nevyhnije“ a&nbsp;je na&nbsp;čase prelomiť štyridsaťročnú omertu. Preto hlavný vatikánsky žalobca Alessandro Diddi otvoril prvé oficiálne vyšetrovanie zmiznutia Emanuely Orlandiovej. V&nbsp;rozhovore s&nbsp;novinármi z&nbsp;Corriere della Sera uviedol, že pápež František chce, aby pravda vyšla najavo bez akýchkoľvek výhrad. Vatikán plánuje urobiť kompletnú revíziu predchádzajúcich vyšetrovaní, zhromaždiť všetky správy, výpovede a&nbsp;zaoberať sa aj novými poznatkami. Je teda možné, že sa brat Pietro, ktorý svoj život zasvätil pátraniu po&nbsp;sestre, a&nbsp;zvyšok jeho rodiny predsa dočkajú pravdy. Až na&nbsp;otca Ercoleho Orlandiho, ktorý zomieral so slovami: „Zradili ma tí, ktorým som slúžil.“