Tip na článok
Koncert kapely Metallica: V závere filmu sú zábery z ich moskovského koncertu, kde prišlo pol druha milióna fanúšikov.

Vlasáči proti režimu: Môže za pád Berlínskeho múra rokenrol?

Američania urobili film o tom, ako rokenrol prispel k pádu Berlínskeho múra

Galéria k článku (3 fotografie )
Koncert kapely Metallica: V závere filmu sú zábery z ich moskovského koncertu, kde prišlo pol druha milióna fanúšikov.
Saxofonista Vratislav Brabenec: Tretí sprava, zo slávnej pražskej undergroundovej kapely Plastic People of the Universe si s eštebákmi užil svoje.
Symbol slobody: Vo filme odznie informácia, že kapela Beach Boys venovala pieseň Dubčekovi. Na fotke spolu s Václavom Havlom a Martou Kubišovou.

Čakali sme tanky alebo oblak atómového dymu, prišiel rokenrol, - vraví spevák Billy Joel. Studená vojna sa „hrala“ hlavne na poli ideológie a kultúry. Bez tejto hudby slobody by vraj trvala o desať či dvadsať rokov dlhšie. Americký producent Doug Yeager si sadol na pivo s dlhoročným kamarátom a rozhodli sa zmapovať, ako veľmi prispela hudba a špeciálne „neposlušný“ rock ku koncu politického rozdelenia sveta na Východ a Západ.

Na počiatku boli Židia

Ako vám vôbec napadlo urobiť film o politickej úlohe rokenrolu za socializmu? - pýtame sa amerického producenta, ktorý sa zastavil v lete na promoturné v Bratislave. Začne nám obšírne opisovať stretnutie s kamarátom zo štúdií medzinárodných vzťahov a nadšeným amatérskym hudobníkom, akým je aj on sám.

„V polovici 70. rokov vyrokovali USA so Sovietskym zväzom, aby mohli odchádzať sovietski Židia do Izraela. No a každý tamojší rocker sníval, že si vezme židovské dievča, len aby mohol vycestovať. Namiesto toho, aby šli do Izraela, skončili v San Franciscu,“spomína so smiechom na to, čo mu povedal kamarát. „A dodal - verte alebo nie, všetci títo ľudia verili, že to rokenrol bol dôvodom, prečo Sovietsky zväz skolaboval,“ vraví o počiatkoch námetu filmu.

Hudba má podľa Yeagera magickú moc. Takže tvrdenie, ktorým ho kamarát zaujal, sa mu nezdalo až také šialené. Yeager sa potom pustil do štúdia. Prečítal o téme zhruba 50 kníh a stovky článkov, zhováral sa so stovkami ľudí, ktorí mali čo povedať. Čím viac o hudbe v Rusku, v Československu či v pobaltských krajinách zisťoval, tým viac bol presvedčený, že rokenrol bol riadne zapletený do udalostí, ktoré viedli ku koncu studenej vojny. Keď Yeager vidí náš skeptický pohľad a počúva otázky, tasí argumenty, ktoré za desať rokov natáčania a produkcie dokumentárneho filmu Free to rock štáb zozbieral.

Zákazy a bitky

Trvalo vyše desať rokov, kým sa autorom filmu podarilo získať svedectvá hudobníkov minulého obdobia, ale aj kritikov, muzikológov či dokonca názory amerického exprezidenta Jimmyho Cartera a tvorcu perestrojky Michaila Gorbačova. Film nie je kniha a tvorcovia potrebovali tieto osobnosti získať pred kameru, čo je vždy poriadne tvrdý oriešok pre organizačný štáb.

Najskôr filmári navštívili Lotyš­sko. Lebo tam vraj prišiel rock o desať rokov skôr ako do Moskvy. „Prvá osoba, s ktorou sme nahrali rozhovor, sa volá Pete Anderson. KGB ho zbila takmer na smrť. Hovorí o tom, ako ho KGB zatkla. Dvanásťkrát. Ako ho mučili, hrozili mu, že ublížia jeho rodine, ak neprestane hrať rockovú hudbu. A to spieval len nevinné texty, žiadne protestné. Boli to piesne, ktoré tvoria mladí chlapci, keď chcú vyjadriť lásku dievčaťu, len nevedia, ako s ním hovoriť,“ opisuje. „Bol ako Justin Bieber dnes!“porovnáva so smiechom. Problém? Mladý Anderson spieval po anglicky a štýl hudby, ktorého rebelská duša spočiatku vyrušovala aj v „slobodnom“ svete.

„Jasné, že rock nebol jedinou silou, ktorá zvalila komunistický režim, ale som presvedčený, že bol jedným z dôležitých prvkov. Carter, Gorbačov, ba dokonca zástupca NATO či generál KGB to priznávajú,“ tvrdí Yeager. „Keď máte nepriateľa, môžete ho poraziť dvomi spôsobmi. Vojensky alebo ideologicky a kultúrne. Tým druhým spôsobom je to účinnejšie,“vraví generál KGB Oleg Kalugin. Jeho svedectvo považujú Američania za najhodnotnejší materiál získaný pre film.

Americký producent Doug Yeager: Natočil film o politickej úlohe rokenrolu.
Americký producent Doug Yeager: Natočil film o politickej úlohe rokenrolu.
Foto: Dávid Duducz

Elvis, rifle, žuvačka

Yeagera práca na filme veľmi bavila aj preto, že zo stretnutí s rockermi zo stredo- a východoeurópskeho priestoru, teda s fanúšikmi USA, vychádzalo, že jeho vlasť bola kultúrne vyspelejšia. „Amerika, to boli aj modré rifle, žuvačka a Elvis,“menuje prvky tejto prevahy nad sovietskym režimom. Mnoho pozornosti sa venuje hudbe samej. Producent hovorí, že sila bola v rytme, v nástrojoch, v tom, ako rokenrol a neskôr rock znel, lebo Rusi, Litovčania alebo Česi a Slováci nevedeli, čo sa v angličtine spieva. „Vraveli nám - len sme počuli, že sú to zvuky slobody,“ rozpráva.

Hrmenie elektrickej gitary, bicích a čudné tanečné kroky boli jednoznačne iná šálka kávy ako ruská klasická hudba, ľudové piesne, zbor Červenej armády. Rokenrol sa veľmi odlišoval aj od protestných piesní folkových spevákov, akými boli Vladimir Vysockij či Karel Kryl. „Samozrejme, Vysockij bol pre mladých rockerov veľmi dôležitý, čo sa textov týka. Bol to ruský Bob Dylan,“vraví Američan.

Využili kráľa

Yeager vraví, že rokenrolu sa spočiatku báli aj sami Američania. Keď videli, ako si dokázal podmaniť tamojšiu mládež, rýchlo sa posnažili využiť tento žáner a s ním spojené osobnosti vo svoj prospech. „Myslím si, že Elvisa Presleyho donútili narukovať kvôli propagande, ale nemám o tom dôkazy. Veď si predstavte, v roku 1959 bol Elvis Presley najslávnejší človek na planéte. Každý vedel, kto to je. Bol bohatý. A zrazu, v čase mieru - medzi vietnamskou a kórejskou vojnou - ho povolajú. Nedáva to zmysel. Každý, kto bol trochu lepšie situovaný, si vtedy vedel vybaviť modrú knižku. Navyše nenastúpil do vojenskej stanice, aby robil nábor,“ čuduje sa.

Elvisa poslali pár desiatok kilometrov od hraníc Československa, slúžil v tankovej brigáde v západnom Nemecku. Takmer denne počas tých dvoch rokov západné médiá informovali, čo vojak Elvis robil cez deň. Každé dva mesiace vypúšťali novú pieseň, ktorú Elvis nahral pred odchodom, ale nestihol vydať. „Keď odchádzal, východonemecká tlač vychádzala s titulkami: Elvis Presley, verejný nepriateľ číslo jeden,“ smeje sa, ako vážne brali médiá politickú váhu jedného speváka z Mississippi.

Keď sa Yeagera pýtame, či tajné služby cielene využívali rock, Yea­ger odpovedá nie. „Hudba je organický jav. Nebola ovládateľná,“ myslí si. Teda aspoň spočiatku, dodá po chvíľke zamyslenia. „Keď začalo vysielať Rádio Slobodná Európa, ktoré ovládala CIA, dá sa povedať, že vysielali cielené relácie, kde mali spropagovať spevákov a ich príbehy,“vysvetľuje.

Slovenský underground?

Film obsahuje zábery z koncertu Beach Boys v Prahe, celkom slušný priestor má aj saxofonista Vratislav Brabenec zo slávnej pražskej undergroundovej kapely Plastic People of the Universe, vidieť vtedy ešte disidenta Václava Havla či Alexandra Dubčeka počas Pražskej jari. Dokumentaristi sa zhovárali aj so známym výtvarníkom Petrom Sísom.

Čo sa týka Slovenska v Československu, z hudobnej stránky akosi absentuje. Nečudo. Keď na tému slovenského undergroundu česká televízia natáčala pred pár rokmi  dokument, už v úvode zaznelo, že v podstate u nás za socializmu nič také neexistovalo. „Slovo underground sa ani nepoužívalo. Nebola tu taká kapela ako plastici. V Česku bola väčšia súdržnosť, u nás nie. Iba tu bola Matica, ale iného druhu. Matica slovenská, tá nás všetkých raz objíme,“ vraví s humorom vo filme Fenomen underground slovenský herec Ján Sedal.

Komunistická strana v 60. rokoch vyhlásila akciu Vlasáči. „Zapojila sa naozaj veľká časť inštitúcií, koordinovalo ju ministerstvo vnútra. S dlhými vlasmi sa na Slovensku spájala malá delikvencia, v českých krajinách neriadený obdiv k západnej kultúre, životnému štýlu,“vraví historik Petr Blažek. Slovenskí vlasáči chceli mať po­dľa Iva Hoffmana či Olega Pastiera jednoducho pokoj. Nepotrebovali páliť občianske preukazy. Slobodu aj hudbu brali skôr osobne ako politicky.

Pre Dubčeka

Producent Doug Yeager spomína, že spolupráca s našimi archívmi sa nepodarila. „Vo filme máme záber z koncertu Beach Boys. Pochádza od nich. Je na zázname, že pieseň Break Away, ktorá je pôvodne o vzťahu, ale sedí aj na československý príbeh o boji za slobodu, venovali Dubčekovi,“upozorňuje.

Hoci film vychádza z jednej tézy, ktorú sa pokúša dokázať, obsahuje okrem slov Američanov množstvo svedectiev z východných krajín. Snaží sa teda o vyváženosť názorov. Kto si spomenie na ošiaľ, aký spôsobili v roku 1991 v Moskve americké rockové hviezdy ako AC/DC či Metallica, uverí slovám Artemija Troitského, ruského novinára a odborníka na rock v Sovietskom zväze. Napísal, že rock sa začal šíriť ako vírus. Hudba mala veľký vplyv, hlavne na mladých. Tí boli proti nátlakovým metódam, ktorými si minulý režim vydobýjal poslušnosť, odolnejší - ako „dospelí“ so zabehnutým životom. Vyhrážky nebrali vážne, boli to decká, ktoré ešte vlastné deti nemali a o rodičov sa báli menej ako rodičia o nich. Na hrozby, že sa nedostanú na školu alebo ich pošlú na strašné miesto, veľmi nedbali. Mladých bolo ťažké skrotiť.

V závere filmu zaznieva Metallica z moskovského koncertu, kde prišlo pol druha milióna fanúšikov. Podľa Douga Yeagera však rockový ošiaľ, ale aj protesty na východe najviac vystihuje iná kapela. Pink Floyd a jej pieseň Another Brick in the Wall.

VIDEO Plus 7 Dní