Len 36-ročný britský džokej James Banks, víťaz 85 pretekov, si vzal dobrovoľne život vo februári tohto roku. Presne dva roky po tom, čo posledný raz sedel v sedle koňa. Päťdesiatštyriročný chovateľ Michael Curran ho nasledoval na
druhý svet v máji. O mesiac sa pridal aj džokej Liam Treadwell, víťaz vyše troch stovák dostihov, ktorý pred jedenástimi rokmi dobyl aj Veľkú liverpoolsku na koni Mon Mome s kurzom 100 : 1 na víťazstvo.

Príliš veľa úmrtí za pár mesiacov zaujalo aj redaktorov servera BBC. Vedci z Oxfordu v rámci štúdie, ktorú vypracovali v spolupráci s riadiacou organizáciou britských dostihov (BHA), už vlani prišli s teóriou, že dostihový šport je síce krásny, no príliš nebezpečný. Oproti bežným ľuďom je vraj riziko zranení po pádoch až dvaapolkrát väčšie. Adrenalín a silné emócie po víťazstvách navyše často vystriedajú silné depresie a ťažké zdravotné problémy spojené s následkami množstva tvrdých pádov, ktoré, žiaľ, k dostihom vždy patrili. Aj tak je však tento rok v britskom dostihovom športe príliš smutný. A to nepočítame smrť slávneho trénera Roberta Alnera, ktorý zomrel vo februári vo veku 76 rokov v nemocnici. Aj on mal po jednom z pádov až do smrti vážne zdravotné problémy.

Von z čiernej diery

Aj bývalý jazdec Kevin Tobin otvorene priznal dlhodobý boj s depresiou a časy, keď zvažoval samovraždu. „Bolo to jedno z riešení. Ukončí vašu bolesť. Ste zvyknutý na každodenný súboj jeden proti druhému. Na adrenalín, napätie. Víťazstvá. A potom začnete prehrávať, skončíte, ste v izolácii, v samote. Život je zrazu jedna veľká čierna diera a vy neviete, ako sa z nej dostať von,“ priznal sa Tobin v otvorenej spovedi pre server racinpost.com.

Na rozdiel od iných mal šťastie. O depresii hovoril otvorene, bol ochotný podstúpiť liečbu, no hlavne - našiel si novú prácu poradcu v USA a manželku. To ho vraj zachránilo. Život džokeja bol vraj extrémne rýchly. „Kone, na ktorých som jazdil. Autá, vzťahy. No všetko tak ako prišlo, tak aj odišlo. Zrazu máte dieru v lodi a neviete ju zalepiť. Stačí, aby prišlo pár prehier alebo sa dozviete, že s vami po konci džokejskej kariéry ako s trénerom koní nepočítajú. A zrazu ste v špirále, kde vás jazdenie nijako nenapĺňa,“ vysvetľoval Tobin pre BBC.    Nikdy sa netajil, že ku koncu kariéry víťazom závidel. „Ťažko som znášal momenty, keď urobíte v príprave všetko tak, ako ste si predsavzali,
a ani tak nevyhráte. Donekonečna som potom riešil prečo. Bál som sa však skončiť, lebo džokejom som bol celý život. Nevedel som si predstaviť nový život. Navyše otec ku mne vzhliadal, nemohol som mu to urobiť,“ priznal.

RIZIKOVÝ ŠPORT Džokej si musí strážiť hmotnosť aj psychické zdravie. A dúfať, že ťažké pády prežije.
RIZIKOVÝ ŠPORT Džokej si musí strážiť hmotnosť aj psychické zdravie. A dúfať, že ťažké pády prežije.
Zdroj: PROFIMEDIA

Bola to vraj príučka. „Pochopil som, aká dôležitá je emočná inteligencia. Ak už aj žiarlite na víťaza, ak si dokážete povedať a uvedomiť, že vás to nikam neposunie a len zbytočne márnite čas, tak ste na dobrej ceste dostať sa z toho,“vraví Tobin. Aj v snahe pomôcť ostatným jazdcom s podobnými príznakmi. „Musíme sa o tom zhovárať. Inak sa nič nezmení.“

Nepísal, vedel som, že je zle

Michael Curran bol iný prípad. Depresie mával odmala. Chovateľa a trénera, ktorý vypiplal slávne mená dostihového športu, našli v máji v stajni v Exningu, kde pracoval pre majiteľa Darrylla Hollanda. „Ešte v nedeľu ma zaviezol na dostihy do Kanady, v pondelok som s ním hovoril, no potom sa prestal ozývať a nereagoval na žiadne správy. Vedel som, že je zle,“ spomínal Holland, ktorý musel po príchode do Kanady zostať pre pandémiu koronavírusu v izolácii.

Domov sa majiteľ farmy vrátil až po pár týždňoch. To už vedel, že Curran, ktorý mu len s koňom Golden Horn zarobil na prémiách za víťazstvá viac než štyri milióny libier, nie je medzi živými. „Bude mi chýbať. Bol to skvelý chlapík. Poznali sme sa 33 rokov,“smútil Holland.

Džokej Liam Treadwell, ktorý v minulosti koketoval aj s futbalom, ba bol aj na skúške v Arsenale Londýn, ukončil dostihovú kariéru vo februári 2018. Vlani v marci sa do sedla ešte na chvíľu vrátil. Počas sedemnásťročnej kariéry vyhral vyše 300 dostihov, no keď po sérii pádov raz upadol do bezvedomia, začal mať mentálne problémy. Ponuky jazdiť ďalšie kone postupne ustali. Treadwell to vyriešil pravdepodobne samovraždou. Keď ho pred dvoma mesiacmi policajti objavili bez známok života v jeho byte v Billingsley, cudzie zavinenie vylúčili. No lekári neskôr presnú príčinu smrti oficiálne nezverejnili.

„Bol to dobrý, láskavý človek. Nikdy by ste na neho nepovedali zlé slovo ani on sa nikdy k ničomu podobnému neznižoval. Je to smutné,“ lúčil sa s ním jeho bývalý kolega Charlie Poste.

MICHAEL CURRAN Kone miloval, no s depresiami si poradiť nevládal.
MICHAEL CURRAN Kone miloval, no s depresiami si poradiť nevládal.
Zdroj: PROFIMEDIA

Fond ako riešenie?

Nečudo, že po takýchto správach sa britský dostihový šport snažil opäť upriamiť pozornosť na IJF - Fond na podporu zranených džokejov, ktorý sa okrem iného snaží pomáhať rodinám džokejov po prípadnej tragédii. „Snažíme sa okrem iného zlepšovať mentálne zdravie džokejov. Aby boli schopní v prípade problémov v živote si poradiť,“ hovorí výkonná riaditeľka fondu Lisa Hancocková. Verejne kritizuje spôsob, akým sa dnes dostihoví jazdci prezentujú. „Každý šampión je znázornený ako železný muž. Človek bez problémov. Akoby to, že nejaký majú a priznajú ho, zruinovalo ich povesť. Aj jazdci sa boja, že priznaním slabšej stránky všetko zbúrajú. S tým by sa malo prestať,“ dodáva.

Fond má dnes v pláne vytvoriť aj rehabilitačné centrá, no v prvom rade odhaliť tých jazdcov, ktorí už psychické problémy majú a ťahajú ich nadol. Aby sa podobné nešťastia opakovali čo najmenej. „Ja viem, stále je to najmä mužský šport. Priznať problém sa v tomto svete nenosí.“

V pláne je vraj aj zriadenie nonstop telefonickej linky v prípade núdze. Aj keď podľa Jo­sha Apiafa, bývalého šéfa Asociácie profesionálnych džokejov (PJA), by viac pomohli psychotesty na konci kariéry. S tým, že organizácia bude na život bývalých džokejov akým-takým spôsobom dohliadať aj po tom, čo odídu do športového dôchodku.