venuje sa politickému dianiu, legislatíve, politickým komentárom a investigatíve

Juliána Bieliková

Charkov. V chodbe obchodu leží žena v modrom kabáte, ťažko dýcha a utiera si tvár. Kamera mobilného telefónu sa posunie nižšie a my vidíme, že jednu nohu má zdeformovanú a druhá chýba. Odtrhla jej ju bomba, keď musela vyjsť z úkrytu na ulicu zohnať jedlo.

Mariupol, nemocnica. Otec drží bábätko zabalené v&nbsp;deke, cez tkaninu presvitá krv. Malého Kirilla zasiahol šrapnel z&nbsp;bomby. Napriek snahe záchranárov zomiera a&nbsp;jeho mama zúfalo plače nad telíčkom.

Irpiň. Štyri telá ležia zakryté dekami. Vedľa nich stoja malé kufre, ktoré si zbalili, keď chceli ujsť z&nbsp;obstreľovaného mesta. Dve z&nbsp;tiel sú viditeľne menšie. Boli to rodičia s&nbsp;dvoma deťmi.

Spomenuté prípady sú len zlomkom z&nbsp;hrôz, ktoré sa odohrávajú takpovediac za našimi humnami. Susednú Ukrajinu napadla Ruská federácia 24. februára. Za ten čas zomreli okrem tisícok vojakov na oboch stranách stovky civilistov. Rusi raketami ostreľujú aj obývané časti miest, hoci oficiálne tvrdia, že mieria iba na vojenské ciele. Ukrajinci zverejňujú videá a&nbsp;fotografie zničených bytoviek, kráterov po bombách aj ulice posiate obeťami. Do susedných krajín už utieklo asi 1,5 milióna ľudí a&nbsp;číslo sa každý deň zvyšuje. Bojaschopní muži medzi 18 a&nbsp;60 rokmi musia v&nbsp;krajine ostať.

V&nbsp;21. storočí vidíme vojnu v&nbsp;priamom prenose. Ukrajinskí novinári prinášajú tisíce správ a&nbsp;príbehov denne. Väčšinou smutných. Ako napríklad tých, že ruská strana oblieha prímorský Mariupol, ktorý je prakticky odrezaný od sveta. „Moja mama Svitlana je lekárka. Neviem sa s&nbsp;ňou spojiť už päť dní. Naposledy mi hovorila, že k&nbsp;nim prichádzajú množstvá zranených žien, detí či starých ľudí. Bola vtedy celý čas v&nbsp;nemocnici aj tam spala,“ hovorí Hanna, ktorá študuje v&nbsp;zahraničí a&nbsp;zúfalo dúfa, že mama žije. Mariupolskí obyvatelia sú už niekoľko dní bez elektriny, vody či kúrenia. A&nbsp;pri mori je zima. Na nabíjanie telefónov nie je dosť energie a&nbsp;tak je len málo informácií o&nbsp;tom, ako to tam vyzerá.

Ruská strana už niekoľkokrát deklarovala, že vytvorí pre civilov z&nbsp;Mariupola koridory, ktorými sa budú môcť dostať z&nbsp;mesta. Počas víkendu však dvakrát prímerie porušila, aj keď sa ľudia snažili z&nbsp;mesta ujsť.

„Dnes náš tím začal s&nbsp;prípravou na evakuáciu z&nbsp;Mariupola, nepriateľské akcie však boli znovu obnovené. Zostávame v&nbsp;Mariupole a&nbsp;sme pripravení pomôcť s&nbsp;ďalšími pokusmi, ak strany dosiahnu dohodu. Je však iba na nich, či ju budú rešpektovať,“ vyhlásil Červený kríž. Ľudia v&nbsp;meste podľa organizácie potrebujú najmä vodu, jedlo a&nbsp;prístrešie.

Ukrajinci v&nbsp;obliehaných a&nbsp;ostreľovaných mestách majú so zásobovaním problém. Aj taká bežná vec, ako vyjsť na ulicu a&nbsp;ísť na nákup, je boj o&nbsp;život. V&nbsp;Charkove takto zomrelo množstvo ľudí. Zábery na ležiace telá v&nbsp;kaluži krvi, ktoré majú okolo seba vysypané tašky so zemiakmi a&nbsp;s&nbsp;balenou vodou, trhajú srdce.

Po raketovom útoku na centrum Charkova vystúpil prezident Volodymyr Zelenskyj a&nbsp;obvinil Rusov z&nbsp;vojnových zločinov. Podľa Zelenského v&nbsp;centre nebol žiaden vojenský objekt. Ruský prezident Vladimir Putin nazýva vojnu na Ukrajine špeciálnou operáciou a&nbsp;dokonca zakázal v&nbsp;médiách používať v&nbsp;súvislosti s&nbsp;tým, čo Rusi na Ukrajine robia, slovo vojna.

„Útočí sa na celú krajinu, všetkými druhmi zbraní. Je tam masívne nasadenie ozbrojených síl a&nbsp;všetkých palebných systémov. Nič iné ako vojna to nie je,“ hovorí generál Pavel Macko. Ani vojna sa však nedá viesť bez pravidiel. Štáty sa musia riadiť medzinárodným humanitárnym právom a&nbsp;pravidlami vedenia ozbrojených konfliktov. Tie sú zhrnuté v&nbsp;štyroch Ženevských konvenciách z&nbsp;roku 1949, k&nbsp;nim sú dva dodatkové protokoly a&nbsp;séria rezolúcií členských krajín OSN. „Medzi nimi je aj Ženevský dohovor o&nbsp;ochrane civilných osôb počas vojny. Je to pomerne rozsiahly systém opatrení, ktorý sa zjednodušuje tým, že sa vojakom dávajú takzvané karty vojaka. Tam sú základné pravidlá o&nbsp;tom, čo smie a&nbsp;nesmie,“ vraví Macko.

Objavili sa už vážne podozrenia, že ruská strana použila takzvané termobarické alebo vákuové bomby aj kazetovú muníciu. Zákaz kazetovej munície podpísalo vo svete 108 štátov, Rusko ani Ukrajina medzi nimi neboli.

„Môžu ju používať, ale musia sa riadiť princípom proporcionality a&nbsp;rozlíšenia. Nesmú sa používať na civilov či v&nbsp;oblastiach, kde nemôžete rozlíšiť medzi civilom a&nbsp;bojovníkom z&nbsp;hľadiska účinku. Rusi majú raketomety s&nbsp;názvom Uragán. Ak ich použijú na mesto, je to mimo Ženev­skej konvencie, lebo nie je zachovaný princíp proporcionality. Z&nbsp;hľadiska toho, či ide o&nbsp;vojnový zločin, sa vždy posudzuje aj úmysel. Lebo sa môže stať, že raketa padne aj nechtiac. Ale ak niekto vedie raketometnú paľbu na mesto, je to vylúčené,“ myslí si Macko.

Podobne je to s&nbsp;termobarickými bombami, ktoré nie sú zakázané. Macko vysvetľuje, že sa používajú napríklad na zastavenie postupujúcich vojsk či priamo na zhromaždenie bojovej techniky. Nemali by sa používať v&nbsp;mestách, lebo tam sa nedá rozlišovať medzi vojakmi a&nbsp;civilmi. „Z&nbsp;toho, čo vidíme, je jasné, že boj sa vedie necitlivým spôsobom, nehumánne a&nbsp;porušuje minimálne princíp proporcionality a&nbsp;rozlíšenia,“ hovorí Macko.

Mnohí volajú po potrestaní Vladimira Putina, pod ktorého vedením Rusko napadlo Ukrajinu. Také ľahké to však nemusí byť nielen preto, že Rusko nie je členom Medzinárodného trestného súdu v&nbsp;Haagu. Hlava štátu totiž požíva imunitu suveréna, lebo súčasťou jeho činnosti je aj vedenie vojny. Odsúdený by mohol byť, ak vedome nariadil, že majú protiprávnym spôsobom jeho armády niekoho zabiť. Odsúdiť však možno agresiu jednej krajiny voči druhej. Ak by medzinárodné spoločenstvo rozhodlo, že sa Rusko agresie dopustilo, mohla by Ukrajina žiadať napríklad reparácie.

Na sieťach sa množia videá zajatých ruských vojakov, ktorí volajú domov mamám a&nbsp;plačú, že boli oklamaní. Že mali byť na cvičení a&nbsp;miesto toho ich poslali do boja. Zábery možno dvadsaťročného chlapca, ktorý je taký hladný, že doslova hltá rožok, ktorí mu ukrajinskí ľudia dali, zatiaľ čo jeho mama hlasno plače na videočete, trhajú srdce. Ukrajinská žena, ktorá drží mobil, hladká po vlasoch mladíka, neschopného mame čokoľvek povedať, a&nbsp;sama jej nakoniec hovorí, že jej syn je nezranený v&nbsp;zajatí a&nbsp;že sa ozve neskôr.

„Nie je to chyba týchto chlapcov, nevedia, kde sú,“ hovorí jeden z&nbsp;hlasov na videu.

Mnohí z&nbsp;nich sú na základnej vojenskej službe. A&nbsp;to, že nevedia, že bojujú vo vojne, je jednou z&nbsp;mnohých taktických chýb Ruskej federácie. „Klamali celému svetu do poslednej chvíle, že nejdú útočiť. Očakávali rýchly úspech a&nbsp;nepočítali s&nbsp;odporom. Aby to kamuflovali, vzali tam aj záklaďákov. Z&nbsp;toho, čo sa deje, je jasné, že tí neboli poučení o&nbsp;základných pravidlách boja. Povedali im, že ich ako ozbrojených vojakov budú všetci poslúchať. To sa nestalo a&nbsp;preto vidno toľko zúfalých odkazov mamám,“ myslí si Macko.

Ukrajina už oficiálne vyzvala Rusko, aby si odnášalo telá mŕtvych. Na internete sú fotky s&nbsp;textmi: Toto telo tu leží už druhý deň. „Je to na hrane Ženevských konvencií. Zachytil som správy veteránov, ktorí hovoria, že aj počas druhej svetovej vojny vždy po bojoch svojich mŕtvych a&nbsp;ranených pozbierali. Rusi to nerobia. Neboli na to psychicky ani materiálne pripravení,“ vraví Macko.

Zásada vojenskej nevyhnutnosti - ani vo vojne nemôžete ničiť čokoľvek a kdekoľvek. Akcia musí byť vojensky nevyhnutná na to, aby ste zlomili vojenský odpor protistrany. A podľa toho sa musia vyberať ciele.

Princíp rozlíšenia - musí sa rozlišovať medzi tými, ktorí bojujú a&nbsp;predstavujú hrozbu, a&nbsp;všetkými ostatnými.

Zásada proporcionality - je to podobné ako v&nbsp;našom práve. Keď vám niekto dá facku, nemôžete ho zastreliť. Aj sila proti samotným vojakom musí byť proporcionálna k&nbsp;hrozbe, ktorú predstavujú. Nemožno na malú jednotku pustiť veľké bomby.&nbsp;

Zásada humánnosti - hovorí o&nbsp;minimalizovaní utrpenia, dokonca aj bojovníkov. Nemožno ich zabíjať zbytočne, nemožno ich trýzniť.&nbsp;

Princíp rešpektu - zachovávanie ľudskej dôstojnosti a&nbsp;rešpektu k&nbsp;ľudským bytostiam živým aj mŕtvym.

Ako fungujú termobarické bomby a&nbsp;kazetová munícia?

Termobarické zbrane sú vysokoúčinné konvenčné zbrane. Rusi majú dva druhy, jeden raketomet má dostrel 3,5 a druhý šesť kilometrov. „Vystrelíte raketu, tá sa tesne pred dopadom otvorí a vypustí horľavú látku, ktorá je aj vysokovýbušná,“ vysvetľuje generál Macko. Vo vzduchu sa aerosól iniciuje a vybuchne všade, kam sa dostal, napríklad aj na rozlohe 300 štvorcových metrov naraz. Zároveň vytvorí silnú tlakovú vlnu, ktorá ničí stavby, ale aj tkanivo. „Dôjde k prudkému nárastu a potom k prudkému poklesu tlaku. Trhá to napríklad pľúca.“

Kazetové zbrane sú v&nbsp;niektorých krajinách zakázané, čo však nie je prípad Ruska ani Ukrajiny. Fungujú dvojakým spôsobom. Môžu sa vo vzduchu ešte pred dopadom otvoriť a&nbsp;rozčleniť na množstvo malých bômb. Tie dopadajú ako výbušný dážď a&nbsp;ničia všetko živé. Je to zbraň určená proti ľuďom. Druhým variantom je diaľkové mínovanie. Keď ľudia vstúpia na miesto, kde dopadli, míny vybuchnú. Obe zbrane sú podľa Macka vysokonehumánne. Majú sa používať výlučne proti vojenským cieľom a&nbsp;aj tam je to otázne, lebo platí zásada proporcionality. „Ak by sa preukázalo, že ich používali v&nbsp;obývaných častiach miest, nie je na to ospravedlnenie,“ vraví Macko.

Zabíjanie civilistov a obliehanie miest bez vody a zásobovania? Aj vojny musia mať pravidlá

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Zabíjanie civilistov a obliehanie miest bez vody a zásobovania? Aj vojny musia mať pravidlá

Súvisiace články

Záber z Ukrajiny redaktorky Plus 7 dní Jany Čavojskej zdieľa Barack Obama

Dojímavé príbehy z Ukrajiny: Teraz trochu plačeme, mami!

Plakať budeme až v bezpečí: Ukrajinci čakajú na hraniciach celé dni

Pripravení na vojnu?: Vykopali sme si zemľanku, na stenu zavesili ikonu Putina

Muž na front, ja s deťmi neviem kam: Zúfalí ľudia na úteku pred vojnou na Ukrajine

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás