Zameriava sa predovšetkým na domáce a zahraničné reportáže, sociálno-ekonomické témy či problematiku pracovného trhu.

Peter Galan

Je to už viac než osemdesiat rokov, čo Bill Hewlett a David Pa­ckard v garáži v kalifornskom mestečku Palo Alto vymysleli svoj technologický start­up. Veľké plány pretavili v činy, zakrátko prišli na trh so svojím audiooscilátorom a ich prvým zákazníkom sa stala legenda vo svete kreslených filmov Walt Disney. Ešte dlho po tom však nikomu ani nenapadlo, že sa raz oblasť Sanfranciského zálivu, ktorej sa od počiatkov 70. rokov minulého storočia hovorí Silicon Valley, stane domovom najsilnejších vedecko-technologických hráčov planéty a tisícok neustále vznikajúcich a krachujúcich firmičiek. Dnes sem mieria najlepšie mozgy zo všetkých kontinentov a v údolí sa popri angličtine hovorí viac než stovkou jazykov. Multikultúrnosť a multinárodnosť sa tu miesia s úchvatnou, takmer celý rok slnkom zaliatou krajinou a excelentnými zárobkami ítečkárov. Nie je však všetko také ružové, ako sa zdá. Silicon Valley si síce zatiaľ, hlavne vďaka nadnárodným gigantom, s odretými ušami zachováva punc svetového technologického centra, ale jeho lesk už pár rokov bledne, horibilné sumy za prenájmy vyháňajú mnohé firmy do lacnejších destinácií a aj tu sa boria s typickými bolesťami nedotiahnutého, lobingom poznačeného sociálneho systému.

Kremíkové údolie je v&nbsp;mnohých smeroch iné ako zvyšok Spojených štátov. Vysoká úroveň vzdelania zráža čísla bežnej kriminality na relatívne nízku úroveň, hoci napríklad v&nbsp;San José či Oaklande nájdeme getá, kam neradno chodiť. Neplatí tu ani zaužívaný stereotyp o&nbsp;tlstých Američanoch. Ľudia sa o&nbsp;seba starajú, športujú, trávia čas v&nbsp;prírode i&nbsp;vo fitnescentrách. Ak práve nie sú pre pandemické obmedzenia zatvorené. Republikáni sú vo veľkých kalifornských mestách minoritná skupina a&nbsp;v&nbsp;Silicon Valley je „volič Trumpa“ takmer nadávka. Kultúrna i&nbsp;národnostná rôznorodosť je zase dôvodom, že tunajší obyvatelia sú otvorenejší a&nbsp;príjemnejší k&nbsp;cudzincom.

„Nikdy som sa nestretol s&nbsp;odsudzovaním či odstupom pre môj východoeurópsky pôvod,“ hovorí nám Juraj Vanek, počítačový expert zo Záhoria, ktorý žije svoj americký sen už viac než desať rokov. „Tu je minimum rodákov a&nbsp;každý je odniekiaľ. Stačí, keď sa pozriem do našej firmy. Zakladateľ je Ind, ktorý sem prišiel ako chudobný študent a&nbsp;vypracoval sa na úspešného podnikateľa. Medzi zamestnancami sú popri originálnych Američanoch jeho krajania, Mexičania, Číňania, Vietnamci a&nbsp;zopár Európanov. Tak je to všade. Malý Babylon. Obyvatelia sú priateľskí, úctiví a&nbsp;nie je problém dať sa s&nbsp;nimi do reči. Zvlášť, keď zachytia neznámy prízvuk a&nbsp;chcú vedieť, odkiaľ ste.“

V&nbsp;USA je bežné, že vás predavačka v&nbsp;obchode, úradník či barman neformálne osloví, spýta sa, ako sa máte. Obvykle však len preto, že im to vyplýva z&nbsp;akejsi štábnej kultúry, firemných smerníc alebo zo slušnosti. V&nbsp;Silicon Valley sú naozaj zvedaví a&nbsp;na odpoveď počkajú. No viac než vaše meno a&nbsp;pôvod ich zaujíma, akú firmu ste založili a&nbsp;ako sa jej darí. „Start­upy sú tu veľká vec,“ vysvetlí Juraj. „Je totiž dosť boháčov, ktorí sú ochotní do dobrých nápadov investovať. A&nbsp;tak sa rodia ako huby po daždi. Väčšina, hovorí sa, že až deväť z&nbsp;desiatich, rýchlo skrachuje, no niektoré sa uchytia a&nbsp;prerastú do úspešných spoločností. Tá naša je jedným z&nbsp;príkladov.“

Juraj zamieril do USA po skončení štúdia informatiky a&nbsp;počítačových vied v&nbsp;Brne. Pôvodne s&nbsp;úmyslom urobiť si doktorát na Purdue University v&nbsp;Indiane a&nbsp;vrátiť sa domov. Lenže Amerika sa mu zadrela pod kožu. Hlavne po absolvovaní trojmesačnej stáže v&nbsp;Appli. Vtedy prvýkrát zakúsil chuť Silicon Valley a&nbsp;túto oblasť si zamiloval. Videl možnosti, ktoré sa mu ponúkajú, a&nbsp;krajinu plnú lákadiel.

„Indiana bola samá rovina a kukuričné polia. Santa Clara, kde teraz žijem, je obkolesená kopcami. Trochu sa to tu podobá na naše Malé Karpaty,“ hodnotí. „Len hodinu mi trvá jazda autom k&nbsp;Tichému oceánu, v&nbsp;ktorom sa síce pre chladné prúdy okúpu len otužilci, zato jeho mohutné vlny sú rajom pre surfistov. Pacifik lemuje množstvo pláží a&nbsp;cesta popri pobreží, vedúca z&nbsp;Kanady až do Mexika, je považovaná za jednu z&nbsp;najkrajších. Iným smerom sa zase rozprestiera pohorie Sierra Nevada, kde niektoré vrcholky siahajú do výšky 4&nbsp;500 metrov a&nbsp;je tam skvelá lyžovačka. Najlepšie strediská sú okolo jazera Tahoe. Napríklad Squaw Valley, kde sa konala zimná olympiáda v&nbsp;roku 1960. Okrem toho je v&nbsp;blízkom i&nbsp;vo vzdialenejšom okolí plno lesov, vinice, jazerá, národné parky - Yosemite, v&nbsp;ktorom si žulové končiare Half Dome či El Capitan vychutnajú hlavne lezci, alebo Sequoia s&nbsp;najväčšími stromami na svete.“

Trochu dlhšie trvá jazda do Mohavskej púšte pri hranici s&nbsp;Nevadou, no odmenou môže byť návšteva najnižšieho bodu USA a&nbsp;zároveň najteplejšieho miesta na svete - povestného Údolia smrti. „Znie to tajomne i&nbsp;lákavo, ale z&nbsp;vlastnej skúsenosti môžem povedať, že sa tam dlho nedá vydržať. Vyše päťdesiat stupňov, akoby sme boli v&nbsp;peci. Rýchlo sme spravili pár fotiek a&nbsp;utekali preč,“ spomína Juraj. „Radšej si zájdem do prírody, čo bola za posledné roky jedna z&nbsp;mála možností, ako si znova vychutnať slobodu bez obáv a&nbsp;pandemických obmedzení.“

Presadiť sa v Sillicon Valey nie je jednoduché. Konkurencia je tvrdá a firmy si prísne vyberajú najlepších kandidátov. Aj Juraj s čerstvým doktorátom a so štempľom z Applu vo Faceboo­ku, Microsofte či Googli tvrdo narazil. Šancu dostal až v kórejskom Samsungu a vtedy už ako plnohodnotný zamestnanec pocítil, prečo sa do týchto technologických kráľovstiev všetci snažia dostať. Ako hovorí, napríklad v Googli má začínajúci inžinier nástupný plat okolo 150-tisíc dolárov ročne, plus akcie firmy, čo môže byť pokojne ďalších päťdesiattisíc. U ostatných hlavných hráčov sa počiatočné sumy rovnako šplhajú vysoko nad stotisíc a po niekoľkých rokoch nie je 250-tisícový príjem ítečkára nič výnimočné. Obvykle nechýba príspevok na zdravotné poistenie, čo v Spojených štátoch vôbec nie je samozrejmosť, a rôzne benefity. „Priamo v&nbsp;rozsiahlych priestoroch týchto spoločností sú zamestnancom k&nbsp;dispozícii relaxačné miesta, športoviská, golf, fitnes, dostanú zadarmo obedy, večere... človek prakticky nemusí chodiť domov. Práve to je zrejme cieľom manažmentov. Je bežné, že ľudia robia dvanásť hodín denne, často aj cez víkendy. V&nbsp;zmluvách totiž majú len náplň práce, nie pevný pracovný čas. Ak úlohy nestihnú, robia nadčasy, ktoré im nikto nezaplatí.“

Dlho sa nemohol sťažovať. Veď popri spomínaných nadštandardných podmienkach získal ďalší bonus v podobe služobných ciest po svete. Do Indie, Japonska, Kórey. Jediné, čo ho vyrušovalo, bol takmer vojenský režim vyplývajúci z ázijských zvyklostí. Ten po niekoľkých rokoch zásadne prispel k jeho rozhodnutiu vzdať sa istoty a pohodlia silného koncernu. Pridal sa k malému startupu Arevo, zameriavajúcemu sa na 3D tlač rôznych komponentov z uhlíkových vlákien. Od tenisových rakiet až po elektrické skútre. „Bolo to riziko, ale projekt sa mi páčil. Hlavne som potreboval zmenu,“ konštatuje a&nbsp;s&nbsp;úsmevom si vybaví neľahké začiatky. „Bola to vtedy naozaj maličká firma s&nbsp;dvanástimi ľuďmi. Dokonca som si musel sám zohnať počítač, stôl či stoličku. Roboty bolo toľko, že som sa, na rozdiel od čias v&nbsp;Samsungu, víkendom v&nbsp;kancelárii nevyhol. Veci sa však rýchlo menili, kolegov pribúdalo a&nbsp;osviežením pre mňa bolo, že väčšinu času v&nbsp;práci som trávil prácou. Nie mítingmi, školeniami a&nbsp;administratívou. Dnes je nás vyše sto a&nbsp;hoci môj príjem príliš nenarástol, vlastním akcie, ktoré môžu dobre vyniesť.“

Znie to všetko azda až príliš romanticky, Juraj nás však rýchlo vracia do surovej reality. Áno, platy odborníkov sú v&nbsp;Silicon Valley najvyššie na svete, no tomu zodpovedajú aj ceny. Ponuky reštaurácií, služieb, športových či voľnočasových aktivít. Lepší obed vyjde aj na tridsať dolárov, členstvo vo fitnes zhruba stovku mesačne. No najhoršie je to s&nbsp;nehnuteľnosťami. „Za jednoizbový byt platím dve tisícky a&nbsp;to môžem hovoriť, že som obišiel veľmi dobre. Keby som si ho chcel kúpiť, vyšiel by na trištvrte milióna. Domy? Tie idú od 1,5 milióna. Parkovacie miesto? Tri stovky mesačne. Tí menej šťastní bývajú v&nbsp;garsónkach traja-štyria alebo dochádzajú do kancelárií niekoľko hodín.“

Zdravotné poistenie je kapitola sama osebe. Zďaleka nie všetkým naň prispieva zamestnávateľ. „To lepšie vychádza zhruba na päťsto dolárov a&nbsp;aj tak treba za návštevu u&nbsp;lekára platiť dvadsať dolárov. V&nbsp;nemocnici to ide do stoviek. Pritom až päťdesiat miliónov Američanov žiadne poistenie nemá. Je to, slušne povedané, nanič systém, ktorý pre tlak korporácií a&nbsp;poisťovní nejde zmeniť. Veď aj toľko ospevovaný Obama care (zákon o&nbsp;ochrane pacientov a&nbsp;cenovo dostupnej zdravotnej starostlivosti - pozn. red.) stroskotal práve na lobingu.“ Celkom zarazí i&nbsp;fakt, že materská dovolenka nie je zákonom stanovená a&nbsp;zamestnávateľ rozhodne, kedy sa má žena do práce vrátiť. Nie je neobvyklé, že ju povolajú už tri mesiace po pôrode.

V údolí nežijú len dobre zarábajúci zamestnanci technologických spoločností, ale aj vodiči autobusov, upratovači, strážnici, robotníci, údržbári, domovníci, pracovníci v stravovacích službách, servisoch. Hoci sa tu mnohí narodili, cenový boom veľkú časť z nich vyhnal z predražených miest na samý okraj oblasti alebo museli údolie opustiť úplne. Tí, ktorí v jednom z najprosperujúcejších regiónov sveta zostali, bojujú o prežitie, zaplatenie nájmu či lekára. Neraz musia robiť v dvoch zamestnaniach a aj tak sa potácajú na hranici chudoby. Podľa štatistík príjmy každej tretej domácnosti v Silicon Valley nestačia ani na pokrytie základných potrieb a tí najslabší padnú na úplné dno. „Sociálne rozdiely sú priepastné. Stačí sa prejsť ulicami San Francisca, ktoré je odtiaľto hodinu jazdy. Sú plné bezdomovcov, ktorí spia na zemi, pár metrov od päťhviezdičkových hotelov a honosných kancelárskych budov.“

Aj keď nepôjdeme do týchto extrémov, fakt je, že Američania vo všeobecnosti pracujú viac ako našinci. Za to síce majú na pohľad slušný príjem, nemalú časť z neho im však odhryznú hypotéky, poplatky, poistky. „Ani dovolenka nie je stanovená zákonom. Štandard je pätnásť dní, no napríklad predavačky v supermarketoch či vo fastfoodoch sú rady, ak vôbec pár dní voľna dostanú. Americký sen stále funguje, ale hlavne pre mladých, zdravých a úspešných. Zle zarábajúci Američan žije zväčša horšie ako zle zarábajúci Slovák.“

Spojené štáty dlho patrili medzi neslávnych lídrov v&nbsp;počte prípadov a&nbsp;obetí koronavírusu. „Podľa mňa hlavne preto, že si všetci svoju slobodu cenia a&nbsp;obmedzenia ťažko znášajú. Odmietali bezpečnostné opatrenia, rúška, karantény,“ myslí si Juraj a&nbsp;zároveň dodáva, že nariadenia tu síce boli od začiatku, len nikto ich extrémne nevynucoval. „Keď som pred pár týždňami priletel z&nbsp;dovolenky, úradníci mi odporučili, aby som sa desať dní zdržiaval doma, ale nikto si ma nezaregistroval ani nezisťoval, či karanténu dodržujem. Úprimne, neviem si predstaviť, že by fungovali nejaké policajné kontroly alebo zastavovanie vozidiel pri prejazde z&nbsp;okresu do okresu. To by asi spôsobilo povstanie.“

Pripúšťa, že verejnú mienku rovnako ako u&nbsp;nás ovplyvňovali dezinformačné weby, konšpirátori a&nbsp;popierači. „Myslím, že ten pomer bol približne rovnaký,“ dodáva s&nbsp;tým, že Silicon Valley bolo aj v&nbsp;tomto prípade iné. Tunajší ľudia zväčša dodržiavali opatrenia dobrovoľne. Nosili rúška, dodržiavali odstupy. Slobodu si dopriali mimo obývaných oblastí. Výsledok bolo vidieť na výrazne nižšom počte úmrtí. Na druhej strane, hlavne v&nbsp;republikánskych štátoch obmedzenia ignorovali a&nbsp;čísla im hrozivo vyleteli. „Boli to krušné časy. Hoci vláda pomáhala, mnohí stratili prácu, mali problém platiť hypotéky i&nbsp;dočasne znížené nájmy,“ zhrnie náš počítačový špecialista na záver. „Aj moja firma sa potácala na hrane, lebo investori boli extrémne opatrní. Teraz je už dobre, kovid ustupuje, opatrenia sa rušia. Konečne tu zase vládne optimizmus a&nbsp;viera, že sa ekonomika naplno rozbehne.“

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/zahorak-silicon-valley-sikovnym-to-sype-praci-maju-fitness-golf-valandy-jedlo-zdarma/2" target="_blank" rel="noopener">VIAC FOTO V GALÉRII ►►►</a>

Južná časť Sanfranciského zálivu (San Francisco Bay), zhruba mapujúca Údolie Santa Clara, je zásluhou amerického novinára Dona Hoeflera známa ako Silicon Valley. Práve on v januári 1971 prvýkrát použil tento názov pre technologické centrum neďaleko San Francisca. V oblasti, ktorá má skoro päťtisíc štvorcových kilometrov, sa nachádza tridsať miest a neoficiálnou metropolou je miliónové San José. Nájdeme tu päť univerzít, z ktorých je najznámejšia Stanfordova univerzita v Palo Alto. Z necelých troch miliónov obyvateľov má takmer polovica vysokoškolské vzdelanie a skoro 400-tisíc z nich sú IT špecialisti. V Silicon Valley sídlia najprestížnejšie svetové spoločnosti, medzi ktorými nechýbajú Apple, eBay, HP, Intel, Netflix, PayPal Tesla, Facebook, Google či Yahoo. Priemerná mzda v údolí je podľa štatistík 144 800 dolárov ročne.