Anna Mogilevskaia

Z Bruselu píše reportérka PLUS 7 DNÍ Anna Mogilevskaia

Obyvatelia Bruselu sú zvyknutí na vládne autá s policajným sprievodom a majákmi. V hlavnom meste Belgicka totiž sídli viacero celoeurópskych inštitúcií a takmer každý samit vysokopostavených politikov má za dôsledok dopravne obmedzenia v&nbsp;každodennom živote Bruselčanov. 

No sa zdá, že minulý štvrtok 9. februára bola situácia na mestských cestách výnimočná aj pre metropolu Európskej únie. Od rána sa tam totiž konal mimoriadny samit Európskej rady. Vládne delegácie zo všetkých 27 členských krajín postupne pristávali na letisku Charleroi a následne vyrazili od VIP terminálu k sídlu Európskej komisie, ktoré sa nachádza v širšom centre Bruselu. Vodiči zrejme neboli nadšení z&nbsp;reťaze vládnych kolón, ktorá takmer úplne zablokovala rannú dopravu medzi predmestím a centrom belgického hlavného mesta.

Vo vládnej štvrti však platili ešte prísnejšie obmedzenia a opatrenia, zvedaví okoloidúci mohli na príchody politikov pozerať iba z diaľky. Administratívne budovy Komisie v tento deň boli obohnané plotom s&nbsp;ostnatým drôtom a zo vzduchu ich strážil vojenský vrtuľník. Zvýšený počet policajtov mal garantovať pokojný a ničím nerušený príchod vysokopostavených hostí na miesto konania samitu.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/zakulisie-samitu-bruseli-prisne-bezpecnostne-opatrenia-meskania-pre-fotenie-zelenskym/1">FOTO zo zákulisia samitu nájdete v GALÉRII &gt;&gt;</a>

Takáto zosilnená ochrana však mala svoj dôvod. Okrem európskych lídrov, ktorí na samity chodia bežne, mal totiž prísť aj ukrajinský prezident&nbsp;Volodymyr Zelenskyj. Bola to jeho prvá pracovná cesta po Európe od začiatku vojny. Politické turné začal 8. februára v Londýne, kde sa stretol s britským premiérom Rishim Sunakom a kráľom Karolom III.

Z anglickej metropoly odletel do Paríža na stretnutie s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a nemeckým kancelárom Olafom Scholzom. Z Francúzska nakoniec dorazil do Bruselu, kde mal na pláne príhovor v Európskom parlamente a rokovania s premiérami členských krajín Únie.

Program samitu bol síce naplánovaný minúta po minúte, príchod Zelenskeho však zásadne narušil pôvodné plány. Ukrajinský prezident sa najprv išiel prihovoriť vyše sedemsto poslancom Európskeho parlamentu. Následne odišiel do sídla Európskej komisie, kde už mali premiéri úvodné stretnutie so predsedom Európskej rady Charlesom Michelom a&nbsp;šéfkou eurokomisie Ursulou von der Leyenovou.

V&nbsp;programe bol ako ďalší bod neformálny obed európskych lídrov, no začiatok museli z&nbsp;12. hodiny posunúť práve preto, aby sa k&nbsp;budove dostala kolóna áut ukrajinskej delegácie. Namiesto obeda sa tak na poludnie zišli pri privítaní Zelenskeho a&nbsp;na takzvané family foto, teda spoločné skupinové fotenie. Ukrajinský líder zožal od kolegov potlesk.

Keď predsedovia vlád členských štátov Únie spolu s prezidentom vojnou zasiahnutej krajiny začali oficiálne rokovania, mali niekoľko minút na to, aby ho osobne privítali a&nbsp;povedali mu pár neformálnych slov. Novinári v&nbsp;tom čase už v&nbsp;rokovacej stále prítomný neboli, no v&nbsp;priestoroch tlačového strediska bolo možné sledovať video prenos. A&nbsp;novinári ho pozorne sledovali, pretože mnohých zaujímalo ako bude vyzerať komunikácia Zelenského s maďarským premiérom Viktorom Orbánom. Ten dlhodobo nepodporuje dodávky vojenskej pomoci Ukrajine&nbsp;a trvá na mierových rokovaniach.

Na rozdiel od väčšiny európskych premiérov s ukrajinským lídrom nekomunikoval od začiatku vojny a tak sa malo v Bruseli uskutočniť ich prvé stretnutie. Video prenos však novinárske očakávania nenaplnil, Zelenskyj a Orbán pred kamerami v prvej polovice dňa nezapózovali.

Po spoločnom stretnutí Zelenskyj išiel rokovať s premiérmi v menších skupinách, na týchto rokovaniach sa mali riešiť konkrétne požiadavky Ukrajiny o&nbsp;ďalšiu pomoc, či už ide o&nbsp;vojenský alebo humanitárny materiál, alebo peniaze. A práve tu sa pôvodný program začal naťahovať donekonečna.

Ukrajinský líder mal naplánované štyri polhodinové stretnutia stretnutia, každého sa mala zúčastniť skupina šiestich až siedmich európskych premiérov. Zoznam účastníkov každej z nich určovali Ukrajinci v&nbsp;témami, o&nbsp;ktorých sa malo rokovať. Presne na takomto skupinovom rokovaní požiadali slovenského premiéra Eduarda Hegera o darovanie stíhačiek MiG-29.

Podľa informácii PLUS 7 DNÍ však takýto&nbsp;harmonogram rokovaní narúšal želania európskych politikov sa osobne odfotiť so Zelenskyjm, nahrať si s ním video alebo prerokovať niečo takzvane tête-à-tête, ako sa vo francúzštine hovorí rokovaciemu formátu na štyri oči.&nbsp;Zdroj z&nbsp;kuloárov nášmu týždenníku prezradil, že ukrajinský líder vyzeral na pôvode Európskej rady ako akási rocková hviezda a&nbsp;na spoločnú fotku s&nbsp;ním sa čakalo v&nbsp;rade.

Naplánované rokovania o nelegálnej migrácii, čo bolo hlavnou témou mimoriadneho samitu, sa preto začali s takmer štvorhodinovým meškaním. Pri migrácii sa európski lídri zhodujú menej než v&nbsp;podpore Ukrajiny, hľadanie spoločnej reči im preto trvalo o čosi dlhšie. Zasadnutie k migrácii sa začalo krátko pred 19. hodinou večer a trvalo takmer do rána. Schválenie záverečného uznesenia podľa zistení PLUS 7 DNÍ naťahovalo viacero technických požiadaviek k textu dokumentu, ale tiež principiálna pozícia maltskej delegácie. Tá trvala na vlastných formuláciách a&nbsp;preto sa dostala do sporu s inými krajinami. Ukončiť spor mal nemecky kancelár Scholz.

Rokovania, ktoré sa mali podľa pôvodných plánov ukončiť ešte večer 9. februára, tak boli uzavreté až o pol tretej hodine ráno na druhý deň.