Tip na článok
Výpary nemôžu chýbať: Panoráma sopky nad .

Zápach sírnych výparov veštil, že diabol je blízko. Toto miesto kedysi pútnici považovali za predpeklie

Dnes japonské Ówakudani „okupujú“ turisti.

Galéria k článku (12 fotografií )
Zenová záhrada: Ideálne prostredie na meditáciu.
Oplotené časti: Návštevníci sem nemajú povolený vstup, je to pre nich príliš nebezpečné.
Informačná tabuľa: Je len v japončine.

Keď sa povie Japonsko, naplní nás predstava vône zeleného čaju senča, vznášajúca sa nad matracmi tatami v strohých obydliach s posuvnými papierovými stenami. Alebo chuť surových rýb suši na hrudkách octovej ryže. Japonská oblasť Hakone na ostrove Honšu je však preslávená dvoma atrakciami úplne iného charakteru - tradičným spôsobom zdobenia dreva technikou josegi zaiku a údolím veľkého vrenia Ówakudani.

Výprava do predpeklia

Prístupová cesta do Ówakudani pripomína predpeklie. Presnejšie, mohla by, keby pohľad na časť obnaženej sopky nerušila dvojprúdová asfaltka, lanovka, obrovské parkovisko pre autá a davy turistov. Kedysi v stredoveku pútnici, ktorí údolím veľkého vrenia prechádzali, ho možno ako predpeklie vnímali. Zápach sírnych výparov, stĺpce bielej pary vyrážajúce zo zeme, bublajúce jazierka a potôčiky horúcej vody zanechávajúce žltooranžovú stopu boli zrejme neklamným znamením, že diabol je blízko.

Oblasť Hakone sa rozkladá na zvyškoch obrovskej sopky, ktorá bola aktívna ešte pred štyritisíc rokmi, a tak sa v jej okolí nachádza množstvo horúcich prameňov a dier, z ktorých vychádzajú vodné pary šíriace do okolia sírny zápach. Alebo puch pokazených vajec, záleží na vedeckosti uhla pohľadu.

Päť spôsobov dopravy

Väčšina návštevníkov oblasti Hakone začína prehliadkový okruh v kúpeľnom mestečku Hakone Jumoto, do ktorého pricestuje vlakom. Tam je dolná stanica úvraťovej železničky smerujúcej do stanice Gory. Odtiaľ cesta pokračuje do prudkého kopca vláčikom fungujúcim na princípe protizávažia. Dva vagóny spojené lanom parkujú v hornej a dolnej stanici železnice. Po nastúpení cestujúcich sa oba naraz vydajú na cestu, horný vagón smerom dolu a dolný smerom nahor. V strede sa stretnú, vodiči zatrúbia, aby mali cestujúci radosť, a digitálne fotoaparáty nestíhajú hltať dáta, ktorými ich kŕmia ich majitelia.

V stanici mesta Sounzan treba opäť zmeniť dopravný prostriedok, tentoraz na lanovku. Tá dovedie návštevníka cez Ówakudani do mesta Togendai na brehu jazera Ašinoko. Odtiaľ sa loďou prevezie na druhý breh do Moto Hakone a autobusom späť do Hakone Jumoto. Na jednom okruhu cestovateľ vyskúša päť rôznych druhov transportu - vlak, výťahový vagón, lanovku, loď a autobus.

Kulinárska atrakcia

Špecialitou Ówakudani sú kuro-tamago, vajcia varené v horúcom sírnom prameni. Uvarené vajcia na povrchu sčernejú a získajú slabý zápach síry. V jednom z prameňov, vzdialenom asi kilometer od lanovky, ich varia stovky. V priľahlej drevenej búdke ich zasa predávajú. Jednotný balíček päť vajec za 500 jenov, čo je v prepočte asi šesť eur. „Ak zješ jedno takéto vajce, pridá ti sedem rokov života,“ vysvetľuje mi lámanou angličtinou miestnu legendu Montaro, otec rodiny z Tokia, ktorá sa prišla pozrieť na atrakciu. Upozorňuje ma však, že zjesť môžem len dve a pol vajca, ktorými si pridám sedemnásť a pol roka života. Zjedenie celého tretieho vajca legenda - bez bližšieho vysvetlenia - neodporúča.

Výhľad na horu Fudži

Celé údolie, a zvlášť lanovka z Ówakudani do Togendai, ponúka nádherné výhľady na mystickú horu Fudži. Pre Japoncov to nie je len hora. Je to symbol, legenda, zhmotnenie dokonalosti Japonska. Pohľad na ňu v slnečný, bezmračný deň vháňa obyvateľom Japonska slzy dojatia do očí. O Fudži sa píšu básne, je námetom nekonečného počtu fotiek, kaligrafií a obrazov. Jedným z najznámejších japonských diel je obrazový súbor Tridsaťšesť pohľadov na horu Fudži, ktorý vytvoril v devätnástom storočí Kacušika Hokusai technikou drevotlače. Reprodukcie obrazov z tohto súboru sú dodnes vyhľadávaným artiklom.

Fudži je najvyššia hora Japonska a tvorí ju takmer dokonalý kužeľ sopky, ktorá vybuchla naposledy v roku 1707. Keď sa to stalo, ulice Tokia vzdialeného sto kilometrov boli pokryté sopečným prachom.

Sopka bola od nepamäti posvätná. Ešte pred storočím na ňu mohli vystúpiť len kňazi a pútnici. Ženy majú dovolené vystupovať na ňu od roku 1872. Od tých čias sa však veci zmenili. Fudži je dnes cieľom miliónov turistov, na vrchole sú počas hlavnej sezóny otvorené obchody so suvenírmi, pošta a jeden nonstop obchod s občerstvením. Na horu vystupuje väčšina návštevníkov v noci, aby boli na vrchole pri východe slnka. Na pozorovanie východu slnka na Fudži majú Japonci samostatný výraz - goraikó. Oficiálna sezóna výstupu je pomerne krátka, trvá len od 1. do 31. augusta, preto je v tom čase najväčší nával turistov.

Plavba po jazere

Togendai leží na brehu krásneho vulkanického jazera Ašinoko, ktoré je známe nádhernými scenériami. Na jeho brehoch vyrástli mnohé hotely, dnes je populárnou turistickou destináciou. Neprehliadnuteľnou atrakciou sú repliky pirátskych lodí v „západnom“ dizajne, ktoré prevážajú turistov medzi mestečkami na brehu jazera. Cesta je asi trikrát drahšia ako bežnou loďou, ale väčšine turistov to nevadí - v pirátskej lodi sa človek nevezie každý deň.

Josegi zaiku

Takmer dvestoročná tradičná technika josegi zai­ku sa používa nielen na zdobenie umeleckých predmetov, ale aj na ozvláštnenie bežných vecí v domácnosti, ako sú misky, rôzne skrinky či dokonca dámske kabelky. „Na prvý pohľad to pripomína bežné vykladané ozdoby, ale v skutočnosti je technologický postup odlišný,“ vysvetľuje nám celý proces majiteľka rodinnej rezbárskej dielne. Vitrína v priečelí domu prezentuje výrobky, rezbárska dielňa sa nachádza hneď za ňou. Proces sa začína výberom vhodných kúskov dreva odlišných farieb a ich vytvarovaním do hranolčekov rôznych prierezov. Opracované hranolčeky sa k sebe lepia dlhšou stranou a ich skladaním sa na priereze formuje obrazec, ktorý chce umelec vytvoriť. Z kusa zlepeného z hranolčekov sa špeciálnym nožom odrezávajú tenké plátky, ktorými sa pokrývajú zdobené predmety.

„Z pôvodných kúskov sa však môže aj vyrezávať miska či iný predmet,“ dodáva, keď si so záujmom obzeráme nádhernú drevenú misu. Japonskí remeselníci používajú na vytváranie vzorov až 40 druhov dreva. Medzi najzaujímavejšie - a tiež najdrahšie - predmety, ktoré sa v Hakone vyrábajú, patria špeciálne tajomné skrinky. Otvárajú sa posunom pohyblivých častí a nakoniec odhalia tajnú zásuvku. Jednoduchšie z nich sa dajú otvoriť troma pohybmi, ale pri tých zložitejších treba na otvorenie často aj 60 pohybov jednotlivých častí.

VIDEO Plus 7 Dní