Zdá sa, že aj chudoba a pohnutý osud v druhej polovici minulého storočia môžu byť na niečo užitočné!
„Ako je možné, že sa v krajinách východnej Európy neodohráva rovnaký tragický scenár ako na západe Európy?“, túto otázku si položili Chorváti a výsledky svojich štúdií publikovali na portáli Euractiv tamojšieho denníka Jutarnji List. „V západnej Európe je sedemnásťkrát viac prípadov ochorenia a šesťdesiatkrát viac úmrtí, ako vo východnej,“ uvádzajú, pričom za „východnú Európu" pokladajú krajiny bývalého sovietskeho bloku, teda aj Slovensko, Čechy či európsku časť Ruskej federácie.  

Spojené štáty, lôžka pripravené pre pacientov.
Spojené štáty, lôžka pripravené pre pacientov.
Zdroj: Foto: Smiley N. Pool


Portál vychádzal z dátumu 9. apríla, keď bolo vo východnej Európe nakazených 41 796 osôb a v západnej až 705 110. Na ten deň bolo zaznamenaných 1011 úmrtí vo východnej Európe a 60 297 ľudí umrelo v západnej časti kontinentu.
Inak povedané, ak jeden mŕtvy v súvislosti s koronavírusom pripadal v západnej Európe na 7130 ľudí, vo východnej jedna obeť pripadala až na 296 735 obyvateľov.

Koronavírus v Taliansku
Koronavírus v Taliansku
Zdroj: TASR, Getty, Profimedia


„Na rozdiel od rozvinutých krajín ako sú Taliansko, Spojené štáty alebo Veľká Británia, boli krajiny východnej Európy rýchlejšie pri zavádzaní opatrení pokiaľ ide o izoláciu a sociálnu dištanciu ľudí. Urobili tak hneď potom, ako sa v ich krajinách objavili prvé prípady nákazy,“píšu noviny.
Noviny sa odvolávajú na štatistiky Univerzity Johna Hopkinsa zaznamenané do 11. apríla, v prepočte na milión obyvateľov prišlo Španielsko v dôsledku nákazy novým koronavírusom o 350 obyvateľov,  Taliansko o 322, Belgicko o 314, Francúzsko o 202, Británia o 145 obyvateľov. Na rozdiel od týchto krajín, Rumunsko na milión obyvateľov prišlo o 15 občanov, Čechy o 5 a Slovensko o 0,4.

Koronavírus v Prahe
Koronavírus v Prahe
Zdroj: Foto: Petr David Josek

Praha v karanténe, Američania na športových zápasoch


„Krajiny východnej a strednej Európy majú chudobnejšie zdravotnícke systémy, staršiu populáciu a boria sa s nedostatkom zdravotníckeho personálu. Preto jediným východiskom pre vodcov týchto krajín bolo prijať prísne protiepidemiologické opatrenia. Veľká Británia nevyhlásila plnú izoláciu až do 24. apríla, teda do času, keď už mala 8000 infikovaných a 400 mŕtvych,“ uvádza Jutarnji List.
Píšu tiež, že Česká republika zatvorila školy i štátne hranice už 12. apríla, teda ani nie dva týždne od objavenia sa prvého nakazeného človeka. „Slovensko vyhlásilo stav núdze v ten istý deň, keď evidovali 21 prípadov nákazy.“ Už nasledujúci deň ich nasledovalo Poľsko so 17. prípadmi za deväť dní, zatvorilo hranice, bary aj reštaurácie. „Tieto krajiny ako prvé začali so zavádzaním mobilných aplikácií na sledovanie občanov, o čom sa doposiaľ na Západe stále iba hovorí.“

Na snímke pracovník v pracovnom kontajnery, kde prebieha takzvaný drive-thru test na nový koronavírus  v Bratislave.
Na snímke pracovník v pracovnom kontajnery, kde prebieha takzvaný drive-thru test na nový koronavírus v Bratislave.
Zdroj: Foto: TASR


V deň, keď Praha vyhlásila karanténu, britský premiér Boris Johnson svojim občanom pokojne vysvetľoval, že sa môžu zúčastňovať športových podujatí a ešte dva dni predtým americký prezident Donald Trump Američanov ubezpečoval, že USA sú pripravené, takže „vírus príde a odíde“.
„V rozvinutých krajinách sa lídri vyhýbali karanténe, lebo sa obávali o ekonomiku a ich občania vo veľkom porušovali prijaté opatrenia - takže sme mohli vidieť preplnené londýnske či newyorské metro, ľudí, ktorí si užívali pekné dni v parížskych parkoch...“

Koronavírus v Španielsku
Koronavírus v Španielsku
Zdroj: Foto: TASR


 Podľa Chorvátov, v bývalých socialistických krajinách ľudia stále menej cestujú. Nebezpečenstvo koronavírusu berú vážnejšie, podriaďujú sa nepríjemnostiam a disciplíne súvisiacej s opatreniami nariadenými štátom.

Verejné a individuálne zdravie


Chorvátska odborníčka Dagmar Radinová z fakulty politických vied tvrdí: „Zatiaľ som nevidela štúdie s touto problematikou, ale predpokladám, že by tieto fakty mohli ovplyvňovať dve veci: predovšetkým by to mohol byť vzťah k osobnostiam. Obyvatelia strednej a východnej Európy ešte stále majú tendenciu riadiť sa predpismi štátneho aparátu, najmä v čase krízy. Aj preto boli opatrenia ohraničujúce prácu a pohyb prijaté rýchlo. Ako druhý dôvod by som uviedla rozdiely vo verejnom zdravotníctve,“ citujú noviny expertku, ktorá pokračuje myšlienkou, že už v polovici minulého storočia sa v strednej a východnej Európe rozbehol plošný projekt vakcinácie, čo bolo pre tieto krajiny veľmi užitočné.

Koronavírus v Rusku
Koronavírus v Rusku
Zdroj: Foto: TASR

„Vtedy sa v tomto priestore rozvinulo verejné zdravotníctvo, ktoré by sa dalo jednoducho označiť slovami: Verejné zdravie na prvom mieste,“ tvrdí zdravotná politologička.
Podľa jej názoru,  infraštruktúra zdravotníckeho systému týchto krajín je slabšia než na Západe, kde do zdravotníctva tečie oveľa viac peňazí. Lenže tam sa to riadi heslom - Individuálne zdravie na prvom mieste. Kumulatívne účinky týchto dvoch faktorov celkom určite mali významný podiel na zníženie počtu infikovaných.

Koronavírus v USA
Koronavírus v USA
Zdroj: Foto: TASR

„Krajiny, ktoré sa vzdali očkovania vakcínou BCG, ktorá sa využívala v boji proti tuberkulóze, sú dnes postihnuté novým koronavírusom oveľa viac. S touto myšlienkou ako prvý  prišiel Gonzal Otaz, autor štúdie z newyorského Technologického inštitútu, keď si  všimol, že v Japonsku evidujú nízky počet obetí COVID-19, hoci prijíma menej dôrazné opatrenia v boji proti pandémii. Zato však Japonci majú plošnú politiku očkovania obyvateľov proti tuberkulóze,“citujú noviny odborníčku.
Vakcína BCG neposkytuje ochranu iba pred baktériami tuberkulózy, ale aj od iných nákaz, ktoré napádajú pľúca - tvrdil Gonzal Otaz. Ako príklad uviedol východné a západné Nemecko. Obyvatelia bývalej Nemeckej demokratickej republiky sú postihnutí koronavírusom trikrát menej!

Koronavírus v Taliansku
Koronavírus v Taliansku
Zdroj: Foto: Antonio Calanni


„Tento starý liek, ktorého plný názov znie Bacillus Calmette-Guerin (podľa dvojice francúzskych bakteriológov) sa začal vo veľkom používať po druhej svetovej vojne, keď sa otvárali nemocnice na liečenie TBC. Krajiny ako USA, či Taliansko očkovanie vakcínou BCG len odporúčajú, kým iné krajiny, ako napríklad Nemecko, Španielsko, Francúzsko, Irán či Veľká Británia s očkovaním BCG skončili pred niekoľkými desaťročiami. V bývalých socialistických krajinách je však očkovanie touto vakcínou stále povinné,“ píšu noviny.