Maria Callasová preletela životom ako taký meteor. Vzbĺkla a potom zhorela v bolesti. Dramatická, strhujúca a plná emócií v živote i na pódiu. Polovica sveta ju zbožňovala a polovica nenávidela. Zakomplexované dievča, ktoré celý život ukrývalo silnú krátkozrakosť, bolo pre davy bohyňou, ale zomrelo opustené. A možno zavraždené.

 

Láska nepozná zľutovanie

Rok 1959. Grék Aristoteles Onassis, najbohatší človek na svete, pozýva na svoju jachtu do Stredomoria opernú divu obdivovanú na celom svete. Vzrušuje ho sláva Marie Callasovej, ju jeho bohatstvo a dobrý sex, o ktorý je v manželstve ochudobnená. Na jachte sú aj partneri nových milencov, speváčkin manžel a manažér Battista Meneghini a boháčova žena Tina i ich dve deti. Onassis a Callasová sa prechádzajú po palube ruka v ruke, ona sa opaľuje, on ju natiera krémom. Ona v noci uniká od muža do kajuty za miliardárom. Spaľuje ich vášeň, až tak, že keď ich prichytí Tina „pri tom“, ani si ju nevšimnú. Onassisová uteká za Meneghinim, ten reaguje vlažne: „To je len morský flirt, po návrate zabudne.“ Lenže Maria Callasová nezabudla. Onassis je jej osudový muž.

Smutné detstvo

Evangelia Kalogeropuluová porodila Mariu 2. decembra 1923 v nemocnici na newyorskom Manhattane. Z druhého dievčaťa je znechutená, chcela syna. K dcére si nevie nájsť cestu celý život. Apropo - keď je už Maria slávna, kŕmi jej matka bulvár výmyslami, že na ňu dcéra kašle a odmieta jej finančne pomáhať s tým, že „ak nevie zarobiť, má sa utopiť v rieke“. Davy divu odsudzujú ako nehodnú dcéru, speváčka musí čeliť útokom, dokonca jej dom zašpiní ktosi výkalmi. „Nechceme ťa v La Scale!“ skandujú protestujúci, pričom netušia, že umelkyňa už roky posiela Evangelii peniaze pravidelne. Callasová sa s matkou nikdy nezmierila, prerušila s ňou všetky kontakty.

Vráťme sa do detstva. Evangelia, domácky Litza, je veľmi prísna. V dome niet jedinej hračky, ale zato je tam klavír. Keď mama hrá fragmenty z obľúbených opier, malá Marika sústredene počúva. Našťastie pre umenie, matka vidí dcérin talent a prenáša na ňu svoje nenaplnené ambície. Keďže sa s manželom, lekárnikom Georgiom stále hádajú, rozhodne sa Litza vrátiť s dievčatami do rodného Grécka. V Aténach vraj dostane Maria lepšie vzdelanie.

Raz v taverne sa 13-ročné dievča postaví pred dav vreštiacich opitých chlapov. Keď otvorí ústa, všetci stíchnu. Keď dospieva, vybuchnú ovácie. V dave je šťastnou náhodou mladý operný spevák, ktorý odporučí Mariu najlepšej učiteľke spevu v Aténach Marii Trivelliovej. Tá je malou Kalogeropuluovou nadšená.

Nevoľnica hlasu

Od tej chvíle sa Maria stáva otrokyňou opery. Nežije, iba cvičí. Nemá kamarátky, len stupnice, appergiá a koloratúry. Cíti sa osamelá, tučná, zakomplexovaná, len opera jej dodáva sily, keď spieva, zobúdza sa v nej kráľovná.

Počas vojny vystupuje pred talianskymi okupantmi, pritom je v Grécku už pomerne známa. Z obvinení z kolaborácie si nič nerobí. Vraj nie je dôležité, pre koho spieva, ale ako spieva. A že ide s tým nemeckým majorom do postele? To predsa s vojnou nemá nič spoločné! Jej telo sa sexuálne prebúdza, ale mladí muži si ju nevšímajú. Nemec sa vyzná v opere i v mladých dievčatách. Ponúka jej sex, pocit bezpečia a vybavuje vystúpenia.

Vojna sa konečne skončí a pred speváčkou sa otvára veľký svet.

Zrodila sa hviezda

Keď Maria píše priateľom, o svojom hlase píše vždy s veľkým písmenom, považuje ho za Boží dar. Má veľký rozsah a navyše pri speve hrá celým telom. Zlom v kariére nastáva vo Florencii 30. novembra 1948. Spieva part Normy v rovnomennej opere od Belliniho. Tullio Serafin, vynikajúci dirigent a jej mentor, na margo jej výkonu povie: „Callasová šokovala. Zmenila operu!“

Vďaka vytrvalosti stúpa na operný olymp. Otvárajú sa pred ňou najprestížnejšie scény, milánska La Scala i newyorská Metropolitná opera. Davy ju milujú, lenže ona nemiluje samu seba. Pre svet je veľká hviezda ospevovaná médiami, v duši stále tučná zakomplexovaná a nesmelá tínedžerka. Možno preto ju priťahujú starší muži, hľadá otca a opatrovníka.

Skúška šťastia

Taký je taliansky obchodník Giovanni Battista Meneghini. Žiadny Casanova, malý, korpulentný s vygúlenými očami, riedkymi vlasmi a dvojitou bradou. Čo na tom, že je o 30 rokov starší? Píše sa rok 1947, Meneghini získava Callasovej srdce a financuje jej pobyt v Taliansku. Svadba je 21. apríla 1949. Battistu biznis otravuje, chce byť radšej agentom svojej ženy, verí, že vďaka nej bude nezávislý. Lebo ona si síce myslí, že je bohatý, ale on v skutočnosti len riadi rodinné podnikanie. V každom prípade je šťastná alebo si to aspoň chce myslieť.

Battista pritom prevádza na svoj účet peniaze, ktoré Callasová „vyspieva“. Nekontroluje ho, v povojnovom Taliansku ženine peniaze spravuje manžel a ona sa tomu ochotne podriaďuje. Až po rokoch prichádza na to, že ju Meneghini okráda.

La Divine

Callasová konečne chápe, že manžel hochštapler sa len kúpe v jej sláve. Zblíži sa so známym režisérom a scenáristom Luchinom Viscontim. Je bohatý, veľmi ju obdivuje, ale je homosexuál. Stáva sa síce jej milencom, ale hlavne radcom. Vďaka nemu diva zhadzuje 30 kíl a je z nej módna ikona.

Visconti režíruje kvôli svojej múze La Traviatu, Maria je pre ňu zrodená. Osud prekliateho dievčaťa, ktoré bojuje o lásku a v zúfalstve zomiera, je jej skutočným životným príbehom. Na premiére v roku 1955 publikum plače, tlieska a nechce ju pustiť zo scény. Maria je na vrchole. Dáva svetu novú úroveň, novú kvalitu. Svet ju začína nazývať La Di­vine - Božská.

Začiatok konca

Láska k Viscontimu sa skončila a Maria sa čoskoro vrhá do náručia Onassisa. Nielenže je bohatý, pre ňu je hlavne sexuálny boh! Konečne sa cíti ako skutočná žena! Milovaná, sexi, naplnená. Obmedzuje vystúpenia, len aby bola so svojím drahým. Eufória však netrvá dlho.

Obaja sa síce rozvádzajú, ale on sa - na rozdiel od Marie - ženiť nechce. Posteľou mu pre­šlo mnoho žien, Callasová je jeho najväčšou trofejou. Až kým sa neobjaví vdova po zavraždenom americkom prezidentovi Ja­ckie Kennedyová. S ňou sa ožení okamžite, v decembri 1968. „Ide len o obchod,“ upokojuje speváčku: „Milujem iba teba.“

Maria v depresii sedí doma za zastretými závesmi v obave pred paparacmi. „Po deviatich rokoch ani dieťa, ani rodina, ani priateľ,“ ľutuje sa. Je to začiatok úpadku. Už nikdy nebude v takej dobrej forme ako predtým. Zo stresu stráca hlas.

Onassis sa k nej vracia po pol roku, keďže zisťuje, že pre Jackie je iba „peňaženkou“ a ani biznis v USA nejde podľa predstáv. Stretávajú sa tajne, ale osud je k nim krutý. Najskôr zahynie pri leteckom nešťastí Onassisov syn Alexander. Zlomeného miliardára prestáva Maria zaujímať. Nakoniec v roku 1975 zomiera sám Aristoteles na pľúcnu infekciu zosilnenú autoimunitnou chorobou svalov. O chorobe sa Callasová dozvedá 11. novembra 1974. Práve je v japonskom Sappore a je to jej posledné vystúpenie na pódiu.

Infarkt či vražda?

Počas posledného turné spoznáva speváčka klaviristku Vasso Devetziovú. Tá nad ňou začína vládnuť. Callasová je zavretá s dvoma psami a so slúžkou v parížskom byte, kam jej Devetziová nosí uspávacie prášky a kŕmi ju amfetamínom. Speváčka je otupená, nechce sa jej žiť. Až ju raz,16. septembra 1977, slúžka nájde na zemi. Lekári konštatujú zlyhanie srdca, lenže začínajú sa diať čudné veci.

Šikovná podvodníčka všetkým tvrdí, že vykonáva Callasovej poslednú vôľu. Zakladá fiktívnu nadáciu, aby mohla získať speváčkin majetok. Matke a sestre zostanú omrvinky, ale rovnako šikovný Battista, ktorý je podľa talianskeho práva stále Mariiným manželom, získava väčší kúsok z koláča. Ešte čosi. Devetziová káže rýchlo spopolniť Callasovej telo. Prečo? Aby nikto nezistil, že nešlo o infarkt?

Úbohá Maria Callasová mala celý život nešťastie na ľudí, ktorí ju využívali. Hľadala lásku a dostávalo sa jej len utrpenia, opustenia, nakoniec smrť v opustení. Ako v opere.

Životná rivalka

Mária Callasová sa vedela o svoju profesionálnu česť biť ako lev! Celý život súperila s veľkou talianskou opernou divou Renatou Tebaldiovou, najmä ak išlo o spievanie v La Scale. Tam prichádzalo k vybavovaniam aj ručne-stručne. Nie, nebili sa umelkyne, ale dva tábory ich fanúšikov.

FOTO V GALÉRII

Maria a Renata sa obchádzali ako čert svätenú vodu. Raz sa však stretli v Riu de Janeiro na koncerte pre Červený kríž. Na recepcii si navzájom vymieňali uštipačné a zlomyseľné poznámky, čo počul organizátor koncertu Baretto Pinto, veľký obdivovateľ Tebaldiovej. Na margo toho oznámil Marii, že už na ďalších koncertoch nevystúpi. Callasová sa rozčúlila a začala hroziť súdom. Pinto naoko ustúpil. Keď však prišlo na vyplatenie honoráru, uchýlil sa k úskoku: „Za ten strašne slabý výkon, aký ste predviedli, by som vám nemal zaplatiť ani groš.“ Chudák, netušil, že to nemal vysloviť. Rozzúrená Callasová ho kopla kolenom do brucha.