Peter Hupka

Mimo sezóny sa však do Gavarnie verejnou dopravou nedostanete a možnosti sú len dve - vlastné auto alebo starý dobrý stop. Našťastie sú francúzski vodiči na vidieku milí a ochotní a dostať sa až do lona hôr z dedinky Luz-Saint-Saveur, poslednej, kam sa dá dopraviť prímestským autobusom, nepredstavuje výraznejší problém.

„Ak ste ešte neboli v&nbsp;Gavarnie, treba to rýchlo napraviť!“ povedal nám pri predošlej návšteve najjužnejšieho francúzskeho pohoria jeden z&nbsp;domácich obyvateľov a&nbsp;poslúchnuť ho bol dobrý nápad. Hoci na rozdiel od väčšiny pyrenejských dolín budete v&nbsp;Gavarnie v&nbsp;jasný deň zriedkakedy sami, oblasť určite stojí za návštevu. A&nbsp;krátko pred zotmením sa napokon dostaví i&nbsp;toľko očakávaný pokoj a&nbsp;samota.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/zazracne-ceny-lurdach-sviecky-patsto-eur-soska-panny-marie-certifikatom-sedemsto" target="_blank" rel="noopener">Foto z pútnického miesta v GALÉRII&gt;&gt;</a>

Skalný amfiteáter lemovaný strmými stenami vysokými až 1&nbsp;500 metrov má tvar podkovy a&nbsp;jeho dominantou je kaskádovitý 422-metrový vodopád Grande Cascade de Gavarnie - najčastejší cieľ horských prechádzok francúzskych turistov v&nbsp;oblasti. Od roku 1997 je toto „Koloseum prírody“, ako ho opísal slávny francúzsky romantik Victor Hugo, na zozname prírodných pamiatok UNESCO, spolu so štít­mi na južnej, španielskej strane hrebeňa.

Amfiteáter tvarovala glaciálna erózia a&nbsp;vidieť v&nbsp;ňom možno migmatity z&nbsp;obdobia kambria a&nbsp;ordoviku, na ktorých ležia sedimentárne horniny príkrovov Gavarnie a&nbsp;Mont Perdu - kriedové slienité vápence, maastrichtské pieskovce pomenované po 3&nbsp;248-metrovom vrchole Marboré a&nbsp;paleocénne vápence. A&nbsp;pretože amfiteáter zďaleka nenavštevujú len skutoční horali, ale i&nbsp;mestské typy so štvornohými miláčikmi či sídliskoví jogíni v&nbsp;teniskách, sú im prispôsobené i&nbsp;lokálne prvky turistického značenia.

Nad posledným miestom, kam sa dá dostať relatívne pohodlnou a&nbsp;širokou nespevnenou cestou, hotelom Cirque et de la Cascade ležiacim vo výške 1&nbsp;550 metrov nad morom, si nemožno nevšimnúť viacero tabúľ s&nbsp;upozorneniami, ktoré sa môžu pravidelným návštevníkom hôr zdať banálne až absurdné.

Fakt, že ďalej nad hotel sa kvôli ochrane horskej fauny nemôžete vydať so psom, je logický a&nbsp;štvornohí miláčikovia tu zostávajú s&nbsp;jedným z&nbsp;členov rodiny, ktorý sa „dobrovoľne obetuje“, a&nbsp;ďalších tristo výškových metrov k&nbsp;samotnému podnožiu vodopádu rád oželie.

Ďalšie nápisy už vyznievajú bizarnejšie - návštevníkov upozorňujú, že hory sú divokým miestom, kde sa počasie môže razantne meniť v&nbsp;krátkom časovom slede a&nbsp;kamene na strmých skalných stenách nemusia byť stabilné - občas môže niektorý z&nbsp;nich spadnúť. To, čo vie každý horolezec, že priamo pod stenou nie je múdre ani bezpečné sa zdržiavať dlhšie ako nevyhnutný čas, väčšine víkendových turistov na prechádzke ani tak zjavne nedochádza a&nbsp;rodičia s&nbsp;malými deťmi hrdo desiatujú či olovrantujú priamo pod zbernými žľabmi či v&nbsp;spádnici potenciálnych padajúcich skál.

S&nbsp;odvahou nič netušiacich sa so širokými úsmevmi fotografujú, aby neskôr vychádzku ukončili v&nbsp;niektorej z&nbsp;reštaurácií či obchodov so suvenírmi dolu, v&nbsp;rovnomennej dedinke Gavarnie. Oveľa krajším je celý amfiteáter z&nbsp;pahorkov v&nbsp;strede doliny, odkiaľ sa z&nbsp;bezpečného nadhľadu môžete kochať jeho krásou i&nbsp;v&nbsp;noci. Na rozdiel od našich národných parkov, kde je takmer všetko zakázané, no príroda v&nbsp;nich napriek tomu trpí bezhlavou ťažbou či stavebným úsilím developerov, v&nbsp;Pyrenejach vás za postavenie stanu budú nanajvýš obdivovať. A&nbsp;z&nbsp;úst tých, ktorým by sa v&nbsp;takomto zdanlivom nepohodlí nocovalo len ťažko, namiesto akýchkoľvek výčitiek alebo mud­rovania zaznie len príjemné: „Bonjour monsieur, bonjour madame!“ A&nbsp;hotel s&nbsp;názvom „Tisíc hviezd“ budete mať zaručene sami pre seba.

Francúzi si radi vyrazia na dovolenku hoci i&nbsp;sami, len so štvornohým miláčikom. A&nbsp;napriek tomu, že je psíka plné auto, vás ochotne odvezú stopom i&nbsp;s&nbsp;veľkými batohmi. Výnimkou nie je mladá chemička Pauline, ktorá sa navečer sťahuje z&nbsp;Gavarnie do jednej z&nbsp;dediniek na predmestí Lúrd, kde majiteľ penziónu nemá problém ubytovať návštevníka so psom.

Obyvatelia juhofrancúzskych miest radi dovolenkujú v&nbsp;rámci širšieho regiónu. Má to niekoľko výhod - netreba ďaleko cestovať, spoznávajú stále nové kúty rodnej krajiny a&nbsp;okrem nádherných výhľadov a&nbsp;absencie jazykovej bariéry vedia, že sklamaní nebudú ani pri tanieri. Veď kulinárskym zážitkom tu môže byť aj obyčajné denné menu, pričom jeho cena nemusí byť výrazne vyššia od slovenských „špecialít“ z&nbsp;polotovarov.

Vystúpiť z&nbsp;auta kúsok pred Lurdami nemusí byť nuda. A&nbsp;prechádzka popri horskom toku lemovanom stromami je jeden z&nbsp;najkrajších spôsobov, ako vstúpiť do mesta. Kolorit donedávna neveľmi významného, štvortisícového mestečka na severnom úpätí francúzskych Pyrenejí navždy zmenil rok 1858. Známy príbeh malého okcitánskeho dievčaťa Bernadety Soubirousovej, históriu zjavení Panny Márie i&nbsp;prameň z&nbsp;jaskyne Massabielle pozná celý kresťanský svet. Dnes trinásťtisícové Lurdy privítajú ročne až päť miliónov pútnikov z&nbsp;celého sveta a&nbsp;sú cieľom púte i&nbsp;miestom modlitieb.

S&nbsp;davmi ľudí sem prirodzene prichádzajú javy, ktoré atmosféru miesta menia nie práve želaným smerom. Komerciu tu stretnete na každom kroku i&nbsp;v&nbsp;samotnom chrámovom komplexe Baziliky Notre Dame du Rosaire a&nbsp;jaskynky Grotte de Massabielle. Ťažko nájsť slová komentujúce obetné sviečky za rovných päťsto eur, ktoré s&nbsp;hmotnosťou sedemdesiat kilogramov možno i&nbsp;vytvoria nejakú tú uhlíkovú stopu. Soška Panny Márie s&nbsp;certifikátom za sedemsto eur je ďalším zo zjavov, ktoré ilustrujú fakt, ako ďaleko sa dokáže dostať idea od reality. Ťažko pochopiť, že ak má niekto prebytok prostriedkov, nenakladá s&nbsp;nimi účelnejšie na miestach, kde by mohli skutočne pomôcť.

Compostela plus alebo pešo až na kraj sveta

Väčšina pútnikov však dokáže dané momenty odfiltrovať a&nbsp;mĺkvo sa posúvať v&nbsp;dave k&nbsp;Massabielskej jaskyni, kde je jediným rušivým prvkom prekrytie pramienka plexisklom. V&nbsp;upršaných uličkách mesta stretneme i&nbsp;mla­dučkú Marcelu z&nbsp;Česka, ktorá si hovorí Marci. Z&nbsp;domu sa sem hneď po maturite vydala pešo, cestujúc len s&nbsp;minimom výdavkov, a&nbsp;jej cieľ nie je nijako skromný. „Keď prídem do Compostely, skúsim pokračovať do niektorého z&nbsp;prístavov a&nbsp;na nákladnej lodi sa dostať do Južnej Ameriky!“

Hoci jej púť prebieha miestami so značnou dávkou naivity a&nbsp;prejsť zasnežené pyrenejské sedlá v&nbsp;plátenných teniskách asi nie je ideálny nápad, Marci každopádne žije a&nbsp;napreduje - nedávno sa mi ozvala a&nbsp;cez mail si vypýtala svoj portrét z&nbsp;Lúrd.

Napokon ani Marcelino nízkorozpočtové nocovanie v&nbsp;spacom vaku či v&nbsp;kostoloch nemusí byť až také nepohodlné. Ako sme sa mohli v&nbsp;centre Lúrd presvedčiť, aj zdanlivý luxus vo forme hotelovej izby tu môže skrývať neželané tajomstvá v&nbsp;podobe urastených ploštíc. Keď personálu centrálne umiestneného zariadenia s&nbsp;troma hviezdičkami prinesiete rozpučený dôkaz v&nbsp;zápalkovej škatuľke, odpoveďou je len krátke pokrčenie plecami a&nbsp;nezúčastnený pohľad pri zrušení ďalšej rezervácie. O&nbsp;dve ulice ďalej, za riekou, je už čisto, podstatne lacnejšie a&nbsp;majú i&nbsp;milý personál. Iba večerné detailné skúmanie batožiny zaberie značný čas. Malých priateľov bažiacich po krvi už našťastie neobjavujeme.

Pre pomliaždené plece jedného z&nbsp;členov našej výpravy máme možnosť navštíviť i&nbsp;tunajšie lekárske zariadenia. To v&nbsp;areáli pútnického komplexu, napriek majestátnej budove, nedisponuje ani röntgenom, navyše jeho zamestnankyňa neskutočne dlho telefonuje s&nbsp;priateľkou a&nbsp;nám sa začne venovať, až keď vidí, že sme na odchode. Zato pohotovosť v&nbsp;mestskej nemocnici funguje vynikajúco. Poplatok za urgentný príjem neprevyšuje dvadsať eur a&nbsp;je rovnaký pre francúzskych poistencov i&nbsp;našinca s&nbsp;preukazom zdravotného poistenia v&nbsp;krajine Európskej únie. Fixačná bandáž i&nbsp;lieky sú v&nbsp;cene a&nbsp;milý mladý lekár a&nbsp;jeho prístup nás utvrdzujú v&nbsp;pocite, že i&nbsp;zázraky sú predovšetkým dielom cieľavedomej odbornej činnosti.

Aj keď vnímanie zázraku môže byť rôzne. Potvrdzuje to ďalšia relikvia nerozlučne spojená s&nbsp;Lurdami - miestna voda. Chemické analýzy v&nbsp;nej síce nenašli nič výnimočné a&nbsp;neboli jej oficiálne pripísané ani žiadne liečebné účinky, no pútnici si jej berú domov od malých fľaštičiek až po celé bandasky. Nabrať sa dnes dá len v&nbsp;kohútikoch rozmiestnených popri stene neďaleko Massabielskej jaskyne, pôvodný prameň bol zrejme z&nbsp;dôvodu množstva návštevníkov komplexu prekrytý plexisklom.

Ďalšou z&nbsp;možností je kúpeľ v&nbsp;lurdskej vode, ktorý už od počiatku existencie tunajších interiérových bazénov vyvoláva rozporuplné reakcie. Najmä v&nbsp;minulosti sa tu zjavne nedodržiavali základné podmienky hygieny. Francúzsky autor Émile Zola mesto navštívil v&nbsp;rokoch 1891 a&nbsp;1892 a&nbsp;o&nbsp;čistote tunajších bazénov sa vyjadril dosť nelichotivo, pričom jeho detailný opis kúpeľa by útlocitnejšie povahy asi ani nemali čítať do konca. „Voda v&nbsp;nich nevyzerala práve lákavo. Duchovní, ktorí sa starali o&nbsp;jaskyňu, sa obávali, že výdatnosť prameňa nebude dostatočná, preto dávali vymieňať vodu v&nbsp;bazénoch len dvakrát denne. Keď tou istou vodou prešlo nejakých sto pacientov, viete si predstaviť, ako vyzerala na sklonku dňa. Bolo v&nbsp;nej všetko - vlákna krvi, odlúpnutá koža, chrasty, kúsky látky a&nbsp;obväzov, ohavná polievka chorôb... Ak bolo niečo zázrakom, tak len skutočnosť, že sa z&nbsp;tohto ľudského slizu niekto vynoril živý!“ referuje zo svojej návštevy Lúrd Zola v&nbsp;opise, v&nbsp;ktorom nezostal nič dlžný svojmu štýlu významného predstaviteľa naturalizmu.

Zvláštny pohľad na Lurdy a&nbsp;ich príbehy ponúka film rakúskej režisérky Jessicy Hausnerovej, natočený v&nbsp;roku 2009. Dráma, lavírujúca miestami až na hrane čiernej komédie, je zaujímavou sondou do ľudského očakávania, myslenia a&nbsp;správania pri akomsi podvedomom čakaní na zázrak. Viera a&nbsp;sebectvo, očakávanie a&nbsp;skepsa sú rámcami komorne ladeného príbehu a&nbsp;vtipy, ktoré si v&nbsp;príbehu rozprávajú kňazi sprevádzajúci pútnikov, jeho korením. Po návšteve mestečka, ktoré ročne privíta mnohonásobne viac pútnikov, než má vlastných obyvateľov, je pozretie filmu ešte zaujímavejšie. A&nbsp;jeho výklad autorka rozhodne necháva na diváka.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/zazracne-ceny-lurdach-sviecky-patsto-eur-soska-panny-marie-certifikatom-sedemsto" target="_blank" rel="noopener">FOTO v GALÉRII</a>

Názorov na Lurdy je celé množstvo. Od absolútne nekritických, keď sa celé komerčné divadielko s&nbsp;religióznou zásterkou schvaľuje vrátane jeho najabsurdnejších prvkov, až po tie, ktoré neskrývajú alergiu na pútnické mesto a&nbsp;jeho príbeh. Iní pútnici zasa ticho konštatujú, že energia, ktorá tu kedysi bola, dávno zmizla, možno odplavená tokom neustále prichádzajúcich ľudí, u&nbsp;ktorých sa po­hnútky návštevy diametrálne líšia od jedného k&nbsp;druhému.

Svoj názor si napokon i&nbsp;tak vytvorí každý sám, prípadne sa tomuto miestu oblúkom vyhne a&nbsp;vydá sa radšej o&nbsp;niekoľko desiatok kilometrov vyššie navštíviť úplne iné miesto zázrakov - prírodu amfiteátra Gavarnie a&nbsp;okolité majestátne pyrenejské končiare.