Na jeho filmoch vyrastali viaceré generácie a patrili medzi to najlepšie, čo sa do socialistického Československa z krajiny galského kohúta dostalo. Charizmatický macher so širokým úsmevom a divokým temperamentom si dokázal získať ženy aj mužov všetkých vekových kategórií. A to mu na začiatku kariéry prorokovali, že taký ohyzdný chlap nikdy nebude na filmovom plátne zvierať v náručí krásne ženy. Opak bol pravda!

 

„Všetci sme sa v ňom našli,“ komentoval smrť francúzskej ikony prezident Emmanuel Macron. „Navždy zostane veľkolepý,“ dodal s tým, že Jean-Paul Belmondo bol národný poklad, vznešený hrdina, neúnavný búrlivák.

Požehnaný vek

Naposledy vydýchol v pondelok šiesteho septembra. Smutnú správu médiám oznámil rodinný právnik. „Odišiel, aby sa pridal k svojim starým druhom z konzervatória. Jeho úprimný úsmev tu bude navždy,“ napísali príbuzní vo vyhlásení. Informácia o smrti zbožňovaného Bébela okamžite obletela celý svet. Prezývku, pod ktorou bol známy nielen v rodnom Francúzku, mu dal jeho priateľ Henri Deschamps podľa postavy Pepel, ktorú hral vo filme Na dne Jean Gabin. Vyjadrovala jeho nenútený šarm, charizmu, ležérnosť a vtip, ktorými si získal milióny fanúšikov.

Jean-Paul Belmondo nebol len výnimočným hercom, ale aj symbolom novej vlny v kinematografii. V období dospievania sa nám rozbúchalo srdce pri jeho stvárnení neodolateľného kaskadéra Mika v zábavnej snímke Zviera či kráľa podsvetia Cartoucha, zbojníka a milovníka žien, ktorého prešibanosti a kúzlu sa nedalo odolať. Na konte má viac ako 80 filmov, v mnohých ho v našich končinách daboval Jiří Krampol. Správu o Belmondovej smrti mu zavolal kamarát. „Bol v požehnanom veku a miloval ho celý svet. Pred dvoma rokmi som nahovoril aj jeho audioknihu 1 000 životov, v ktorej hovoril, že ich práve toľko prežil. Tak verím, že sa nemal na čo sťažovať, mal krásny život i kariéru,“ uviedol český herec pre Blesk.

Ikona novej vlny

Jeho „ksicht“ sa vraj nehodil na roly uhrančivých milovníkov. „S hlavou, ktorú má, by nemohol ženu objímať. To by nebolo vierohodné,“ vyhlásil o ňom jeho učiteľ a herec Pierre Dux. To však Jea­na-Paula vôbec netrápilo. Chlapec z rodiny výtvarníkov prišiel na svet 9. apríla 1933 vo francúzskom meste Neuilly-sur-Seine. V šestnástich rokoch prekonal tuberkulózu, ktorá mu znemožnila profesionálne sa venovať svojmu obľúbenému boxu. Rozhodol sa teda pre herectvo. Na konzervatórium ho prijali až na tretíkrát a ani pri záverečných skúškach si komisiu príliš nenaklonil - považovali jeho hranie za príliš ležérne. Belmondo vždy túžil po divadelných úlohách, ale jeho začiatky neboli veľmi úspešné, o slávnej Comédie-Française mohol len snívať.

V roku 1957 však dostal prvú príležitosť vo filme. Bodoval však až o niečo neskôr snímkou Na konci s dychom režiséra Jeana-Luca Godarda, keď sa začala rodiť slávna nová vlna. Vo Francúzsku sa jej hviezdou stal práve Belmondo. Vytvoril nový typ filmového hrdinu, ktorým bol svojrázny rebel, s chybičkami charakteru aj výzoru, ale napriek tomu príťažlivý. Vďaka svojej nenútenosti si okamžite získal divákov aj filmárov. Uveriteľne stvárnil dramatické aj komediálne úlohy, či už v kriminálnom trileri Práskač, alebo v dobrodružno-romantických snímkach, ktoré patria do zlatého fondu nielen francúzskej, ale aj svetovej kinematografie: Car­touche, Muž z Ria, Muž z Honkongu, Muž z Acapulca. Manželia z roku II, Profesionál, Dobrodruh, Veselá Veľká noc, Bezva finta či Samotár.

Dobrodruh na filmovom plátne bol aj v reálnom živote známy tým, že mnohé kaskadérske scény absolvoval sám. Počas natáčania filmu Strach nad mestom sa pošmykol na streche a pred pádom z výšky ho zachránilo zachytenie o odkvap. O dva roky neskôr mu pri príprave filmu Zviera tiger natrhol ucho.

Neúnavný milovník

Miloval život, rýchle autá a nežné pohlavie. „Ženine najtajnejšie želania jej musíme vyčítať zo zatvorených očí,“ radil. Prvá do jeho osídiel padla tanečnica Élodie Constantinová, ktorú spoznal v roku 1952. Láska na prvý pohľad, krásna, romantická, nepoznačená slávou vyvrcholila v roku 1959 sobášom. Manželia sa stali rodičmi dvoch dcér Patrície a Florence a syna Paula.

Zväzok však dlho nevydržal, oficiálne sa skončil v roku 1968. To už usmiaty bonviván randil s krásnou Ursulou Andressovou, prvou Bond girl z filmu Dr. No, ktorú spoznal pri natáčaní filmu Muž z Honkongu v roku 1965. Búrlivú vášeň s herečkou, o ktorej hovoril, že je „veľmi krásna a veľmi žiarlivá tigrica“, prežíval sedem rokov. Pred kamerou sa stretli aj pri natáčaní paródie na bondovku Casino Royale z roku 1967.

Po rozchode so sexsymbolom 60. rokov žil osem rokov s talianskou kráskou Laurou Antonelliovou. Spájal sa s ňou drogový škandál, koncom 80. rokov ju zatkli za prechovávanie kokaínu.

Belmondo sa nikdy netajil, že ženy sú jeho radosť aj slabosť. „Nikdy sa ich nenabažím a ak raz zistím, že sú už do mňa zamilované všetky Francúzky, poberiem sa do Ameriky,“ vtipkoval o svojej posadnutosti.

Druhýkrát mu nasadila obrúčku až ďalšia tanečnica, Natty Tardivelová. Mala len 24 rokov, keď podľahla kúzlu starnúcej, ale stále šarmantnej francúzskej hviezdy. Napriek 32-ročnému vekovému rozdielu mu bola veľkou oporou, keď v roku 2001 dostal mŕtvicu. Šesť dní bol v kritickom stave a mladučká Natty sa o neho s láskou starala. Vzali sa v roku 2002, po trinástich rokoch spoločného života, a porodila mu dcéru Stellu. Ani tento vzťah však nenaplnil sľub „kým nás smrť nerozdelí“. Po šiestich rokoch, v období, keď Bébel natočil svoj predposledný film Muž a jeho pes, nasledoval rozvod.

Zdravotné problémy zanechali na šarmantnom búrlivákovi stopy. Ťažšie sa mu rozprávalo, mal problémy s pohyblivosťou pravej ruky. Ženám však neodolal ani po sedemdesiatke. Štyri roky mu robila spoločnosť v súkromí aj na červenom koberci bývalá play­mate Barbara Gandolfiová. Spoznali sa v reštaurácii, ona bola mladá a krásna, on starý, ale bohatý. Ich vzťah stroskotal na obvinení, že ho o 42 rokov mladšia modelka obrala o 200-tisíc eur. Od nepríjemného škandálu v roku 2012 sa s Belmondom už žiadne ženské meno nespájalo.

Národný poklad

Chlapíka so zlomeným nosom a s boxerskou postavou často porovnávali s uhladeným krásavcom Alainom Delonom. Na plátne sa prvý raz stretli už v roku 1957 vo filme Buď pekná a mlč, celkovo spolu hrali trikrát. Súperili, ale nakoniec z nich boli priatelia. „Povahovo rôzni, ale obaja súčasne bezstarostní a vášnivo zaujatí svojím povolaním sa stávame priateľmi. A to napriek tomu, že sme boli protikladní - ja veselý a sympatický, on zádumčivý a introvert. Ja klasicky vzdelaný herec, on sa stal hercom náhodou,“ opísal pri príležitosti svojich 85. narodenín Bébel.

Poznali sa 60 rokov a správa o smrti najväčšieho hereckého súpera Delona rozcítila. „Som zdrvený, strácam priateľa,“ komentoval. „On a ja sme dve ikony francúzskej kinematografie, nemôžeme hovoriť o jednej bez toho, aby sme nespomenuli druhú,“ priznal.

Viac FOTO v GALÉRII >>

Smútok nad odchodom miláčika francúzskej novej vlny vyjadrili mnohé známe osobnosti. Smútočná rozlúčka so štátnymi poctami sa konala vo štvrtok 9. 9. na nádvorí Invalidovne v Paríži, kde bola vystavená rakva s telom herca.   

„Národný poklad“, ako herca označil Emmanul Macron, zostane navždy zapísaný v histórii kinematografie. Aj keď sa dožil úctyhodného veku, nikdy ho nie je dosť. „Tých tisíc životov uplynulo až príliš rýchlo - prebehli rovnakou rýchlosťou, akou som viedol autá,“ priznal vo svojej autobiografii.