Objavenie Tróje, Pompejí, terakotovej armády v Číne, chrámu Angkór Vat v Kambodži - k týmto mimoriadne významným objavom možno prirovnať aj to najnovšie v Egypte. Tímu domácich archeológov sa podarilo nájsť ruiny strateného mesta z čias panovania faraóna Amenhotepa III. pred vyše tritisíc rokmi. Ide o najväčšie starožitné mesto, aké v Egypte kedy objavili.

Dôležité poznatky

Zlaté mesto sa nachádza medzi svätyňami Ramzesa III. a Amenhotepa III. neďaleko Luxoru, asi 500 kilometrov južne od hlavného mesta Káhiry. V novoobjavenej starobylej metropole sa zachovali múry i miestnosti plné rôznych náradí a predmetov každodennej spo­treby. Medzi odhalenými budovami je okrem iného pekáreň, v nej pece na chlieb a sklad keramiky. Experti našli aj rôzne šperky, farebný keramický riad, amulety s obrázkami posvätného skarabea či hlinené tehly s pečaťami faraóna Amenhotepa. A to zďaleka nie je všetko. Vedci objavili aj schody, vysekané do skál a vedúce ku skupine hrobiek. Podobné konštrukcie našli kedysi už na pohrebisku panovníkov Novej ríše, známom ako Údolie kráľov.

Bombastický objav vyhodnotila profesorka egyptológie a archeológie na Univerzite Johna Hopkinsa v americkom Baltimore Betsy Bryanová ako najdôležitejší archeologický nález od nájdenia Tutanchamónovej hrobky takmer pred storočím.

Zlaté časy

Stratené Zlaté mesto rozkvitalo počas vlády Amenhotepa III. približne v rokoch 1388 - 1354 pred naším letopočtom. Faraón ovládal impérium, ktoré sa rozpínalo od rieky Eufrat v dnešnom Iraku a Sýrii až do Sudánu. Vládol takmer štyri dekády a jeho panovanie je známe bohatstvom a stavbou mnohých pomníkov, okrem iného významných Memnonových kolosov neďaleko Luxoru, ktoré predstavujú faraóna a jeho manželku Teje v nadživotnej veľkosti.

FOTO zlatého objavu storočia v GALÉRII

Ruiny Zlatého mesta hľadalo za posledné desaťročia mnoho archeologických tímov z celého sveta. Podarilo sa to až teraz domácim egyptským odborníkom pod vedením  kontroverzného bývalého ministra starožitností Zahiho Hawássa.