Zameriava sa predovšetkým na domáce a zahraničné reportáže, sociálno-ekonomické témy, či problematiku pracovného trhu

Peter Galan

Len pred pár dňami vyvrcholila ďalšia séria brazílskych karnevalov. Hoci sa krajina, ktorou dlhodobo otriasa zločin, korupčné škandály a&nbsp;chudoba, musela počas hrubo nezvládnutej kovidovej pandémie svojej najveľkolepejšej jazdy na nejaký čas vzdať, od vlaňajška ju opäť rozbehli naplno. A&nbsp;štátna pokladnica i&nbsp;podnikatelia zajasali.

V&nbsp;roku 2023 sa vo viac ako dva­dsiatke miest pretancovalo ulicami vyše 40 miliónov ľudí, približne štyri milióny z&nbsp;ostatných kútov sveta, a&nbsp;podniky celkovo vygenerovali príjmy okolo 1,7 miliardy dolárov. Viac ako polovicu tejto sumy prinieslo najatraktívnejšie podujatie pre cudzincov v&nbsp;Riu de Janeiro, kde mesto počas masívnej týždňovej párty zaplnili zhruba dva milióny účastníkov denne.&nbsp;Popri hlavnom programe, ktorému tradične dominujú tanečnice samby, sa 24-hodinová bujará zábava odohrávala v&nbsp;stovkách ulíc i&nbsp;nonstop otvorených podnikoch. Tohtoročné čísla zatiaľ nie sú známe, no podľa odhadov sú ešte vyššie, a to napriek rastúcej kriminalite, s&nbsp;ktorou si nevedia poradiť ani tisícky hliadkujúcich policajtov, a&nbsp;zúriacej epidémii horúčky dengue. To však nie je jediná temná stránka jagavej brazílskej parády. Jej história a&nbsp;súčasnosť sa spájajú so svetom zločinu, s&nbsp;drogami, násilím i&nbsp;vraždami.

Korene karnevalu v&nbsp;Riu, najkozmopolitnejšom meste Brazílie, siahajú do ďalekej minulosti, k&nbsp;pohanským festivalom na počesť bohov, no skutočnú veľkoleposť nadobudol až pred zhruba sto rokmi s&nbsp;„objavom“ samby a&nbsp;so súťažami krásnych, často sporo odetých žien v&nbsp;tomto štýle tanca. Každoročne sa „rozpulzuje“ vo februári, pred začiatkom pôstu, keď sa ulice zaplnia pestrofarebnými sprievodmi, účastníkmi v&nbsp;najrôznejších kostýmoch a&nbsp;maskách, alegorickými vozmi, koncertujúcimi umelcami. Podniky rôznych úrovní ponúkajú bujaré radovánky, ale i&nbsp;nóbl plesy a&nbsp;tisícky tanečníc z&nbsp;chudobných štvrtí sa predvádzajú v&nbsp;priestoroch takzvaného sambadromu, obrovského štadiónu, ktorý pojme približne 90-tisíc ľudí. Samba je príťažlivý lajtmotív i&nbsp;duša mamutieho podujatia, no zároveň ohnivko, ktoré vedie do temných zákutí kriminálneho prostredia. Podľa servera Southern Pulse, ale i&nbsp;mnohých ďalších zahraničných zdrojov sú jednotlivé školy vrátane tej, ktorá hlavnú tanečnú súťaž organizuje, už desiatky rokov vo významnej miere financované a&nbsp;ovládané mafiánskymi klanmi. Tie sa zameriavajú hlavne na hazardné hry, ale aj prostitúciu či distribúciu drog. Festival využívajú okrem iného na pranie špinavých peňazí a na nekalé podnikanie. Hovorí sa dokonca o&nbsp;obchodovaní s&nbsp;ľuďmi.

Server NPR vysvetľuje prepojenie mnohých týchto škôl na podsvetie. Ako hovorí novinár Aydano Motta, ktorý sa touto témou dlhodobo zaoberá, formovali sa v&nbsp;okrajových komunitách, väčšinou vo favelách alebo v&nbsp;najchudobnejších štvrtiach mesta. Vznikol tak „horľavý“ mix peňazí a&nbsp;nedostatku. „Mimo karnevalu sa nikto o&nbsp;tieto komunity a&nbsp;školy nezaujíma,“ vysvetľuje Motta. „Chýbajú tam hygienické zariadenia, infraštruktúra a&nbsp;naplno funguje zločinecké prostredie.“ Peniaze tanečným inštitúciám prúdia predovšetkým prostredníctvom nelegálnej, no mimoriadne populárnej lotériovej hry jogo do bicho. Jej lídri, nazývaní bicheiros, majú veľkú zásluhu na tom, že sa karneval v&nbsp;Riu de Janeiro stal globálnym a&nbsp;extrémne výnosným fenoménom. Vďaka tejto činnosti si vyslúžili prívlastok „patróni“ a&nbsp;niekedy sú prezentovaní ako úctyhodné postavy podporujúce kultúrne aktivity v&nbsp;krajine. Na pozadí však desaťročia prebiehajú nezákonné kšefty, pred niekoľkými rokmi jednu zo škôl vyšetrovali pre údajné spojenie s&nbsp;„drogovými kráľmi“, predstavitelia ďalšej boli násilne znesení zo sveta. Na druhej strane sa niektoré školy samby snažia od zločinu dištancovať. V&nbsp;honosných sprievodoch maskami i&nbsp;symbolmi poukazujú na rasovú neznášanlivosť, nerovnosť, diskrimináciu, homofóbiu, policajnú brutalitu hlavne vo favelách, rastúcu zločinnosť i&nbsp;korupciu, ktorými je Brazília presiaknutá. A&nbsp;neraz nevyberane sa bavia na účet politikov.

Samotný karneval prináša ďalšie neželané udalosti – od vreckových krádeží až po ozbrojené lúpeže. Brazílska televízia Globo zverejnila zábery ozbrojených konfliktov medzi súperiacimi gangmi počas podujatia v&nbsp;roku 2018 a&nbsp;informovala o&nbsp;útokoch na turistov aj v&nbsp;„bezpečných“ častiach mesta. Guvernér štátu Rio de Janeiro Luiz Fernando Pezão vtedy priznal, že počet nelegálne držaných zbraní, ktoré zaistili, je neuveriteľný. Presné čísla radšej nešpecifikoval. Prirodzene, svoje robia aj potoky alkoholu, ktoré sa prelejú hrdlom účastníkov a&nbsp;s&nbsp;mafiou nemajú nič spoločné. Po­dľa novín Correio Braziliense v&nbsp;roku 2022 vzrástol počet zaznamenaných prípadov jazdy pod vplyvom alkoholu viac ako dvojnásobne a&nbsp;primerane tomu i&nbsp;dopravná nehodovosť. Zvlášť v&nbsp;období silných dažďov. Aby toho nebolo málo, ikonický festival ťaží prostitúcia, znásilnenia a&nbsp;všadeprítomné obťažovanie žien. Inquirer píše o&nbsp;každoročnom prudkom náraste agresie, čo podložil výsledkami jedného z&nbsp;prieskumov. Z&nbsp;neho vyplynulo, že až polovica žien, ktoré sa na veľkom juhoamerickom podujatí zúčastnili, sa stretla s&nbsp;nejakou formou verbálneho či fyzického útoku.

V&nbsp;podobnom duchu situáciu pre server Qcostarica komentuje niekoľko tanečníc samby. Dvadsaťštyriročná Viviane Morais Ferreira Guimarães sa živí ako pouličná predavačka pizze, no keď je karneval v&nbsp;plnom prúde, oblečie si svoje pestrofarebné šaty a&nbsp;vyrazí reprezentovať školu Unidos do Porto da Pedra. Po­dľa nej po­dujatie prináša účastníkom radosti i&nbsp;nemálo strastí. „Sme považované len za objekty túžby. Samozrejme, zmyselnosť a&nbsp;telesný aspekt sú tanečníkom vlastné a&nbsp;samy osebe nie sú zlé.“ Prekáža jej však fakt, že ľudia často nie sú schopní odhadnúť a&nbsp;dodržať hranice, rozlišovať medzi umením, ktoré devy predvádzajú, a&nbsp;ponúkajúcou sa sexualitou. Stretávajú sa tak s&nbsp;predsudkami, stigmatizáciou, pravidelne ich oslovujú, aby sa stali prostitútkami. „Sme obťažované vždy a&nbsp;všade (nielen počas festivalu),“ pridáva sa jej kolegyňa Rayane da Silva Ferreira zastupujúca školu Acadêmicos do Salgueiro. „Myslia si, že keď sme tanečnice, majú právo nás pohladiť, povedať niečo oplzlé. Ale to nie je pravda. Samba je tanec a&nbsp;na karneval prichádzame, pretože sa nám páči, pretože chceme urobiť ľudí šťastnými, nie počúvať urážky.“ Počas uplynulých rokov sa na túto tému zamerali mnohí ľudskoprávni aktivisti. Patrí k&nbsp;nim aj brazílska fotografka Juliane Albuquer­que. Pre Sputnik Brazil nehovorí „len“ o&nbsp;obťažovaní a&nbsp;oplzlostiach, ale aj o&nbsp;fyzickom násilí, ktoré zobrazuje na svojich záberoch.

Je prirodzené, že masové akcie so sebou akosi automaticky prinášajú problémy. O&nbsp;to viac v&nbsp;krajine, ktorá je povestná zločinom aj bez takého náporu davov. Úrady sa v&nbsp;rámci možností snažia predísť kriminalite, nasadzujú do ulíc vysoké počty policajtov, aktivistické skupiny i&nbsp;verejné inštitúcie zase vyzývajú na ohľaduplnejší prístup k&nbsp;ženám, čoraz častejšie sa objavujú transparenty s&nbsp;nápismi určenými sexuálnym predátorom. „Nie znamená nie!“ Agentúry, ale i&nbsp;cestovatelia zverejňujú odporúčania, ktorých by sa mali držať hlavne cudzinci. Radia napríklad pohybovať sa po meste v&nbsp;skupinách, nenosiť veľkú hotovosť, vyhýbať sa hromadnej doprave, hlavne autobusom a&nbsp;nočným linkám metra, nevystavovať bohatstvo a&nbsp;používať radšej staré mobilné telefóny. Podľa nich by si návštevníci nemali všímať slovné útoky, ktoré sú v&nbsp;prostredí plnom alkoholu či drog bežné, a&nbsp;v&nbsp;prípade lúpežných prepadov navrhujú zachovať pokoj, nerobiť prudké pohyby, zlodejom odovzdať cennosti, a&nbsp;až keď hrozba pominie, obrátiť sa na bezpečnostné zložky. Na tento účel má polícia v&nbsp;Riu de Janeiro a&nbsp;v&nbsp;São Paule vyhradené webové stránky.

<a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/zlocin-rytme-samby-kradeze-znasilnenia-obchod-drogami-karneval-riu-ma-svoje-tiene" target="_blank">Viac fotografií brazílskeho festivalu zábavy v GALÉRII</a>

Zločin v rytme samby: Krádeže, znásilnenia, obchod s drogami i mafiánske vraždy

Peter Galan

Autor článku

Peter Galan

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás