Píše sa 31. december roku 1996. V obci Miło­szyce na juhu Poľska oslavujú príchod nového roka. Miestna mládež sa rozhodla silvestrovskú noc stráviť na dedinskej diskotéke. Medzi nimi je aj 15-ročná Malgorzata Kwiatkowska. Dlho presviedčala svojich rodičov, aby ju tam pustili. Zabávala sa so svojimi rovesníkmi, no neskôr budovu opustila s tromi neznámymi mužmi.

Znásilnená a zavraždená15-ročná Malgorzata.
Zdroj: Polska Times

Domov sa už nevrátila. Jej telo sa našlo neďaleko od diskotéky medzi dvoma budovami. Bola nahá. Jediné, čo na sebe mala, boli ponožky s červeným pásikom. V okolí sa nachádzalo veľké množstvo krvi. Tínedžerku brutálne znásilnili, následne zomrela v dôsledku vykrvácania a podchladenia. Pobúrený národ a generálny prokurátor žiadali tvrdé potrestanie vraha. Zo zločinu bol usvedčený Tomasz Komenda. Odsúdili ho na 25 rokov pozbavenia slobody. Po osemnástich rokoch, ktoré strávil medzi najhoršími zločincami, sa ukázalo, že je nevinný.

Priznal sa

Polícia našla pri zavraždenej dievčine čapicu s vlasom, ktorý mohol patriť páchateľovi. Napriek významnej biologickej stope vyšetrovatelia nedokázali vypátrať vinníkov vraždy. Situácia vyzerala beznádejne. Rodičia zavraždenej boli zúfalí a svoje prosby smerovali na vtedajšieho ministra spravodlivosti i generálneho prokurátora Lecha Kaczyňského. Ten bol známy tvrdým prístupom k páchateľom podobných zločinov.

Prelom nastal až v roku 2000, keď v televízii zverejnili identikit podozrivého, ktorý sa vraj v osudnú noc zdržiaval pri obeti. Polícii sa ozvala žena a osobu páchateľa spojila s vnukom svojej susedky. Veci potom nabrali rýchly spád. Biologické testy potvrdili zhodu 23-ročného muža s vlasom na čapici. Nasledovalo zatknutie.

Obvineným z vraždy bol len 23-ročný Tomasz Komenda z Vroclavu. Nikdy predtým nemal problém so zákonom a bol úplne obyčajný mladý muž. Osud mládenca spečatili najmä dve okolnosti. Mimoriadne silný tlak verejnosti na orgány činné v trestnom konaní a skutočnosť, že nepochádzal z bohatých pomerov. Znamenalo to, že sa musel uspokojiť so službami advokáta ex offo, teda štátom plateným obhajcom.

Komenda sa k vine priznal len raz, počas policajného výsluchu. Vtedy vyšetrovateľom povedal, že osudnú silvestrovskú noc strávil v dotyčnej dedine a bol s dievčaťom, ktoré so sexuálnym stykom súhlasilo.

„Priznal som sa, ale len preto, že vyšetrovatelia mi povedali, že majú proti mne dôkazy. Tak silno ma mlátili, že by som sa priznal aj k spáchaniu atentátu na pápeža,“ spomínal neskôr okolnosti svojho odsúdenia.

Priznal sa, hoci bol nevinný.
Zdroj: archív

Silné dôkazy

Počas súdneho procesu vinu odmietal, ale inak len mlčal. Lebo tak mu poradil obhajca. A to napriek tomu, že alibi mu poskytovalo dvanásť svedkov. Podľa nich bol Komenda vo Vroclave na bytovej oslave, kde neskôr zaspal.

Dôkazy o Komendovej vine boli veľmi silné. Zhodu Komendovej DNA so vzorkou vlasu na mieste činu, zhodu Komendovho chrupu so stopami po uhryznutí na krku obete a opoznanie Komendu susedkou súd v roku 2003 vyhodnotil ako ťažiskové dôkazy. Komendu odsúdili najprv na 15 rokov odňatia slobody, po odvolaní v roku 2004 jeho trest zvýšili na konečných 25 rokov ťažkého väzenia.

Tri pokusy o samovraždu

Nasledujúce roky boli pre Tomasza a jeho rodinu tragické. Povesť vraha a sexuálneho násilníka mu neuľahčila pobyt za mrežami. Čelil násiliu a zároveň šikanovaniu zo strany spoluväzňov aj väzenskej stráže.

Vedomý si svojej neviny a neschopnosti domôcť sa spravodlivosti upadol do depresií. V dôsledku úplnej beznádeje a pod tlakom nenávisti zo strany iných spoluväzňov sa trikrát pokúsil o samovraždu.

Synov pobyt vo väzení veľmi ťažko prežívala jeho matka, ktorá napriek rozsudku verila v jeho nevinu. Aj ona sa pokúšala siahnuť si na život.

Prelom

Vyšetrovatelia od začiatku pracovali s verziou, že páchateľov bolo viac. Nenašli však po nich žiadne preukázateľné stopy. Po viac ako šestnástich rokoch sa jeho prípadom začala na podnet rodičov obeti znovu zaoberať generálna prokuratúra. V roku 2017 bol vytvorený špeciálny tím, ktorý pracoval v utajenom režime. Opätovné preskúmanie biologických vzoriek vylúčilo Tomaszovu prítomnosť na mieste činu. Príčinou rozdielnych záverov bol fakt, že vtedajšie technológie boli nepresné a zhodu mohli nájsť u viacerých náhodných ľudí.

Každý deň bolo očividnejšie, že trest si odpykáva nevinný človek. Vyšetrovateľom sa zdalo podozrivé aj to, že nikdy nepoukázal na vinu inej osoby ani nepovedal, s kým sa vtedy pohyboval. Neskôr zistili, že Tomasz sa ani nemal ako dostať do obce, kde bola spáchaná vražda. Autobusové spoje, ktorými by sa tam mal 31. decembra roku 1996 dostať, ne­existovali. Ukázalo sa, že jeho alibi bolo pravdivé.

Vyšetrovateľom sa podarilo nájsť aj ozajstného páchateľa, Ireneusza M., ktorý si odpykával trest vo väzení v súvislosti s inými prípadmi sexuálneho násilia. Ten bol aj na prvotnom zozname podozrivých, ale políciu presvedčil, že v okolí mal bicykel a popíjal alkohol, preto tam môžu nájsť jeho DNA. Až koncom minulého roka, teda 24 rokov po osudnej noci, ho za vraždu dievčaťa odsúdili.

Odškodné takmer tri milióny eur

Tomasz Komenda sa nakoniec dočkal spravodlivosti. V roku 2018 ho oslobodil Najvyšší súd. „Moja nočná mora sa konečne skončila,“ reagoval vychudnutý 41-ročný muž na vyslovenie oslobodzujúceho rozsudku.

Komenda sa rozhodol bojovať o odškodné - milión zlotých (220-tisíc eur) za každý rok strávený za mrežami. Od štátu žiadal takmer štyri milióny eur a verejnosť ho v tom aktívne podporovala. O jeho osude počulo celé Poľsko. Tak, ako ho všetci predtým nálepkovali a požadovali preňho doživotie alebo trest smrti, tak teraz podporovali jeho úsilie očistiť si meno a získať kompenzáciu za dlhoročné utrpenie.

Začiatkom februára tohto roka mu súd priznal odškodné v celkovej výške 2,9 milióna eur. Ide pritom o vôbec najvyššie odškodné v dejinách Poľska. Nič však nenahradí stratené roky za mrežami a početné traumy spojené so šikanovaním, s beznádejou a fyzickým násilím.

„Teraz môžem konečne začať žiť,“ povedal po tom, ako ho oslobodili.

Návrat k životu

Komenda mal už štyridsaťjeden rokov, keď konečne počul oslobodzujúci verdikt. Plakal. Po príchode na slobodu okamžite požiadal o odbornú psychologickú pomoc. Psychológovia jeho traumy prirovnávali k tým, ktorými trpia veteráni rôznych vojnových konfliktov.

Na plátnach kín sa minulú jeseň objavila dlhoočakávaná snímka. Jej názov vystihuje zlyhanie miestnej justície, ktoré otriaslo celou krajinou. Film 25 rokov nevinnosti - prípad Tomasza Komendu si napriek epidemickým obmedzeniam pozrelo státisíce Poliakov. Samotný Komenda bol zo začiatku voči tvorcom filmu nastavený skepticky, no neskôr sa rozhodol s nimi spolupracovať. Samotný film však nebol schopný pozrieť si do konca.

Najpodstatnejšie pre Tomasza je niečo iné - návrat do bežného života. Po návrate domov trávi čas so svojimi blízkymi, zamestnal sa a dokonca si našiel partnerku, s ktorou sa zasnúbil a majú spolu niekoľkomesačného syna.

Napriek kritike zo strany rodičov zavraždenej, ktorá v posledných mesiacoch úplne zmenila rétoriku a je opäť presvedčená o Tomaszovej vine, on sám vyhral bitku o svoju česť a dô­stojnosť. Jeho prípad nie je známy len Poľsku, ale aj svetu a slúži ako názorný príklad zlyhania  spravodlivosti.

Mohlo by vás zaujímať: