Nielen vo Francúzsku, ale na celom svete rozpútala autobiografická kniha Vanessy Springorovej s názvom Súhlas obrovské vášne. Dlhé roky sa prehliadalo, že niektorí vplyvní a úspešní muži si do postele vodili mladučké dievčatá či chlapcov. Deti, ktoré očarené záujmom skúseného a silného muža, plnili šikovným zvodcom najtajnejšie želania. Jedným z týchto známych pedofilov bol aj spisovateľ Gabriel Matzneff a Springorová jeho štrnásťročnou obeťou. Publikovaný príbeh plný pikantných podrobností aj psychologických úvah sa okamžite stal bestsellerom, podľa ktorého sa  začal nakrúcať film. 

Milenci bez zábran

„Keď ste sa raz milovali s trinásťročným chlapcom alebo pätnásťročným dievčaťom, všetko ostatné sa vám potom zdá bez chuti,“ napísal Matzneff v roku 1974. V eseji s názvom Les moins de seize ans - Do šestnásť rokov - otvorene hovoril o svojej chuti na deti oboch pohlaví.

Boli to naozaj neviazané časy. Viacerí vtedajší intelektuáli obhajovali sex s deťmi, ak s tým súhlasili. Riadili sa heslom: „Je zakázané zakazovať.“ Mladučkí milenci a milenky boli ľahká korisť a keď sa vekovo nerovným vzťahom nebránili, mužom s pedofilnými sklonmi nič nestálo v ceste zneužiť ich dôveru.

Radovánky s maloletými ani promiskuita najrôznejšieho druhu neboli tabu. Bezuzdným sexuálnym životom bola známa dvojica filozofov Jean-Paul Sartre a Simone de Beauvoirová. „Milenci slobody“ si s vedomím toho druhého užívali s inými mužmi a ženami a bol to hlavne neveľmi vzhľadný, ale významný francúzsky mysliteľ, kto sa pasoval do roly donchuana. V uvoľnených časoch, v roku 1984, napísala Marguerite Durasová svoj autobiografický román Milenec, za ktorý získala Goncourtovu cenu. Opisuje v ňom milostný vzťah pätnásťročného dievčaťa s čínskym milencom starším o dvanásť rokov.

Gabriel Matzneff bol však prisilná káva. Otvorene sa hlásil k svojej pedofílii, ktorú napĺňal aj v praxi. Vedel presne, čo na nevinnú obeť zaberá. Treba si vraj vyberať deti zo sociálne slabších vrstiev, so záujmom o literatúru. Tie najľahšie podľahnú charizme staršieho skúseného spisovateľa. Ako mladučká Vanessa.

Nechutná manipulácia

Gabriela spoznala na večierku parížskych spisovateľov a vydavateľov, kam ju vzala mama. Díval sa na ňu tak prenikavo, že sotva štrnásťročná dievčina bola ako omámená. „Krásny muž, otcovský úsmev, šibalský a zaujímavý pohľad, nadprirodzene modré oči,“ zhodnotila svojho budúceho milenca.

Vyrastala bez otca. „Odkedy zmizol, zúfalo sa snažím upútať pozornosť mužov,“ napísala v knihe. U Matzneffa nemusela vynaložiť veľa námahy. Sám sa usiloval, staral sa o ňu, zaujímal sa, písal básne. Až sa stal jej prvým milencom, a ako farbisto opísala o vyše tridsať rokov neskôr v knihe Súhlas, ukájal sa v každom jej otvore. „Si môj prvý milenec, môj nežný iniciátor, ten, vďaka komu si po celý život uchovám krásnu spomienku na to, ako som objavila lásku. Otvoril si mi oči, až v tvojom náručí som sa skutočne narodila,“ rozplývala sa. Verila tomu, že je po uši zamilovaná a milovaná. Búrila sa proti tým, ktorí neprežívali jej nadšenie.

Prečo sa teda po dlhých rokoch rozhodla svoju prvú lásku predhodiť svetu ako najväčšieho zločinca? V rozhovore pre časopis L’Obs prezradila, že impulzom na napísanie knihy bola chvíľa, keď jej dcéra dovŕšila štrnásť rokov. Stále bola dieťa. Tak ako kedysi ona. Keď sa s Matzneffom v hoteli prvý raz milovala, súhlasila. Vedela však, čo ju čaká? Že sa vydáva do rúk predátora, ktorý zneužíva jej nezrelosť, naivitu, závislosť? Aj tieto otázky manipulácie rieši vo svojej knihe. To, že bola starým zvodcom taká očarená a prikývla na všetko, čo od nej chcel, jej dlhé roky bránilo priznať si, že ju zneužil. Nie je súhlas ako súhlas. „Až s odstupom času si uvedomila, že sa stala obeťou trojitého predátorstva: sexuálneho, literárneho a psychického,“ zdôraznil producent pripravovaného filmu Marc Missionnier.

Ďalšie svedectvo

Vanessa predostrela nielen svoj osobný príbeh, ale pozornosť upriamila na éru, keď sa ikonám všetko prepáčilo. Mohli slobodne snívať o mladučkých milenkách a milencoch, farbisto opisovať svoje erotické predstavy. „Museli ste uveriť, že umelec patrí do inej kasty, že je to bytosť s nadradenými cnosťami, ktorej dávame mandát všemohúcnosti,“ píše autorka autobiografickej knihy. Títo ľudia podľa nej mali výnimočné výsady, „pred ktorými musí ustúpiť náš úsudok v stave slepého úžasu“.

Po vyše roku od vyjdenia knihy sa na scéne objavila aj ďalšia žena. Bývalá britská novinárka talianskeho pôvodu žijúca v Paríži Francesca Geeová mala pätnásť rokov, keď sa stala milenkou 37-ročného Matzneffa. O niekoľko rokov neskôr zbadala vo vitríne jedného kníhkupectva jeho román Opitý strateným vínom. Na obálke knihy bol jej portrét, v knihe časti listov, ktoré mu napísala. Nikdy mu nedala povolenie. Nechcela sa vracať k tomuto obdobiu. „Táto osoba bola pre mňa škodlivá a deštruktívna, rovnako ako pre mnohé iné,“ vysvetľuje.

Podľa Francescy Geeovej je jej príbeh s Vanessiným veľmi podobný. „Hovorili sme o láske, budilo to zdanie lásky, ale bolo to všetko, len nie láska. Povedala som mu, že ho milujem, ale nebola tam žiadna dôvera ani rešpekt,“ priznala pre médiá. Svoj príbeh sa pokúsila dnes 63-ročná žena publikovať ešte v roku 2004. Nenašla však vydavateľa, každý sa vraj bál Matzneffovho vplyvu. Podľa novinárky sa viac rodičov zneužitých detí sťažovalo, ale bezvýsledne. „Ťažil z podpory, ktorá pre mňa zostáva nepochopiteľná,“ dodáva.

Na staré kolená štvanec

„Nikto nemyslel na zákon, žiadny neexistoval,“ bránil sa po vyjdení knihy Súhlas spisovateľ. Francúzske zákony nepoznajú vekovú hranicu sexuálnej plnoletosti, ale ak dôjde k znásilneniu, prihliada sa na to, či mala obeť menej ako pätnásť. Aj vďaka Vanessinej knihe sa začalo viac diskutovať o tom, či do určitého veku nemá byť v súvislosti so sexom dieťa chránené zákonom.

Nájdu sa aj takí, ktorí hovoria o pokrytectve vyššej francúzskej spoločnosti. To, čo sa dlhé desaťročia tolerovalo, teraz vzbudzuje hnus a pohoršenie. Aj mnohí z tých, ktorí spisovateľa obdivovali ako skúseného, liberálneho zvodcu, sa mu zrazu otočili chrbtom.

Christophe Girard, zástupca kultúry na radnici v Paríži, sa stal pre kontakty s Matzneffom terčom útokov. Počas jednej demonštrácie feministických aktivistiek v júli 2020 sa pred budovou objavila tabuľa s nápisom: „Vitajte v Pedolande.“ Demonštrantky požadovali suspendovanie Christopha Girarda a začatie interného vyšetrovania na radnici, aby sa zistilo, či svoje postavenie nevyužil na pomoc autorovi obvinenému zo zneužívania maloletých. Nakoniec odstúpil.

A 86-ročný Gabriel Matzneff? Posledné roky žije v Taliansku. Od roku 2002 poberal príspevok pre autorov s nízkymi príjmami, ktoré mu vyplácalo Národné knižné centrum. Za osemnásť rokov dostal viac ako 160-tisíc eur. Táto suma a sociálny byt mu prispeli k lepšiemu živobytiu, pretože jeho početné diela sa už veľmi nepredávali. Po prepuknutí aféry ho však verejnej pomoci zbavili.

„Budem len tlmočiť, nie hodnotiť,“ reaguje na úlohu škandalózneho autora herec Jean-Paul Rouve. Chce postavu spisovateľa stvárniť bez toho, aby dal najavo svoj subjektívny pohľad na „afé­ru Matzneff“. 

O deťoch len snívali

Medzi nevinnou láskou k deťom a pedofíliou je striktná hranica. Nie je vždy ľahké ju odhaliť, najmä v prípade autorov, ktorí žili pred vyše sto rokmi. Azda najviac sa hovorí o pedofílii v súvislosti s otcom príbehu Alica v krajine zázrakov Lewisom Carrollom. Podľa niektorých odborníkov sa zamiloval do dcérky svojich priateľov Alice Liddel­lovej, dokonca 11-ročnú slečnu ako 31-ročný muž požiadal o ruku. Ďalším dôkazom jeho pedofílie majú byť erotické fotografie, neraz s úplnou nahotou malých modeliek, ktoré rád zhotovoval.

FOTO V GALÉRII

Aj Hans Christian Andersen budí svojou láskou k chlapcom, starším i mladučkým, podozrenie. Priatelia dánskeho rozprávkara, aj tí s homosexuálnymi sklonmi, sa ženili, len on zostával sám. Český sexuológ Petr Weiss ho považuje za pedofila, ktorý svoje túžby dokázal pretaviť do úchvatných kníh pre deti.