Dušan Valent

Mnohé tradície, ktoré si spájame s&nbsp;oslavou Vianoc, majú pravdepodobne alebo nepopierateľne pohanské korene. Od vianočných dekorácií a&nbsp;pokrmov cez bozky pod imelom po zdobený stromček a&nbsp;obdarovávanie či koledy... To všetko nachádza predobrazy v&nbsp;prastarých pohanských zvyklostiach z&nbsp;neskorého decembra.

To však nie je všetko. Podľa rozšíreného názoru, ktorý zastávali aj mnohí historici, bol samotný dátum Vianoc schválne ustanovený tak, aby vytlačil populárne pohanské sviatky z&nbsp;konca decembra. Čo je na tom pravdy?

Evanjeliá ani Skutky apoštolov sa k&nbsp;dátumu, dokonca ani k&nbsp;ročnému obdobiu narodenia Ježiša nevyjadrujú. Niektorí historici zo zmienok o&nbsp;pastieroch, ktorí v&nbsp;noci dohliadali na ovce pod holým nebom, usudzujú, že mohlo ísť o&nbsp;jar. V&nbsp;decembri by pastieri ovce zatvárali do chránených prístreškov. Väčšina historikov však varuje, že vyvodzovanie takýchto konkrétnych záverov z&nbsp;podružných detailov textu, ktorý je predovšetkým teologický a&nbsp;nie historiografický, nie je spoľahlivé.

Písomnosti raných kresťanov z&nbsp;2. storočia naznačujú, že v&nbsp;tomto čase sa narodenie Ježiša neslávilo. Ich autori dokonca označujú slávenie narodenín ako také za pohanské. Na prelome 2. a&nbsp;3. storočia Klement z&nbsp;Alexandrie spomína, že bolo navrhnutých niekoľko možných dátumov Ježišovho narodenia, no ani v&nbsp;jednom prípade nešlo o&nbsp;25. december. Najstaršia zmienka o&nbsp;25. decembri ako o&nbsp;dátume Ježišovho narodenia pochádza až z&nbsp;roku 354. Niektorých historikov preto v&nbsp;19. storočí upútalo, že koncom decembra sa odohrávalo viacero významných slávností pohanov. Videli v&nbsp;tom viac ako zhodu náhod. Začali tvrdiť, že ustanovenie dátumu Ježišovho narodenia na 25. december bolo cieleným zásahom cirkvi, ktorá sa snažila nahradiť slávenie týchto pohanských sviatkov sviatkom kresťanským. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Zrejme najstarobilejším sviatkom zo záveru decembra je slnovrat. Astronomický zimný slnovrat nastáva okolo 22. decembra, jeho historicky doložené slávenie však miestami trvalo hlboko do januára. Predpokladá sa, že v&nbsp;Európe ho slávili už neolitickí roľníci niekedy pred sedem- až osemtisíc rokmi. Orientáciu na zimný slnovrat totiž vykazujú rôzne neolitické stavby spájané s&nbsp;kultom a&nbsp;náboženstvom, predovšetkým niektoré stredoeurópske rondely (monumenty tvorené koncentrickými kruhmi zemných valov, priekop a&nbsp;palisád) a&nbsp;mnohé megalitické stavby, okrem iných Stonehenge. Historické záznamy dokladajú, že so zimným slnovratom sa spájalo zabíjanie dobytka, aby naň roľníci cez mesiace nadchádzajúcej tuhej zimy neplytvali krmivom. Vďaka tomu išlo o&nbsp;jediný čas v&nbsp;roku, keď aj prostí roľníci oplývali hojnosťou čerstvého mäsa. Archeologické vykopávky v&nbsp;blízkosti Stonehengeu dokonca odkryli zvyšky ohromných hostín, ktoré sa pravdepodobne konali počas slávenia slnovratu.

Konkrétne výskumníci našli 80-tisíc nahromadených zvieracích kostí datovaných do obdobia pred 4&nbsp;500 až 4&nbsp;700 rokmi. Podľa izotopových analýz pochádzala väčšina zvierat zo vzdialenosti prinajmenšom päťdesiatich kilometrov, dôkazy o&nbsp;miestnom chove sa nenašli. To naznačuje, že pri Stonehengei sa stretávali ľudia zo širokého okolia, ktorí so sebou prinášali aj zvieratá určené na konzumáciu. Podľa niektorých archeológov je vzhľadom na orientáciu Stonehengeu na zimný slnovrat a&nbsp;skutočnosť, že zvieratá zabili na sklonku jesene alebo začiatkom zimy, pravdepodobné, že tieto hody súviseli práve so zimným slnovratom.

O&nbsp;niekoľko dní skôr, ako sa v&nbsp;strednej a&nbsp;severnej Európe slávil zimný slnovrat, slávili Rimania saturnálie. Išlo o&nbsp;slávnosť na počesť Saturna, ktorého v&nbsp;mytológii síce zvrhol Jupiter, no pre Rimanov zostal dôležitým bohom poľnohospodárstva. Pôvodne sa podľa juliánskeho kalendára Rimanov saturnálie oslavovali 17. decembra, po roku 45 nášho letopočtu sa oslavy predĺžili do 23. decembra a&nbsp;napokon až do 30. decembra. Hlavným kandidátom na sviatok, ktorý mal podnietiť cirkev, aby ustanovila slávenie narodenia Ježiša na 25. december, je však rímsky Dies Natalis Solis Invicti, čiže „deň narodenia boha Sola Invicta“ – doslovne „nepremožiteľné slnko“. Obvykle sa uvádza, že cisár Aurelián v&nbsp;roku 274 ustanovil slávenie tohto sviatku na 25. decembra, teda na dátum, na ktorý u&nbsp;Rimanov spadal zimný slnovrat. Aurelián zároveň kult boha slnka Sola Invicta povýšil prakticky na štátne náboženstvo Rímskej ríše. Raná cirkev sa údajne cítila ohrozená popularitou sviatka Dies Natalis Solis Invicti, a&nbsp;tak tento sviatok prevzala do svojej liturgie.

Je nepopierateľné, že konkrétny spôsob, akým slávime Vianoce, má z&nbsp;veľkej časti pohanský pôvod. No tvrdenie, že dátum Ježišovho narodenia bol na 25. december ustanovený iba s&nbsp;cieľom vytlačiť konkrétny pohanský sviatok, konkrétne populárnu oslavu narodenia slnečného boha Sola Invicta, naráža na viaceré závažné problémy. Ako sme spomenuli, najstaršia explicitná zmienka o&nbsp;25. decembri ako dátume Ježišovho narodenia pochádza z&nbsp;polovice 4. storočia. No máme indície, že išlo o&nbsp;oveľa staršiu tradíciu. Vieme, že 25. decembra slávili Vianoce severoafrickí donatisti, ktorých okolo roku 400 spomína Augustín z&nbsp;Hippa. Táto ultrakonzervatívna komunita sa objavila začiatkom 4. storočia a&nbsp;tvrdohlavo odmietala akékoľvek zmeny. Jej zvyky podľa historikov zostali rovnaké od čias jej vzniku a&nbsp;zrejme predstavovali tradície siahajúce prinajmenšom do záveru 3. storočia.

Kresťania v&nbsp;3. storočí ani v&nbsp;prvej polovici 4. storočia ešte nečerpali z&nbsp;pohanských tradícií. Práve naopak, kresťanská menšina sa snažila čo najviac odlíšiť a&nbsp;dištancovať od pohanskej väčšiny Rímskej ríše a&nbsp;jej náboženských zvykov. Náboženské rituály raného kresťanstva ako eucharistie, hostiny na počesť martýrov, ako aj povaha pohrebných ozdôb boli totiž pohanom celkom povedomé. Svedkami prisvojovania pohanských slávností a&nbsp;tradícií sa stávame až v&nbsp;druhej polovici 4. storočia. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Podľa historika a&nbsp;filológa Stevena Hijmansa z&nbsp;Univerzity v&nbsp;Alberte je celkom chybná samotná predstava, že Rimania 25. decembra slávili významný sviatok narodenia slnečného boha. Hijmans strávil niekoľko dekád výskumom rímskych nápisov, dobových literárnych prameňov, mincí a&nbsp;ar­cheologických nálezov, ktoré súvisia s&nbsp;rímskym slnečným božstvom. A&nbsp;dospel k&nbsp;záveru, že „25. december nebol ani dlhodobo praktizovaný, ani významný slávnostný deň boha Sola“. Tvrdenie, že oslavu narodenia rímskeho boha slnka dňa 25. decembra zaviedol už Aurelián v&nbsp;roku 274, podľa bádateľa nemožno potvrdiť. Najstarším a&nbsp;vlastne jediným starovekým dokladom o&nbsp;tomto sviatku je podľa Hijmansa dielo Chronograf z&nbsp;roku 354, ktoré v&nbsp;súvislosti s&nbsp;ním spomína len preteky vozov, ale žiadne kultové obety, aké by sme očakávali od veľkého a&nbsp;významného náboženského sviatku. „Nemáme žiadne presvedčivé dôkazy, že slávnosť boha Sola z&nbsp;25. decembra je staršia ako slávenie Vianoc,“ vysvetľuje Hijmans. Tradičné slávnostné dni rímskeho slnečného boha boli v&nbsp;skutočnosti 8., 9. a&nbsp;28. augus­t a&nbsp;ešte 11. december, takže nesúviseli s&nbsp;dátumami astronomických javov, ako sú rovnodennosti alebo slnovraty. „Ktokoľvek by začiatkom 4. storočia porovnával jednotlivé sviatky na počesť Sola, zistil by, že obdobie od 19. do 22. októbra bolo oveľa dôležitejšie ako 25. december a&nbsp;že slávnosti z&nbsp;28. augusta sú oveľa staršie.“

Predstava, že Vianoce nahradili populárnu a&nbsp;dôležitú pohanskú oslavu rímskeho slnečného boha, tak nestojí na faktoch, ale nepodložených domnienkach a&nbsp;skreslených interpretáciách. Podrobnejší pohľad na rímskeho Sola však podľa Hijmansa pomáha porozumieť, prečo raná cirkev stanovila dátum Ježišovho narodenia na 25. december. Áno, nešlo o&nbsp;náhodu, hovorí vedec, ale súvislosť s&nbsp;pohanskými sviatkami by sme podľa neho hľadali márne. „Dôkazy hovoria jednoznačne. V&nbsp;Rímskej ríši bola povaha Sola vágna. Ako nebeské teleso sa spolu s&nbsp;Lunou častou používal ako symbol alebo alegória pre večnosť. Zároveň bol Sol nebeské teleso, takže sa ako symbol nemohol považovať za výlučne pohanský,“ vysvetľuje Hijmans. Historik argumentuje obsahom písomností raných kresťanov. Ich homílie, teda kázania doložené zo začiatku 4. storočia, vyjadrujú úctu k&nbsp;astronomickým telesám a&nbsp;úkazom vrátane slnka, slnovratov a&nbsp;rovnodenností. Ale keď adresujú zimný slnovrat, neútočia na súvisiace pohanské sviatky. Keďže sa Ježiš kresťanmi vnímal ako „svetlo sveta“, raní kresťania podľa Hijmansa ochotne prijímali slnečný symbolizmus (teda symbolizmus Sola) bez toho, aby mu prikladali pohanské súvislosti. „Práve tento kozmický symbolizmus podnietil vedenie cirkvi v&nbsp;Ríme, aby zvolila rímsky zimný slnovrat 25. decembra za dátum Ježišovho narodenia, tak ako zvolila letný slnovrat 25. júna za deň narodenia Jána Krstiteľa a&nbsp;dni rovnodennosti ako dni ich splodenia,“ píše Hijmans. „Zástupcovia cirkvi si boli vedomí pohanskej slávnosti na počesť Sola, ale nezaujímala ich a&nbsp;určite táto slávnosť nehrala žiadnu rolu v&nbsp;ich výbere dátumu Vianoc.“

Medzi bádateľmi sa rodí zhoda, že dátum Ježišovho narodenia nebol ustanovený kvôli potláčaniu pohanských sviatkov. Motivácie vedúce k&nbsp;tomuto kroku sa však vysvetľujú rôzne. Viacerí bádatelia napríklad namiesto súvislosti so slnovratom obracajú pozornosť na staré židovské tradície. A&nbsp;hovoria, že dátum slávenia Vianoc vychádza z&nbsp;rabínskej viery, podľa ktorej sa dôležité veci dejú znova a&nbsp;znova v&nbsp;rovnakom čase. Alebo inak: príčinou určenia 25. decembra za deň Ježišovho narodenia nemal byť slnovrat, ale dátum jeho smrti. Tertulián z&nbsp;Kartága ešte okolo roku 200 na základe evanjelií určil deň Ježišovho ukrižovania na ekvivalent 25. marca v&nbsp;našom kalendári. Z&nbsp;viacerých zdrojov vyplýva, že v&nbsp;tomto čase sa verilo, že Ježiš zomrel a&nbsp;bol splodený v&nbsp;rovnaký deň roka. Tvrdenie sa spomína napríklad v&nbsp;texte od anonymného autora O&nbsp;slnovratoch a&nbsp;rovnodennostiach zo 4. storočia. Bol s&nbsp;ním oboznámený aj svätý Augustín, pričom koncept, že stvorenie a&nbsp;spása by sa mali diať v&nbsp;rovnakom čase, obsahuje už židovská Tóra. Ako s&nbsp;tým súvisí 25. december? Nuž, 25. december je presne deväť mesiacov po údajnom dátume Ježišovej smrti. Iní kresťania sa na základe rovnakého princípu, ale trochu iným postupom (za východiskový dátum ukrižovania považovali náš 6. apríl) dopracovali k&nbsp;6. januáru. V&nbsp;tento deň slávili Ježišovo narodenie v&nbsp;Betleheme aj Jeruzaleme až do 6. storočia a&nbsp;dodnes ho vtedy slávia niektorí východní kresťania, napríklad v&nbsp;Arménsku.

Kontroverzné Vianoce: Ako cirkev určila dátum Ježišovho narodenia

Dušan Valent

Výber pre vás

Kontroverzné Vianoce: Ako cirkev určila dátum Ježišovho narodenia

Dušan Valent

Súvisiace články

Šabľozubé „mačiatko“: Múmia zo sibírskeho permafrostu prezrádza zabudnuté tajomstvá

Pekná vizitka ľudí: Dohnali sme slonov v Afrike na pokraj vyhynutia

Úlovok trhal siete: Konečne poznáme tajomstvo Ježišovho zázračného rybolovu

Výber pre vás