Posvadobné blues: Veľká sláva, eufória, radosť, úsmevy... a potom bác. Prázdnota a šeď

Dlhé mesiace príprav, plánovania a očakávania sa sústredia práve na tento jediný okamih. Všetko musí byť dokonalé – šaty, hostina, hudba, výzdoba. Hovorí sa, že svadobný deň je nezabudnuteľný, že si ho treba užiť a že naň budeme navždy spomínať. No o jednej veci sa už tak často nehovorí – o tom, čo príde potom.

Mnoho ľudí zažije po sobáši zvláštny pocit prázdna. Po všetkom tom vzrušení, plánoch a radosti sa zrazu ocitnú v bežnom živote, kde už nie sú žiadne veľké prípravy, žiadne nekonečné zoznamy úloh. Tomuto pocitu sa hovorí „posvadobné blues“ – nenápadný, no reálny stav, ktorý môže prekvapiť aj tých najzamilovanejších.

Určite si pamätáte na Monicu z Priateľov. Keď sa vydávala za Chandlera, bola vo svojom živle – plánovala každý detail, chcela mať svadbu dokonalú a všetko muselo byť presne podľa jej predstáv. A keď ten veľký deň konečne prišiel, bol nádherný. No potom? Na recepcii hotela na druhý deň ráno povedala vetu, ktorá prebehne mysľou mnohých žien. „Už nie som nevesta a už nikdy nebudem, už som len manželka.“ Na čo Chandler pohotovo reagoval vetou: „A ja som ten najšťastnejší muž na svete.“

Mnohé ženy si v tomto období kladú otázku, prečo sa necítia tak euforicky, ako očakávali. Veď manželstvo malo byť predsa začiatkom niečoho krásneho, nie pocitom prázdna. Pravda je, že svadba je obrovský emocionálny vrchol, a keď sa všetko skončí, je prirodzené, že príde útlm. Nejde o pochybnosti o vzťahu ani o sklamanie z manželstva – skôr o to, že človek sa musí preorientovať z veľkého sna späť do reality, kde už svadba nie je hlavným bodom dňa.

„Uvedomila som si to, keď sme prišli domov. Pozerali sme si svadobné dary a čítali blahoželania, ktoré nám známi napísali do svadobnej knihy. Všetko bolo skvelé, kým som nezačala všetko postupne upratovať a pripravovať sa do práce. Uvedomila som si, že je to už všetko preč. Bol to taký zvláštny pocit prázdna, ktorý som ešte nezažila,“ priznala Erika.

Posvadobné blues nevzniká preto, že by žena nebola šťastná vo svojom manželstve. Je to skôr psychologická reakcia na veľkú zmenu. Svadba je obrovský projekt – intenzívne sa na ňu pripravujeme, mesiace plánujeme každý detail a v hlave ju máme ako niečo výnimočné, na čo sa tešíme. Keď sa však tento „projekt“ skončí, chýba nám pocit cieľa a vzrušenia. Navyše, počas svadby je nevesta v centre pozornosti – rodina, priatelia, známi sa zaujímajú o každý detail. Po svadbe sa však všetka táto pozornosť vytratí a to môže spôsobiť zvláštny pocit prázdna.

„Svadba bola pre mňa niečo skutočne čarovné. Už ako malé dievča som si predstavovala ten deň, keď budem nevestou. Aj keď som bola staršia, mala som rada filmy o svadbách a nevedela som sa dočkať, kedy budem aj ja nevestou. Večer pred tým, ako som si mala ísť vyberať svoje svadobné šaty, som nedokázala od vzrušenia ani zaspať a doteraz to bol jeden z najkrajších dní v plánovaní svadby. No po svadbe som si veľmi rýchlo uvedomila, že už je po tom, že už nikdy nebudem v krásnych bielych šatách, nevestou, ktorá je v deň svadby v centre pozornosti. Manžela som veľmi ľúbila a bola som šťastná, no o to viac ma trápilo, že sa cítim zle, aj keď mám prežívať najkrajšie obdobie života,“ vysvetlila Anna.

Ak sa posvadobné blues objaví, netreba sa ho báť ani si myslieť, že je niečo v neporiadku. Je to jednoducho obdobie prechodu – z intenzívneho plánovania a pozornosti späť do normálneho života. Mnohé ženy si uvedomia, že po svadbe sa vlastne nič zásadné nezmenilo – stále sú tou istou osobou, len už bez veľkolepého projektu, ktorým žili dlhé mesiace. A práve tento návrat do bežných dní môže byť pre niektoré trochu zvláštny.

Najdôležitejšie je uvedomiť si, že tento pocit časom prejde. Ako pri každej veľkej udalosti v živote, aj tu je normálne zažiť určitý útlm. Namiesto nostalgie za prípravami na svadbu je dobré sústrediť sa na nové ciele a radosti, ktoré manželstvo prináša. Niekedy pomáha naplánovať si malé veci, na ktoré sa dá tešiť – spoločný víkend, výlet, nový koníček alebo len obyčajné rituály, ktoré si novomanželia vytvoria.

Dôležité je tiež otvorene komunikovať s partnerom. Mnoho žien má tendenciu tieto emócie skrývať, pretože sa obávajú, že by ich manžel nepochopil, alebo dokonca, že by ich vnímal ako pochybnosti o vzťahu. No pravda je, že aj on môže prežívať niečo podobné – aj keď možno iným spôsobom. Nie je pritom potrebné viesť dramatické rozhovory plné veľkých vyznaní. Stačí priznať, že po všetkom tom vzrušení zo svadby teraz prichádza fáza, ktorá sa zdá „obyčajná“, a že je to prirodzené.

Text: sen