Vyštudovala odbor filozofia na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Články z oblasti kultúry písala pre tlačovú agentúru aj rôzne týždenníky a mesačníky. V PLUS 7 DNÍ pracuje od roku 2002. Venuje sa kultúrnym, sociálnym a historickým témam a pripravuje reportáže z domova aj zo zahraničia. V roku 2002 získala druhé miesto v novinárskej súťaži Bororo-Kamienok, organizovanej Úradom vlády Slovenskej republiky, Sekretariát splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity, v rovnakom roku druhé miesto v novinárskej súťaži Najlepšie je s mamou a otcom, organizovanej OZ Návrat, Orange Slovensko v spolupráci so Slovenským syndikátom novinárov.

Monika Mikulcová

Objavili ich s&nbsp;priateľkou na blšom trhu. Neodolali, kúpili ich a&nbsp;až potom sa dozvedeli, že to nie sú cestné značky, ale železničné. „Veľmi sa nám páčili, sú ešte z&nbsp;30. rokov,“ spomína výtvarník Ján Raška. Úlovok si teda priniesli domov, a&nbsp;keďže tvorivosť je neoddeliteľnou súčasťou ich života, rozmýšľali, ako ich umelecky využijú. „Napadlo nám, že by sme ich nemaľovali len my, ale aj naši kolegovia, ľudia, ktorých máme radi, ale aj tí, ktorých poznáme len cez ich tvorbu,“ delí sa s&nbsp;nami o&nbsp;nápad, ktorý vyvrcholil do veľkolepej výstavy s&nbsp;názvom „Značkové umenie“ v&nbsp;bratislavskej Galérii SPP. Viac ako dvadsať významných umelcov zo Slovenska aj z&nbsp;Česka dostalo od výtvarníka Jána Rašku dopravnú značku, aby na ňu preniesli svoju fantáziu a&nbsp;kreativitu. Bolo ťažké nadchnúť ich pre túto myšlienku? „Áno aj nie. Tých, ktorých sme nezískali, tu nie sú. Ale veľmi dobrú skúsenosť som mal v&nbsp;Česku, oni tou svojou mentalitou ‚vtipálkov‘ okamžite pochopili, že je to recesia, a&nbsp;veľmi sa na tom bavili. Veď už len ten názov ‚Značkové umenie‘ je recesia a&nbsp;vtip. Preto tam píšeme úvodzovky – nerobíme značkové umenie, len maľujeme na značky,“ vysvetlil umelec pre PLUS 7 DNÍ.

„V&nbsp;súčasnosti, keď pociťujeme pretlak negativity, rôznych zákazov a&nbsp;príkazov, si umenie zakladá na tom, že je slobodné. Je to invencia a&nbsp;kreativita z&nbsp;hĺbky duše a&nbsp;mne išlo o&nbsp;to, že značky sme si ako civilizácia vytvorili preto, aby sme dodržiavali nejaké príkazy a&nbsp;zákazy. Nespochybňujem, že je to na cestách potrebné, ale my sme to posunuli do roviny kreativity a&nbsp;umelci to poňali po svojom. Tá značka nič neprikazuje, je plná sily nápadov, podvedomia, tvorivosti. O&nbsp;toto mi ide,“ opísal nám svoj zámer autor projektu a&nbsp;podelil sa s&nbsp;nami ešte o&nbsp;jeden zážitok.

Nedávna vernisáž v&nbsp;Galérii SPP v&nbsp;Bratislave mala totiž tvorivo-bláznivú predpremiéru. Ján Raška urobil malú výstavu na kanáli v&nbsp;talianskych Benátkach. „Mali sme vybavené všetky povolenia a&nbsp;umiestnili sme značky pred tie gondoly. Ľudia boli prekvapení, keď sme im s&nbsp;úsmevom vraveli, kadiaľ majú ísť. To bola najlepšia recesia. Možno sa nám podobnú akciu podarí zorganizovať niekde na Manhattane,“ delí sa s&nbsp;nami o&nbsp;výstredný nápad. Nuž, umelci si medze nekladú.

Mnohých nadchli svojím nápadom so „značkovým umením“ okamžite. „Hneď sa nám prihlásilo niekoľko výtvarníkov. A&nbsp;stále sa mi hlásia. Aj osobnosti českej kultúry, ako napríklad Jan Budař, to je úplne úžasné, že on nám ide robiť značku,“ spomenie herca, ktorý má na konte štyri České levy a&nbsp;mohli ste ho vidieť vo filmoch Vratné lahve, Horem pádem, Czech Made Man, Šarlatán či Jan Žižka. „Máme tu však aj významných výtvarníkov –&nbsp;nielen Martina Šulíka, ktorý nám robil jednu z&nbsp;prvých značiek, ale aj scénografa Fera Liptáka,“ spomenie zvučné mená Ján Raška. Jeho projekt „Značkové umenie“ spojil naozaj výtvarné esá. Okrem spomenutých nadchnú diela Ondreja Rudavského a&nbsp;šperky jeho manželky Jacqueline Rudavskej, podmanivé obrazy aj značky Stana Černého, Daniela Brunovského, Miroslavy Repiskej či plastiky českej sochárky Markéty Korečkovej a&nbsp;mnohých ďalších.

„Výhoda kolektívnych výstav je to, že na vernisáž príde mnoho ľudí, autorov, ich príbuzných, priateľov i&nbsp;nepriateľov a&nbsp;tvorca sa zrazu necíti na svete sám,“ prihovoril sa prítomným režisér Martin Šulík a&nbsp;pokračoval: „V&nbsp;tej chvíli má pocit, že jeho práca má zmysel, vysvetľuje svoje zámery, objasňuje techniky, odpovedá na otázky divákov a&nbsp;určuje ceny. Kolektívne výstavy majú terapeutický charakter, ak práve nie je v&nbsp;krajine chrípková epidémia.“ Jeho značka s&nbsp;odseknutou hlavou okamžite na výstave upútala pozornosť svoju morbídnosťou. „Dlho som na nej robil, asi pol roka, možno aj viac, premaľovával, znova maľoval,“ opísal nám. Nesťažuje sa, práve naopak, prácu vychutnával. „Som amatérsky výtvarník, nemám to ako povolanie, takže hneď ma nápad Jána Rašku zaujal,“ povedal režisér pre PLUS 7 DNÍ. „To je pohraničná značka, dáva sa na hranice krajiny,“ zatvári sa potmehúdsky. <a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zazracny-svet/znackove-umenie-stata-hlava-rezisera-martina-sulika-a-ine-chutovky-na-dopravnych-znackach" target="_blank">FOTO ŠULÍKA S BRATMI </a> POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Na nedávnej vernisáži sa zišlo mnoho umelcov aj fanúšikov originálnej tvorby. Martin Šulík tu mal aj dvoch bratov, taktiež režisérov – Antona a&nbsp;Juraja. Zahliadli sme herečku Anku Šiškovú aj Zuzanu Frenglovú, ktorá nám vymenovala svojich favoritov: „Pán Ján Raška je skvelý, Stano Černý, to je môj obľúbený výtvarník, poznáme sa od školy a, samozrejme, pán režisér Martin Šulík.“

„Súčasťou umenia, ktoré nemá ašpiráciu brať samo seba príliš vážne, je aj recesia. A&nbsp;hoci jeden z&nbsp;najväčších mysliteľov v&nbsp;dejinách Lao-c' kedysi vraj povedal, že dobrý pútnik nezanecháva stopy, výtvarným umelcom je z&nbsp;tejto múdrosti očividne udelená výnimka. Je to akiste aj preto, aby si každý z&nbsp;nich vykolíkoval územie, v&nbsp;ktorom rozpoznateľnou formou a&nbsp;originálnym spôsobom rozpráva vlastný príbeh univerzálneho sveta,“ komentuje projekt s&nbsp;dopravnými značkami známy básnik Erik Ondrejička, ktorý v&nbsp;sebe nezaprie ani vyštudovaného geodeta. Nápad tvoriť „značkové umenie“ na plochu okrúhlych dopravných značiek je podľa neho „nielen príjemnou recesiou, ale umožňuje zúčastneným autorom vybrať z&nbsp;vlastného vykolíkovaného územia parcelu o&nbsp;výmere niekoľkých štvorcových decimetrov a&nbsp;demonštrovať tak, (ako akési pars pro toto) čo je pre každého z&nbsp;nich obsahovo aj formálne charakteristické, a&nbsp;zároveň aké ,výtvarnépoetiky‘, schopnosti vhľadu, improvizácie a&nbsp;spôsoby vnímania odľahčenosti sú im blízke.“

V&nbsp;každom prípade, pomaľované značky výtvarných osobností slovenského aj českého kultúrneho života zaujali. Výstava v&nbsp;Bratislave, ktorá potrvá do konca februára, je len začiatok. Objaví sa aj v&nbsp;iných slovenských galériách, možno aj českých, ba i&nbsp;ďalej v&nbsp;zahraničí. Popri dotvorených plechových kruhoch totiž jednotliví autori prezentujú aj svoju ďalšiu tvorbu, či už obrazy, plastiky, alebo umelecké šperky. A&nbsp;nám v&nbsp;hlave rezonujú slová, ktorými Martin Šulík uzavrel svoj príhovor: „Lepšie je výstavu otvárať ako zatvárať, toto vcelku samozrejmé tvrdenie treba na Slovensku z&nbsp;času na čas pripomenúť.“ <a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zazracny-svet/znackove-umenie-stata-hlava-rezisera-martina-sulika-a-ine-chutovky-na-dopravnych-znackach" target="_blank">Foto originálnych diel v galérii</a>

„Značkové umenie“: Sťatá hlava režiséra Martina Šulíka a iné chuťovky na dopravných značkách

Monika Mikulcová

Autor článku

Monika Mikulcová

Výber pre vás

„Značkové umenie“: Sťatá hlava režiséra Martina Šulíka a iné chuťovky na dopravných značkách

Monika Mikulcová

Súvisiace články

Nový idol Jakub Švec: Bol som v temnote, zomrel mi otec a veľa som pracoval. Mám psychologičku

Mama slovenskej nobelovky Mária Vaškovičová: Nielen luxus, ale talentovaní a úspešní ľudia

Slovenský rok 2024 v momentoch: Dramatické situácie, silné emócie, úspechy aj zlyhania

Autor článku

Monika Mikulcová

Výber pre vás