Ženil sa v uniforme: Na dôvere ľudí v políciu mu až tak nezáleží.

Policajt a mafián: Výhodnej ponuke od pápayovca funkcionár nedokázal odolať

Vo Veľkom Mederi prebehol obchod, nad ktorým sa pozastavujú radoví policajti aj radoví mafiáni.

Stretne sa vysoký policajný funkcionár so známym mafiánom. Policajt poklepe mafiána po pleci: „Donieslo sa mi, že predávate svoj rodinný dom. To vážne? Lebo mne sa ten domček veľmi páči.“ Mafián sa uškrnie a pritaká: „Predávam, pre seba som postavil nový. Ak sa vám, pán policajný funkcionár, ten môj starý dom páči, vďačne vám spravím dobrú cenu.“ „Vy by ste to pre mňa spravili?“ zasvietia oči mužovi v hrdej uniforme, no vzápätí sa zháči: „Aj by som hneď povedal, že beriem všetkými desiatimi, ale… Ja som strážca zákona, nemôžem bývať v dome postavenom zo špinavých alebo, nedajbože, krvavých peňazí. Nevyzeralo by to dobre.“

„Čo si to o mne, pán policajný funkcionár, myslíte?! Môj dom je postavený z peňazí čistých ako Kristovo ľavé oko. Prisahám!“ rozohní sa mafián. Policajtovi zjavne odľahne a na znak dohodnutého obchodu si s mafiánom natešene tľapnú.

Asi takto nejako sa riaditeľ Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky a budúci policajný viceprezident Ladislav Csémi dostal k domu posledného pápayovca Norberta Kocsisa.

Prežil masaker

Pápayovci patrili medzi najbrutálnejšie mafiánske gangy. Na južnom Slovensku, hlavne v okolí Dunajskej Stredy, rozsievali medzi obyvateľmi strach a hrôzu, nárokovali si aj právo prvej noci. Ich bos Tibor Pápay, prezývaný Papa Joe, udržiaval čulé kontakty so skupinou Mikuláša Černáka. Sú známe fotografie, na ktorých sa obaja bosovia pučia pri predvádzaní svalov, alebo tie s papagájmi na pleciach zo spoločnej dovolenky na Kanárskych ostrovoch. Na kriminálnej scéne pápayovci dlho neúradovali. Dvadsiateho piateho marca roku 1999 sa stali obeťami masakry, akú Slovensko ešte nevidelo. Traja muži s dlhými zbraňami vtrhli do baru Fontána a kričali: „Všetci k zemi!“ Pápayovci tam práve hrali karty. Skôr ako si stihli uvedomiť, čo sa deje, stotrinásť striel poslalo všetkých desať prítomných pápayovcov na druhý svet. Popravu prežil len Norbert Kocsis. Náhodou mal vtedy inú schôdzku a z baru odišiel krátko pred streľbou. Konkurenčná skupina sátorovci na neho ešte pár rokov neúspešne poľovala. V neustálom strachu o život sa Kocsis chránil, ako vedel. Sem-tam spolupracoval s políciou, sem--tam sa primkol k nejakej silnej postave z podsvetia. Úzko spolupracoval s Lacom Bališom z mafiánskej skupiny sýkorovci. Spolu vlastnia firmu Bako Invest, ktorá okrem iného poskytuje podnikateľské poradenstvo a jej názov je zložený z prvých slabík mien oboch mužov. Firma nezanikla ani po tom, ako Bališa ako „správcu“ bratislavského podsvetia odsúdili na dvadsaťpäť rokov za mrežami.

Kocsisa pre podozrenia z páchania trestnej činnosti polícia viackrát zatkla. Sám policajný prezident pred časom hovoril o tom, ako Kocsis istému majiteľovi baru oprel pištoľ o hlavu a požadoval výpalné, inému sa vyhrážal podpálením podniku. V roku 2010 bol Kocsis podozrivý aj z ovplyvňovania svedkov, teda zo zločinu marenia spravodlivosti. Ďalej ako po vyslovenie podozrenia sa však polícia nikdy nedostala. Kocsis figuruje v trestných konaniach len ako svedok, najnovšie ho na Špecializovanom trestnom súde chce prokurátor vypočuť v prípade mafiánskej skupiny sátorovci.

Hniezdočko lásky

Vo Veľkom Mederi sa Kocsisovej oficiálnej bezúhonnosti nikto nečuduje. Miestni ho pekne zďaleka zdravia a ak by sa aj teoreticky dostali s pánom Kocsisom do problémov, políciu by o pomoc žiadali len v stave pominutia zmyslov. Lebo policajná vrchnosť ani neskrýva, že s posledným pápayovcom sú „jedna ruka“.

Ladislav Csémi, riaditeľ Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru, nie je nejaká miestna policajná figúrka, ale vysokopostavený funkcionár. Hosťom na jeho nedávnej svadbe bol bývalý minister vnútra Robert Kaliňák. Csémi sa ženil druhýkrát a za manželku si bral policajtku Myrtil Derzsiovú. Mladomanželia si ešte pred sobášom našli spoločné hniezdočko v rodinnom dome na Mierovej ulici vo Veľkom Mederi, ktorý pôvodne patril Norbertovi Kocsisovi. Prevod vlastníckych práv na nehnuteľnosť z mafiána na policajta „natvrdo“ prebehol na začiatku tohto roka. Kocsis dom nielen vlastnil, ale v ňom aj býval a on ho Csémimu predal. Medzi jedným i druhým pánom, medzi policajtom a mafiánom, neexistuje žiadny - ani len predstieraný - medzičlánok vo vlastníctve domu. Ešte aj podmienky obchodu dohodli muži osobne. Postupnosť v konaní policajného riaditeľa Csémiho tkvie jedine v tom, že po odchode od prvej manželky býval najprv v byte prenajatom od Kocsisovej firmy. Tento byt na Poľovníckej ulici vo Veľkom Mederi vlani kúpila firma Csémiho otca, až potom si Czémi sám kúpil Kocsisov dom.

Policajná verzia Sofiinej voľby

Norbert Kocsis je asi zvyknutý odškriepiť aj nos medzi očami. Len čo sme mu spomenuli meno Ladislav Csémi, vyplašene bľabotal: „Nie, nie. Ja som nič nepredával,“a hneď telefón zložil.

Ladislav Csémi v úvode nášho rozhovoru spomínaný obchod potvrdil. „Áno, kúpil som dom od Norberta Kocsisa a, áno, je to ten Kocsis, ktorý patril k pápayovcom. Hľadali sme s manželkou nehnuteľnosť vo Veľkom Mederi, pozrel som na internet, našiel som inzerát, že tento dom je na predaj, a úplne praobyčajne som sa na ten inzerát prihlásil. Bývame v malom meste, tu si veľa nenavyberáte a tento dom spĺňal naše predstavy. Nehnuteľnosť má len dvanásť rokov a cena bola relatívne nízka. Prezradím, že niečo nad stotisíc, čo je na tunajšie pomery stredná úroveň. Páčilo sa mi, že vnútorný priestor má väčší ako dom, v ktorom som býval predtým, a záhradka je oproti predošlej maličká. Pri mojej práci nemám čas starať sa o veľký pozemok.

Ďalšou výhodou je malá vzdialenosť od domu mojich rodičov, čiže ten dom nám vyhovoval úplne vo všetkom. Jediné, čo mi vadilo, bol vlastník. Ale toho nijako neviem ovplyvniť. Dlho som zvažoval, či do tej kúpy ísť, alebo hľadať niečo iné. Musel som sa rozhodnúť, či aspoň raz v živote uprednostním svoj súkromný život,“ opisoval Csémi zložitosť vlastnej obdoby Sofiinej voľby. „Povedal som si, že kúpa domu moju prácu nijako neovplyvňuje, a šiel som do toho. Jasné, že ak niekto chce, môže za tým vidieť niečo nekalé. Kto chce psa biť, palicu si nájde. Ale ja s Kocsisom nič nemám. Stretli sme sa párkrát kvôli nevyhnutným formalitám s domom a inak je náš kontakt minimálny. Obísť úplne sa nemôžeme, bývame v malom meste. Ak sa náhodou stretneme, pozdravíme sa, občas sa pristavíme.“

Porušil etický kódex

Csémi dookola prízvukuje, že s Kocsisom okrem kúpy domu nič nemá. Museli sme mu pripomenúť, že nedávno mal od Kocsisa prenajatý byt. „Jáj,“ spomenul si Csémi, že jeho kontakty s posledným pápayovcom sú predsa len o čosi širšie, ako ich prezentuje. „Potreboval som vtedy dočasne vyriešiť svoje bývanie a Kocsis vlastní v meste viac nehnuteľností.“ Csémi akoby stále nechápal, v čom je problém. Neporušil žiadny zákon a čo si myslia ľudia, je mu očividne jedno. Práve pre jemu podobných bol spísaný Etický kódex príslušníka Policajného zboru. Okrem iného sa v ňom píše, že policajt sa mimo svojej služobnej činnosti vedome nestýka s osobami, ktoré sú spojené s páchaním závažnej trestnej činnosti.

Prečítajte si tiež:

Názory na spoluprácu policajtov s mafiánmi píšte do diskusie pod článkom!


VIDEO Plus 7 Dní