Tip na článok
Europa Clipper: Takto by mal vyzerať prieskumný satelit, ktorý v druhej dekáde nasmeruje k Európe NASA, k povrchu by sa mal priblížiť až na 25 kilometrov.

Živá Európa? Ak na Jupiterovom ľadovom mesiaci existujú stopy po živote, podľa vedcov by nemalo byť komplikované nájsť ich

Aj keď sa dnes v súvislosti s vesmírom asi najviac hovorí o turistike, obnovení pilotovaných letov na Mesiac a možnosti navštíviť Mars, pripravujú sa aj iné, nemenej ambiciózne - a drahé - misie.

Galéria k článku (3 fotografie )
JUICE: Prieskumník Jupiterových mesiacov Ganymedes, Callisto a Európa by sa na svoju misiu mal vydať už v roku 2022.
Prieskumník: Takto by mohol vyzerať prieskumný modul, ktorý by sa mal pokúsiť odobrať vzorky aj spod povrchu Európy.
Povrch Európy: Kolorovaný obrázok ukazuje povrch Európy, svetlé časti ukazuju na prítomnosť vodnej pary, tmavé ukazujú na prítomnosť ľadu s prímesou kyseliny sírovej, prípadne síranu horečnatého alebo iných hydratovaných solí. Obrázok zachytáva plochy s rozlohou približne 160 x 170 kilometrov.

 V centre ich pozornosti je tajomný Jupiterov mesiac Európa.

Kandidát na život

Pozorovania totiž ukázali, že šiesty z jeho vyše šesťdesiatich známych mesiacov pokrýva globálny zamrznutý oceán, pričom ľadová vrstva je hrubá 3 až 30 kilometrov. A nielen to, voda v tekutom stave je zrejme v kontakte s jeho skalnatým jadrom, vďaka čomu by tam mohlo prebiehať množstvo chemických reakcií, čo pravdepodobnosť objavenia života zvyšuje.

Pod hrubou ľadovou vrstvou je zrejme ohromné množstvo vody. Priemerná hĺbka oceánu je pravdepodobne okolo 100 kilometrov, maximálna môže byť dvojnásobná. Pre názornosť, všetky pozemské oceány obsahujú spolu približne 1,4 miliardy kubických kilometrov vody, na oveľa menšej Európe je jej viac než dvojnásobok.

A je tu aj fakt, ktorý je pre rozšírenie života dôležitý. Európa je geologicky aktívna, takže čokoľvek, čo existuje v hĺbkach, si môže relatívne jednoducho nájsť cestu na povrch - napríklad prostredníctvom gejzírov.

Gejzíry

Pozorovania Hubblovho teleskopu z roku 2012 a ďalšie z druhej polovice roku 2016 dokonca naznačujú, že na povrch môžu striekať ohromné vodné gejzíry. Prítomnosť vody je jedným z hlavných indikátorov existencie života. Na povrchu síce nie sú podmienky vhodné na rozvoj života, no časti oceánu môžu ohrievať podmorské vulkány, čo by pravdepodobnosť výskytu života na Európe zvýšilo. Navyše, okolo planéty sa nachádza atmosféra tvorená prevažne kyslíkom, je však mimoriadne riedka. 

Vodný svet: Takto by mohli vyzerať gejzíry vodnej pary na Európe, vzdialenej približne 800 miliónov kilometrov od Slnka.
Vodný svet: Takto by mohli vyzerať gejzíry vodnej pary na Európe, vzdialenej približne 800 miliónov kilometrov od Slnka.
NASA/ESA/K. Retherford/SWRI

Preto sa Európa veľmi rýchlo dostala do centra pozornosti vedcov hľadajúcich stopy po mimozemskom živote. Preto sa k nej chystá prieskumná misia Europa Clipper, mala by odštartovať v prvej polovici tretej dekády tohto storočia - pôvodne sa mala uskutočniť až po roku 2030. Cesta k Európe jej však bude trvať niekoľko rokov. Nebude to lacná záležitosť. Odhaduje sa, že americkú vesmírnu agentúru bude celý projekt stáť približne dve miliardy dolárov. 

V pláne je ďalšia

A to zďaleka nie je všetko. NASA už teraz uvažuje o ďalšej, ešte ambicióznejšej misii k Európe. Ráta totiž s tým, že na nej pristane prieskumný modul schopný odobrať vzorky spod povrchu. Otázne je, ako hlboko by musel vŕtať, aby to malo zmysel. Nevýhodou Európy totiž je, že ju neustále bombardujú rýchle nabité častice, ktoré menia aminokyseliny a ďalšie známky života doslova na kašu. Napokon to nemusí byť pre novú misiu až taký vážny problém - aspoň to naznačuje nová štúdia.

Tom Nordheim z NASA so svojím vedeckým tímom detailne vymodeloval radiačné prostredie Európy so zameraním na jeho intenzitu a potom ho porovnal s výsledkami laboratórnych experimentov, pri ktorých skúmal, ako rôzne typy žiarenia rozkladajú aminokyseliny a ďalšie typy biomolekúl. 

Zistil zaujímavú vec - niektoré oblasti, najmä okolo rovníka, sú vystavené až 10-násobne intenzívnejšiemu žiareniu. V praxi to znamená, že ak by modul pristál v najmenej exponovaných oblastiach, teoreticky by stačilo pri hľadaní vzoriek života vŕtať iba tesne pod povrchom, do hĺbky približne jeden centimeter. Naopak, v oblastiach rovníka by to bolo minimálne do hĺbky 10 až 20 centimetrov. To je pozitívne zistenie, pretože sa zvyšuje šanca, že aj v oblastiach najviac vystavených žiareniu existuje pomerne vysoká pravdepodobnosť, že by sa mohlo podariť nájsť materiál, ktorý nie je zmenený, respektíve znehodnotený žiarením.

Kde by mal takýto modul pristáť, zatiaľ nie je jasné, pretože chýbajú detailné mapy povrchu. Tie by mal zabezpečiť práve Europa Clipper, ktorý sa k nemu tesne priblíži. Mapy, ktoré sa na základe fotografovania povrchu Európy podarí zostaviť, budú pre ďalšiu misiu kľúčové.

Európska iniciatíva

Ani dve spomínané misie nie sú jedinými zameranými na Európu. V hre je aj Európska agentúra s vlastným projektom, nazvaným JUICE, štart je naplánovaný už na rok 2022.

Ak rozšifrujeme skratku JUICE, dostaneme slovné spojenie JUpiter ICy moons Explorer. To presne vystihuje zameranie sondy - bude skúmať Jupiter a jeho ľadové mesiace Ganymedes, Callisto a Europu. Sonde bude trvať len cesta k Jupiteru 7,6 roka, vedeckou činnosťou strávi približne 3,5 roka. Pátrať bude rovnako ako Europa Clipper predovšetkým po vode a známkach života.

VIDEO Plus 7 Dní