Zameriava sa predovšetkým na domáce a zahraničné reportáže, sociálno-ekonomické témy, či problematiku pracovného trhu

Peter Galan

Prostitúcia u&nbsp;nás síce nie je zakázaná, ale nemožno sa na nej priživovať, dokonca ju ani umožňovať. Napriek tomu sa podľa odhadov niekoľkých štúdií prelievajú desiatky miliónov eur ročne z&nbsp;peňaženiek sexuchtivých zákazníkov do kasičiek ľahkých diev a&nbsp;odtiaľ pasákom, ochrancom či majiteľom erotických klubov. Dávno nie je žiadne tajomstvo, že v&nbsp;mnohých tak­zvaných masážnych salónoch, nočných kluboch či špecializovaných zariadeniach zaradených do kategórie „kultúrne, zábavné, rekreačné, športové činnosti“ je tanec pri tyči či masáž erotogénnych zón len predohrou tvrdého sexu. Otázka je, ako je to pri súčasnom znení zákona možné? Prečo nikoho netrápi, že tieto kluby beztrestne obchádzajú zákon a&nbsp;milióny eur namiesto do štátneho rozpočtu smerujú do sivej ekonomiky?

Nie je to tak dávno, čo majitelia erotických podnikov vyplakávali v&nbsp;médiách, ako im ubúda zákazníkov a&nbsp;dievčatá poutekali na priváty. Čiastočne oprávnene. Keďže éra „primitívnej mafie“ - chlapcov s&nbsp;hrubými krkmi a&nbsp;praskajúcimi peňaženkami - sa viac-menej skončila, biele goliere sa do nevestincov nehrnú a&nbsp;bežný občan si ľahké devy nemôže dovoliť pričasto, viacero týchto zariadení skrachovalo. Navyše ich lesk badateľne vybledol, kňažky lásky zostarli a&nbsp;tie mladšie a&nbsp;krajšie, čakajúc na vysokoškolské tituly, si radšej privyrábajú bez sprostredkovateľov, službami na telefón a&nbsp;cez internet.

Bordely vytlačené do malých dedín či na periférie miest však stále žijú a&nbsp;naďalej poskytujú zisky a&nbsp;„relax“ značnej časti kriminálneho pro­stredia. Nakoniec, len prednedávnom sme písali o&nbsp;tom, ako údajný šéf nitrianskej mafie Ľuboš Ferus oslavoval meniny v&nbsp;erotickom klube na Veselej pri Kalnej nad Hronom.

Biznis skrátka funguje, hoci dnes už striedavo oblačno, a&nbsp;všetci sa zdajú v&nbsp;rámci možností spokojní - pasáci, majitelia bordelov, taxikári, zákazníci i&nbsp;devy. Dokonca štátne inštitúcie, ktoré na bežného občana bez váhania uvalia exekúciu aj za drobný nedoplatok, sa blahosklonne tvária, že im dane a&nbsp;odvody zo sexbiznisu nechýbajú. Tak kde je problém?

Priživovanie na prostitúcii môže mať veľmi drastické podoby. Stačí si pripomenúť otrasný prípad zo začiatku tohtoročného leta. Dvadsaťdvaročná Timea prežila v&nbsp;Trnave skutočné peklo. Postupne ju väznilo a&nbsp;násilím nútilo do prostitúcie až dvanásť pasákov. Bola pod neustálym dohľadom, na schôdzky s&nbsp;klientmi ju vozili. Keď sa opovážila odmietnuť, zmlátili ju, keď už nevládala poskytovať sexuálne služby, podávali jej drogy. Nakoniec sa jej podarilo utiecť a&nbsp;požiadať o&nbsp;pomoc políciu.

Na párik levických pasákov asi dlho nezabudne 19-ročná dievčina, ktorú zlákali na pomocné práce v&nbsp;domácnosti. Urobili z&nbsp;nej doslova otrokyňu, nútili ju prostituovať na odľahlých miestach, v&nbsp;kabínach áut a&nbsp;ponúkali ju na internete ako tovar. Okrem „zákazníkov“ jej nedovolili žiadny kontakt s&nbsp;okolitým svetom, ak neposlúchala, bili ju, oblievali studenou vodou, fackali, kopali. Nešťastnú ženu zachránila až policajná razia a&nbsp;dvojica tyranov - muž a&nbsp;žena zo Sikenice - skončila za mrežami. Hrozí im dvanásťročný trest.

V&nbsp;podobných prípadoch sa stáva, že keď násilie ani hrozby nepomáhajú, pasáci urobia z&nbsp;detí svojich obetí rukojemníkov. Vystrašené ženy, obvykle zo sociálne slabších vrstiev, nemajú koho požiadať o&nbsp;pomoc a&nbsp;kriminálnym živlom sa napokon podvolia.

Po niekoľkých policajno-mafiánskych aférach už ani veľmi neprek­vapí, že v&nbsp;nelegálnom sexbiznise sa pohybujú aj tí, ktorí by mali trestné činy vyšetrovať. Tak to bolo pred niekoľkými rokmi v&nbsp;Zlatých Moravciach, kde dvojica policajtov „pásla“ niekoľko dievčat a&nbsp;brala im polovicu zárobku. Jedného z&nbsp;páchateľov dokonca obvinili z&nbsp;výroby detskej pornografie. No a&nbsp;exemplárny príklad, ako sa z&nbsp;ochrancov zákona môžu stať kriminálnici, sa odohral zhruba pred desaťročím, keď sedem aktívnych policajtov robilo ochranku a&nbsp;eskort pre istý senecký erotický klub.

V&nbsp;našich erotických kluboch k&nbsp;spomínaným dramatickým situáciám obvykle nedochádza. V&nbsp;drvivej väčšine sú v&nbsp;nich dievčatá dobrovoľne a&nbsp;z&nbsp;času na čas preletia médiami informácie o&nbsp;ich niekoľkotisícových mesačných príjmoch. Aj v&nbsp;tomto prípade však ide nielen o&nbsp;porušovanie zákona, ale tiež o&nbsp;nezákonné obohacovanie. Pritom nehovoríme o&nbsp;žiadnych drobných. Po­dľa správy Európskeho parlamentu spred pár rokov je prostitúcia významným faktorom vo financovaní organizovaného zločinu a&nbsp;na celom svete je do tohto podnikania zapojených viac než 40 miliónov ľudí. Až 90 percent z&nbsp;nich kontrolujú kupliari. Ich celkový ročný príjem dosahuje zhruba 180 miliárd eur!

V&nbsp;slovenských podmienkach hovoríme „len“ o&nbsp;desiatkach miliónov, fakt však je, že reálne čísla nikto nepozná. Hlavne preto, že táto problematika sa dlhodobo nerieši. Alebo sa rieši až nepochopiteľne laxne. Od začiatku deväťdesiatych rokov bordely viac-menej nerušene ponúkajú zákazníkom sexuálne služby, pričom sa prezentujú ako masážne salóny, nočné či erotické kluby, kde je sex prísne zakázaný, alebo rekreačné a&nbsp;športové zariadenia. Ľahké devy registrujú ako čašníčky, barmanky, tanečnice, recepčné, masérky... Zväčša s&nbsp;minimálnym platom. Majitelia sa tvária, že dievčatám len prenajímajú izby, účtujú si predražené drinky a&nbsp;čo sa deje za dverami izbičiek lásky, ich nezaujíma. Znelo by to ako výsmech, keby tento absurdný argument polícia a&nbsp;kontrolné orgány reálne nebrali do úvahy. Zákon totiž hovorí, že pod kupliarstvom sa rozumie akékoľvek participovanie na prostitúcii. Patrí sem teda aj prenájom izieb, špeciálna taxislužba či dokonca výroba internetových stránok, na ktorých dievčatá svoje služby ponúkajú.

Problémom dokazovania kupliarstva sa už roky zaoberá viacero inštitúcií. V&nbsp;jednej z&nbsp;analýz autorka Monika Hullová z&nbsp;Katedry kriminálnej polície Akadémie Policajného zboru v&nbsp;Bratislave zdôrazňuje, že tento trestný čin obete - prostitútky - málokedy oznamujú. „Vo väčšine prípadov je totiž prostitúcia ich jediným, pomerne lukratívnym zdrojom obživy a&nbsp;logicky nemajú záujem na tom nič meniť,“ zdôrazňuje.

Ako pokračuje, v&nbsp;policajnej praxi chýba forma dohľadu nad výkonom prostitúcie na ulici i&nbsp;v&nbsp;erotických salónoch či špecializované útvary zamerané na tento druh trestnej činnosti. Proces objasňovania a&nbsp;dokazovania negatívne ovplyvňuje tiež všeobecne zakorenená predstava, že obete kupliarstva nie sú dostatočne dôveryhodné a&nbsp;ochrancom zákona nepomáha ani systém daňového, bankového a&nbsp;telekomunikačného tajomstva. „Dlhodobo sa registruje nedôvera v&nbsp;objektívnosť a&nbsp;efektívnosť policajného a&nbsp;justičného systému, určitá forma benevolencie zo strany súdov v&nbsp;procese hodnotenia dôkazov a&nbsp;ukladania trestov,“ uvádza Hullová. Podľa nej systém ochrany obetí kupliarstva vykazuje značné nedostatky.

O&nbsp;názor na problematiku a&nbsp;faktory, ktoré bránia odhaľovaniu trestnej činnosti kupliarstva, sme požiadali aj Generálnu prokuratúru (GP), veľmi sme však nepochodili. Poskytli nám len informácie o&nbsp;obžalobe podanej prokurátorom GP ešte v&nbsp;roku 2012 na jedenásť páchateľov vrátane &nbsp;siedmich policajtov za zločin kupliarstva. Bez ďalšieho komentára. Ak to mal byť dôkaz, že naše preventívne a&nbsp;represívne zložky na tomto poli predsa dosahujú nejaké úspechy, nepodarilo sa. Trestné stíhanie totiž doteraz nebolo skončené.

Jednotlivé štáty pristupujú k&nbsp;prostitúcii rôzne. Niekde ju zakazujú, inde legalizujú a&nbsp;regulujú, alebo - ako je to u&nbsp;nás či v&nbsp;Českej republike - ignorujú a&nbsp;kriminalizujú len sprievodné javy. Kupliarstvo či obchodovanie so ženami. Žiadny z&nbsp;modelov nepriniesol želané ovocie. Kriminalizácia pro­stitútok spôsobila bujnenie čierneho trhu, český a&nbsp;slovenský model vytvára istú schizofréniu a&nbsp;pokrytectvo, prostredie, kde sexbiznis prakticky nemožno zmapovať. Naopak, legalizácia spojená s&nbsp;reguláciou síce plní štátnu kasu, ale správa Európskeho parlamentu upozorňuje: „Dekriminalizácia sexuálneho priemyslu vo všeobecnosti a&nbsp;uzákonenie kupliarstva nie sú riešením na zaistenie bezpečnosti zraniteľných žien a&nbsp;neplnoletých dievčat pred násilím a&nbsp;vykorisťovaním. Naopak, vystavujú ich nebezpečenstvu vyššej úrovne násilia a&nbsp;súčasne podnecujú rast trhu s&nbsp;prostitúciou.“

Podľa odborníkov najúčinnejší sa javí takzvaný severský model, praktizovaný vo Švédsku, na Islande a&nbsp;v&nbsp;Nórsku. Tam sa za trestný čin považuje kupovanie sexuálnych služieb a&nbsp;nie služby osôb vykonávajúcich prostitúciu. Účinok tohto právneho predpisu vo Švédsku bol dramatický. Počet prostitútok sa výrazne znížil a&nbsp;v&nbsp;porovnaní napríklad so susedným Dánskom predstavuje len jednu desatinu.

Vráťme sa však domov. Určite sa nedá povedať, že by naše štátne orgány nestrpčovali majiteľom erotických salónov život. Kontroly sú v&nbsp;nich pravidelné. Úrad verejného zdravotníctva sa však zameriava predovšetkým na hygienické normy, inšpektorát práce na nelegálne zamestnávanie, polícia na obchodovanie s&nbsp;ľuďmi a&nbsp;na cudzincov, ale sexuálne aktivity prakticky nesleduje nikto. Hoci agent provokatér by sa na prácu zrejme nesťažoval, problémom je nepodarený zákon, ktorý prostitúciu vyslovene ignoruje.

„Prostitúcia nie je v&nbsp;našom právnom poriadku zadefinovaná, nikde nie je jednoznačne povedané, čo sa pod tým rozumie,“ reaguje riaditeľ odboru živnostenského podnikania Ministerstva vnútra SR Ján Dutko. Aby ju aspoň v&nbsp;rámci možností obmedzili, zhruba pred desaťročím zaradili do zákona klauzulu o&nbsp;tom, že ak aj nejaká podnikateľská činnosť spĺňa znaky živnosti, ale zároveň porušuje dobré mravy, nemôže žiadateľ oprávnenie získať.“

Takže aj keby prostitútky chceli svoje živobytie legalizovať, nemajú ako. Rovnako je to s&nbsp;erotickými salónmi. Žiadny z&nbsp;nich nemá - a&nbsp;nemôže mať - v&nbsp;predmete podnikania poskytovanie sexuálnych služieb, hoci sa to takmer vo všetkých deje. Ale ako to dokázať? „Tieto zariadenia odvádzajú dane, majú potrebné povolenia od hygienikov, zamestnávajú barmanov, čašníčky, masérky, tanečnice. Čo sa deje v&nbsp;izbách, však možno zistiť len využitím týchto služieb. To je z&nbsp;pohľadu kontrolných orgánov značne problematické. Navyše, vďaka kamerovému systému zamestnanci vedia, kto do nočného podniku prichádza. Je potrebný spoločenský tlak, aby sa konečne definoval pojem prostitúcie a&nbsp;vytvorila sa právna norma na jej reguláciu.“

Kým sa tak nestane, môžu bordely, priváty či eskortné služby veselo fungovať ďalej. Na hrane i&nbsp;za hranou zákona. Ak bude o&nbsp;ne záujem, pri súčasnej legislatíve ich ťažko niekto zastaví. Veď kto sa zaoberá otázkami, načo sú pri posteliach v&nbsp;intímne osvetlených komnatách škatuľky s&nbsp;prezervatívmi a&nbsp;načo musia pracovníčky týchto zariadení pravidelne absolvovať zdravotné vyšetrenia zamerané na pohlavné choroby?

A&nbsp;prostitútky? Tie sa zodpovedajú len svojim pasákom. Podľa informácie, ktorú sme získali z&nbsp;Finančnej správy, by síce mali, ako každý občan, odvádzať dane, platiť odvody. Ale z&nbsp;čoho? Kto im nejaký príjem dokáže? Pokojne sa môžu prihlásiť na úrad práce, poberať sociálnu podporu a&nbsp;popri tom brať tisíce za „robotu“, ktorá u&nbsp;nás oficiálne neexistuje.

Majitelia erotických salónov to s hygienikmi nemajú ľahké. Do pracovného pomeru nemôžu vziať hocikoho. Úrad verejného zdravotníctva totiž ich prevádzky dôsledne sleduje. „Erotické salóny, v ktorých sa poskytujú erotické masáže, sú zaradené medzi zariadenia starostlivosti o ľudské telo a podliehajú výkonu štátneho zdravotného dozoru,“ hovorí jeho hovorkyňa Jozefína Kaššová. Ako pokračuje, činnosti vykonávané v týchto kluboch patria medzi epidemiologicky závažné, pri ktorých môže v prípade zanedbania postupov správnej praxe a nedodržaní zásad osobnej hygieny vzniknúť alebo šíriť sa prenosné ochorenie. Personál poskytujúci tieto služby preto musí byť v dobrom zdravotnom stave, mať za sebou lekársku prehliadku, disponovať dokladom o absolvovaní príslušného odborného vzdelania alebo osvedčením o odbornej spôsobilosti vydaným príslušným orgánom verejného zdravotníctva.

Bordel v bordeloch: Prostitútky sa zodpovedajú len svojim pasákom. Štát na ne nemá

Peter Galan

Autor článku

Peter Galan

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás