Filip Szórád

Do zápasu zostáva polhodina a&nbsp;nevyzerá to, že by sa diváci nejako húfne hrnuli na štadión. Pred aj počas zápasu šiestej ligy medzi Tatranom Čierny Balog a&nbsp;Hamsik Academy Banská Bystrica B má medzi tribúnou a ihriskom prejsť legendárny vláčik Čiernohronskej železnice, no ani tento ťahák, zdá sa, návštevnosti nepomáha. „Jój, ježišmária! Ja som tu vyrastal, nejako to neprežívam, ja to poznám. Pre tých, ktorí to nevideli, to je unikát, pre nás Baločanov bežná vec,“ vysvetľuje mi dôchodca Stano, ktorý na zápas prišiel povzbudzovať spolu s&nbsp;manželkou.

Teplomer ukazuje štrnásť stupňov Celzia a&nbsp;svieti slniečko, čo sú pre októbrový futbal v&nbsp;našich končinách priam ideálne podmienky. Má to však jedno „ale“. Takmer celá hracia plocha aj s&nbsp;diváckym zázemím je v&nbsp;tieni. „Je to na figu. Pozrite, všade okolo štadióna krásne hreje a&nbsp;tu je ľuďom zima, lebo sem už neposvieti,“ posťažuje sa jeden z&nbsp;prvých fanúšikov v&nbsp;areáli dedinského športoviska. A&nbsp;veru peknú sobotu využívajú miestni na kadejaké práce v&nbsp;záhrade. Zvuky kosačiek sekajúcich trávu sa tak miešajú s&nbsp;ľudovkami hrajúcimi z&nbsp;amplióna na ihrisku. „Hej, domáci sme. Vidíš tu nejakých cudzích?“ začíname rozhovor s&nbsp;dvojicou chlapov stojacich blízko pohostinstva. „Bude to veľmi ťažké proti prvému tímu ligovej tabuľky. My sme až desiaty, ale máme zápas k&nbsp;dobru. Neviem, či aj z&nbsp;áčka poslali niekoho, Hamšík má akadémiu a&nbsp;toto je ich béčko,“ dozvedáme sa základné informácie o&nbsp;dnešných súperoch. Do výkopu zostáva ešte pätnásť minút a&nbsp;až teraz – na poslednú chvíľu – začínajú chodiť návštevníci vo väčšom počte. „Vstupné je dve eurá a&nbsp;ja kontrolujem, aby sa niekto neprešmykol dnu. Minule bolo 150 divákov, ale dnes je zatiaľ tribúna skoro prázdna,“ vraví nám usporiadateľ pri pokladnici.

Napokon sa nazbiera asi stovka milovníkov športu, viacerí z&nbsp;nich najskôr idú k&nbsp;baru trocha sa zahriať. „Jóžika, servus, kde tam ideš? Tam nelievajú,“ neveriacky sa pýta Jozefa kamarát, prečo jeho kroky nesmerujú tam, kde si myslí, že by mali smerovať. Na stole pred krčmou, z&nbsp;ktorého je ideálny výhľad na ihrisko, ešte pred úvodným hvizdom pribúdajú teplé čaje, o&nbsp;čosi menej teplé poldecáky aj studené pivá. Každý podľa toho, ako má nastavený zahrievací metabolizmus. „Stačí nám vyhrať 1 : 0. Toho sa držím, že občas môže aj motyka vystreliť, lebo oni sú jednoznačný favorit,“ optimisticky prognózuje Miro konečný výsledok. Pred začiatkom ešte stihneme nakuknúť do šatne hostí. Z&nbsp;reproduktora tam na plné pecky ziape tanečná elektronická hudba. Hráči, ktorých vekový priemer je okolo devätnásť rokov, majú jednoznačný cieľ. „Ideme si po víťazstvo, to my vždy,“ rozhodne vyhlásia. „Marek Hamšík? Ten dnes nepríde, išiel na zápas s&nbsp;nižšou kategóriou.“

Pôvodne sa mal zápas hrať klasicky v&nbsp;nedeľu, ale domáci ho preložili na sobotu. „Baločania požiadali, neviem prečo. My sme súhlasili,“ prezradil nám člen výpravy hosťujúceho klubu. Hráči oboch celkov sa už presunuli na trávnik, do začiatku stretnutia zostáva posledná minúta. Zrazu zaznie trúbenie, ktoré nás napriek tomu, že sme ho očakávali, prekvapí až tak, že nás mykne. V&nbsp;rohu ihriska sa objaví červený elektrický rušeň ťahajúci dva otvorené vozne. Ľudia stojaci na koľajniciach rýchlo odstupujú a&nbsp;uvoľňujú priestor oceľovému tátošovi. Vláčik bývalej lesnej železnice spomalí, no aj tak za pár sekúnd prefrčí medzi trávnikom a&nbsp;tribúnou a&nbsp;pokračuje ďalej po trati. Niektorí diváci vyťahujú mobily a&nbsp;rýchlo natáčajú, iní si len flegmaticky chlipnú piva. „Cez sezónu v&nbsp;lete chodí pravidelne, teraz už len na objednávku. Voľakedy sa využíval na ťažbu dreva, teraz ako turistická atrakcia,“ približuje Stano, ktorý dáva znať, že dáky vláčik ho až tak nezaujíma. „Ja som prišiel pozerať futbal,“ doplní rozhodne.

Svoju pozornosť teda upriamujeme na dianie na zelenom koberci. Stretnutie sa začína, Baločania v&nbsp;žlto-zelenej kombinácii dresov proti bielym hráčom Hamsik Academy. Hostia majú v&nbsp;úvode viac z&nbsp;hry a&nbsp;ich aktivita je odmenená v&nbsp;sedemnástej minúte, keď Michal Hreha strieľa prvý gól utešenou bombou do šibenice. Pesimizmus v&nbsp;hľadisku narastá. „Hostia určite vyhrajú. Malo by sa veriť domácim, ale nemáme na nich,“ namosúrene zhodnotí Stano. V&nbsp;priestore za bránou z&nbsp;drevenej lavice pozorne sleduje zápas pán, ktorý si z&nbsp;tabaku šúľa cigaretu. „Alkohol nepijem, iba malinovku, ale fajčiť fajčím. Treba mať nejakú neresť,“ ozrejmuje svoje životné nastavenie. „Futbal je celkom dobrý. Šance mali aj Baločania, ale Hamšíkovci sú o&nbsp;kúštik lepší. To musím uznať, aj keď ,fandím‘ našim. Aspoň remízu by mohli vybojovať.“ Presúvame sa bližšie k&nbsp;baru, kde majú svoje stanovište skalní fanúšikovia. Vypitých štamperlíkov aj pív na stole od nášho posledného stretnutia pribudlo. Aj nálada je o&nbsp;poznanie veselšia. „Čo pijeme? Lesný dych, teda borovičku,“ zasmejú sa. „Kto je šofér? Alebo tu nechajte auto dozajtra,“ zisťujú skalní, v&nbsp;akom rozpoložení sme do Baloga pricestovali my.

Debatu preruší hlasné hvízdanie, vlak sa vracia naspäť z&nbsp;hory. „Zastavím vlak. Neveríte mi, že zastavím vlak?“ pýta sa nás jeden z&nbsp;členov partie a&nbsp;my mu, samozrejme, neveríme. Tak sa teda postaví vedľa koľají, dvihne ruku nad hlavu a&nbsp;pohybom ruky smerom dole signalizuje vlaku, aby zastavil. Ten, ak nechce rozšíriť nemilú štatistiku železničných tragédií, vlastne ani nemá na výber a&nbsp;zabrzdí. Z&nbsp;okna vykukne von muž. „Momentálne nemám žiadnych pasažierov, len moje dve dcérky, ale hore sme viezli ľudí, ktorí si to objednali,“ informuje rušňovodič. Na dlhšiu diskusiu však niet času, spoj pokračuje cez štadión ďalej. Tentoraz už aj počas súboja na ihrisku. Vraciame sa do hľadiska, kde zbadáme otca Mareka Hamšíka Richarda, ako uprene sleduje futbal. „Prišiel som si pozrieť našich hráčov. Z&nbsp;našej strany to nie je herne nič moc, ale výsledok je dobrý. Dúfam, že tu získame tri body,“ hodnotí Hamšík senior priebeh duelu. „Po dlhom čase som sa sem vrátil. Keď som hrával za Brezno, bol som tu na horehronskom derby s&nbsp;Čiernym Balogom a&nbsp;prišlo tritisíc divákov. Mám na to len príjemné spomienky,“ zdôveril sa. Polčas sa končí výsledkom 1&nbsp;:&nbsp;0 pre hamšíkovcov. Do krčmy pri ihrisku sa presúva značná časť osadenstva. „Dnes je to slabé. Tých návštevníkov je menej ako zvyčajne. Je zima a&nbsp;asi to bude aj tým, že je sobota. V&nbsp;nedeľu chodí viacej ľudí. A&nbsp;v&nbsp;letných mesiacoch je tu aj viac turistov. To sa chodia na vláčik pozerať aj zahraniční,“ hovorí nám barmanka popri tom, ako čapuje pivo. „Špekulovali sme, aby Hamšíkovci neposlali hráčov z&nbsp;áčka. Ale oni si zase presunuli áčko na nedeľu, takže sme to moc nevymysleli,“ konečne sa od jedného z&nbsp;domácich dozvedáme pravý dôvod zmeny termínu stretnutia. Tak to vo futbale chodí a&nbsp;nielen v&nbsp;nižších ligách. Každý sa snaží maximalizovať šancu na víťazstvo. Po prestávke sa futbalisti vracajú na trávnik a&nbsp;duel pokračuje. „Nevyzerá to dobre, myslím pre nás Baločanov. Dúfajme, že to otočíme,“ nádeja sa fanúšik Tatranu sediaci pri nás. Šancí majú miestni futbalisti viacero, ale efektivita je mizivá. Raz letí strela z&nbsp;dobrej pozície nad bránu, raz ju zneškodní brankár. Diváci sa bavia futbalom a&nbsp;hádam ešte viac historkami z&nbsp;predchádzajúceho dňa či, lepšie povedané, skôr noci. Ako počúvame, deň pred zápasom bola v&nbsp;Balogu svadba a&nbsp;niekde bola aj stužková. A&nbsp;to sa tam teda diali veci. „Môjho ,blbého‘ brata si tu nevidel? Ten prišiel domov ako bomba.“

Zima už – zdá sa – nikomu nie je. „Chceš pivo? Máme jedno navyše. Tak si daj a&nbsp;nešomri,“ okúšame typickú balockú pohostinnosť. Na pretras prichádza aj výkon arbitrov, ktorí však veľa ťažkých situácií neriešili. „Tohto som ja učil pískať, ten nevedel ani kývať. Ja som bol špeciálny rozhodca –&nbsp;krajský. Chodil som kade-tade,“ chvastá sa ujo a&nbsp;ukazuje na čiarového rozhodcu. „Škoda, že nehráme tam hore. Tam svieti slniečko,“ povie dakto z&nbsp;hľadiska a&nbsp;my zdvihneme oči. A&nbsp;ozaj, trochu vyššie oproti v&nbsp;dedine je druhé ihrisko. Ako sa dozvedáme – staré, na ktorom sa hrávalo predtým. Päť minút pred koncom zápasu dávajú hamšíkovci druhý gól a&nbsp;o&nbsp;výsledku je rozhodnuté. „Boha! P**e! Ku**a! Dobre!“ v&nbsp;tomto poradí znejú výkriky štyroch štádií strelenia gólu – od vzniku šance cez gól a&nbsp;výbuch nervozity až po prijatie reality. Zo sedačky sa dvíha aj Stano s&nbsp;manželkou a&nbsp;odchádza preč. „Už to nemá zmysel,“ skonštatuje. Má pravdu, hostia ešte jeden gól pridali a&nbsp;vyhrali 3 : 0. „Zápas sme od začiatku kontrolovali. Sme spokojní, čo sa týka výsledku aj predvedenej hry,“ komentuje hráč Hamsik Academy Urban Mazanovský. „Ešte pred zápasom sme si hovorili s&nbsp;chlapcami, že dúfame, že pôjde vláčik, a&nbsp;všimol som si, že išiel dvakrát, čiže super. Pozreli sme sa jedným očkom, a&nbsp;potom sme sa už sústredili na hru,“ opísal pocity z&nbsp;prejazdu atrakcie. V&nbsp;kabíne zakrátko zaznel víťazný pokrik a&nbsp;dnu už smerovali načapované pivá a&nbsp;kofoly pre víťazov. Baločania zatiaľ čakali na príchod trénera, ktorý išiel domov zobrať jedlo pre domácich hráčov. Soté s&nbsp;ryžou navarila jeho manželka. „Chlapci bojovali, ale ten rozdiel v&nbsp;kvalite je logický, keďže hamšíkovci trénujú podstatne viac ako my. Som na nich hrdí, dnes ukázali, že hrať vieme aj s&nbsp;dobrým súperom,“ zhodnotil tréner domácich Martin Kováčik. „Hamšíkovci, to sú v&nbsp;rámci akadémie hráči z&nbsp;celého Slovenska a&nbsp;ja môžem povedať, že ak hrá Tatran Čierny Balog, tak hrá Čierny Balog. Lebo každý jeden hráč je z&nbsp;Baloga,“ hrdo vyhlásil. Doplnil, že je náročné zladiť tréningový proces s&nbsp;ďalšími povinnosťami hráčov cez týždeň. „Na prvom mieste je rodina, potom je práca a&nbsp;až potom je ten futbal. Každý jeden z&nbsp;nás, čo tu je, to robí len ako svoju záľubu,“ uzavrel. Medzitým sa už všetci z&nbsp;ihriska presunuli do baru. Ak počas stretnutia nebolo počuť žiadne chorály, tak tu sa už rozbehli naplno. „,Pome‘, Tatran, ,pome‘, Tatran, ,pome‘, Tatran do toho!“ skandujú prítomní, ktorým prehra zjavne až tak veľmi neprekáža.

Viac FOTO z futbalu a atmosféry v Čiernom Balogu nájdete v GALÉRII

Cez zápas išiel vláčik a prišiel aj Hamšík: V Čiernom Balogu napokon vyhrali hostia

Výber pre vás

Cez zápas išiel vláčik a prišiel aj Hamšík: V Čiernom Balogu napokon vyhrali hostia

Súvisiace články

Smer Košice: Stopárske triky od profíkov nám pomohli prepraviť sa naprieč Slovenskom

Záhadná smrť v detskom domove v Trenčíne. Chovankyňu Alenu (†19) našli až po niekoľkých dňoch

Vlastná oáza relaxu. Bývalá sudkyňa Ústavného súdu Jana Laššáková má v Chorvátsku rodinnú vilku

Výber pre vás