venuje sa politickému dianiu, legislatíve, politickým komentárom a investigatíve

Juliána Bieliková

Diktátorské maniere? Aj tie vyčíta časť poslancov a&nbsp;vysokopostavených členov SaS svojmu predsedovi. Ten sa totiž dal na mimoriadnom kongrese potvrdiť vo funkcii. Podľa vzbúrencov nedal nikomu šancu na to, aby sa mu mohol postaviť ako protikandidát. Strana tak vraj prichádza o&nbsp;demokraciu. Politológ varuje, že pre voličov je to zlý signál a&nbsp;obvykle to u&nbsp;nás vedie k&nbsp;odchodu nespokojných politikov zo strán.

Mimoriadny kongres saskárov potvrdil cez minulý víkend Richarda Sulíka na poste predsedu. Žiaden protikandidát sa mu nepostavil. Nedošli a nehlasovali však výrazné tváre strany ako podpredsedovia Ľubomír Galko a Jana Kiššová, šéfka poslaneckého klubu Natália Blahová či známy poslanec Jozef Rajtár. „Mimoriadny kongres SaS bol zvolaný v rozpore s demokratickými princípmi, preto mu chýba demokratická legitimita,“ tvrdí Kiššová. Podľa nej je absurdné, aby sa už raz riadne zvolený predseda nečakane vzdal funkcie. „A to len z jediného dôvodu, že chce byť zvolený na ďalšie štyri roky pred uplynutím volebného obdobia,“ pokračuje a dodáva, že nemôže uznať výsledky kongresu. Ten riadny totiž mal byť v júni 2020, teda až po voľbách.

Na kongres prišlo 145 z 213 členov. Údajne účasť prisľúbilo viac ako 170 členov. Sulík od nich dostal 135 hlasov. Aj to vnímajú vzbúrenci ako vnútrostranícky problém. „Dokonca medzi tými, ktorí dali predsedovi hlas, bolo mnoho takých, ktorí s nami komunikovali a hovorili, že boli vystavení enormnému tlaku, že v prípade, ak nebude kongres uznášaniaschopný alebo predseda zvolený, bude to zlý signál pre voličov,“ hovorí Natália Blahová a dodáva, že práve proti tomu namietali. „Ľudia nemohli slobodne vyjadriť svoj názor. Tí ľudia tam boli zo zodpovednosti k strane a to sme Sulíkovi vyčítali,“ dopĺňa.

Podľa nej viac ako tretina členov nevyjadrila Sulíkovi dôveru. Staronový predseda však tvrdí, že podpora asi od dvoch tretín členov, ktorú na kongrese dostal, je dobrým predpokladom na to, aby išli do nadchádzajúcich parlamentných volieb a urobili „silný výsledok“. „Od dnešného dňa sú slová ako kritici, oponenti či vzbúrenci minulosťou,“ povedal Sulík krátko po svojom zvolení. „Dnes urobíme hrubú čiaru, dnes sa strana zomkne a spoločne pôjde do volieb,“ dodal.

Platforma v strane: Asi o dve hodiny však „vzbúrenci“ predstavili vznik platformy v rámci SaS s názvom Demokratické jadro SaS. Ako hovoria, hlásia sa k myšlienkam liberalizmu, trhového hospodárstva, ale aj zakotvenia Slovenska v západnej civilizácii. „Odmietame hazardovať so zahraničnopolitickým ukotvením Slovenska, ktoré je súčasťou západnej civilizácie,“ hovorí Ľubomír Galko. Demokratické jadro SaS taktiež deklarovalo Ruskú federáciu za „bezpečnostnú hrozbu západných demokracií“. Oponentúru proti niektorým názorom zdôrazňuje aj Blahová.

„Chceme voličom ukázať, že bdieme nad tým, aby hodnoty a princípy ostali,“ hovorí. Odchod zo strany je podľa nej vylúčený. „My ostávame a&nbsp;budeme robiť všetko pre to, aby sa už nič také nedialo. Ide napríklad o&nbsp;zmeny stanov, o&nbsp;korigovanie niektorých výrokov alebo ukotvenie v&nbsp;proatlantickom a&nbsp;západnom smerovaní Slovenska. Na tom chceme tvrdo trvať,“ dopĺňa.

Poslanec Martin Klus, ktorý na kongres došiel, je rád, že strana diskutuje vnútri. „Považujem to za dôležité aj preto, aby sme dnes vyslali signál, že sa nebudeme viac zaoberať vnútornými vecami a budeme sa venovať tomu, čo od nás očakáva občan, a to je víťazstvo vo voľbách,“ povedal pre médiá. Neúčasť tretiny členov na kongrese považuje za ich právo prísť alebo neprísť tam. Podľa politológa Grigorija Mesežnikova to však na voličov nebude dobre pôsobiť.

„Znižuje to stabilitu strany. Dostáva sa do vnútorných rozporov,“ myslí si. „V tej strane dochádza k štiepeniu, ktoré môže vyústiť až do odchodu. Ide najmä o poslancov, ktorí patria k poprednej skupine činiteľov SaS. Na Slovensku sa frakcie v stranách dlho neudržali. Plat­formy vyústili buď do odchodu, alebo založenia nových strán. V SaS už bol taký prípad s Jozefom Kollárom a Novou,“ vraví Mesežnikov.

Sulíkovi oponenti vnímajú zle najmä to, že Sulík sa zabetónoval na poste na ďalšie štyri roky. Tesne pred kongresom mu pritom ponúkli kompromis v podobe zmeny stanov. Predseda sa mal voliť len na dvojročné obdobie a v prípade, že sa vzdá mandátu, čo Sulík na kongrese spravil, už nemohol byť opätovne zvolený. Hoci to chvíľu vyzeralo, že návrh prijme, odmietol ho. „Vzbúrenci“ sa preto rozhodli na kongres neprísť.

„Momentálne sa jeho procesy a precedensy, z ktorých robí pravidlá, dajú vnímať ako diktátorské. A práve preto sme otvorili našu názorovú platformu, lebo chceme byť oponentúrou proti takýmto krokom. Vnímame to ako porušenie demokratických princípov,“ hovorí Blahová. „Formálne nič neporušil, využil ustanovenia zo stanov. Jednoducho sa poistil, aby pred voľbami nedochádzalo k destabilizácii. Je na voličoch, aby to vyhodnotili. On je silná osobnosť a asi aj vnútri strany používa metódy, ktoré nie každému musia vyhovovať,“ hodnotí dianie v SaS Mesežnikov. Podľa neho je dôležité upozorniť na to, že sa mu vzopreli poslanci, teda členovia vo významnom postavení. „Zdá sa, že konflikt je silný. Zatiaľ všetky podobné projekty v stranách viedli k rozštiepeniu a vzniku nových strán,“ opakuje.

Sulíkovým oponentom sa nepáči najmä to, že predsedovi sa v šibeničnom termíne nemohol reálne postaviť žiaden protikandidát. „V strane je viacero ľudí, ktorí by mohli byť lídri. Ale na to treba čas a nie 15 dní. Ak chce strana meniť predsedu a nezahynúť s tým prvým, tak to treba pripraviť. Vo vyspelých krajinách bývajú kandidáti na predsedov strán známi niekedy aj roky dopredu. V SaS na to nebol vytvorený priestor,“ vyčíta Sulíkovi predsedníčka poslaneckého klubu. Ako možných lídrov vidí napríklad Janu Kiššovú či Jozefa Rajtára.

„Ale oni ani nemali čas sa nad tým zamyslieť. Možno sú aj iní, ale nemali čas sa o to pokúsiť. Silných osobností máme v strane dosť,“ hovorí Blahová. Podľa nej Sulík nikdy nevysvetlil, prečo sa chce na poste zabetónovať. SaS už pred pár rokmi zažili odchod významných členov. Exminister Juraj Miškov, poslanci Juraj Droba či Martin Chren založili vlastnú stranu, ktorá však neuspela. Droba sa vrátil do SaS a vyhral voľby na šéfa Bratislavského samosprávneho kraja. Sulíkovu stranu to neoslabilo a stala sa najsilnejšou opozičnou stranou.

Diktátor Sulík? Vzbúrenej platforme sa nepáčia jeho maniere

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Diktátor Sulík? Vzbúrenej platforme sa nepáčia jeho maniere

Súvisiace články

Mečiara Sulík nenechá na pokoji: Takúto búdu na neho ušil!

Podľa Richarda Sulíka by sa nemala opozícia naháňať za dohodami: Kompromisy prídu po voľbách

Vzbura v SaS: Črtá sa dohoda? V hre je vraj kompromis so Sulíkom

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás