Aktuálne kauzy a reportáže.
Za publicistiku niekoľkokrát získala ocenenie Literárneho fondu, sekcie žurnalistiky.

Henrieta Ďurovová

Ak sa táto situácia rýchlo nezmení, môže sa stať, že domáci sa čoraz častejšie budú budiť vedľa susedov z cudziny, ktorí na Slovensko chodia predovšetkým za prácou. Presne to sa deje v Seredi, podnikavci skupujú rodinné domy a potom ich prenajímajú predovšetkým Srbom, ktorí pracujú v podnikoch domáceho priemyselného parku. Príchod cudzincov do mesta vyhovuje aj tým, ktorí majú nevyužitú nehnuteľnosť a môžu zarobiť na prenájme. Srbi sú totiž mimoriadne skromní, stačí im posteľ, pár osobných vecí a nízke nájomné. Preto nie je tajomstvo, že do jedného domu sa pokojne nasťahujú desiati a nerobia si z toho ťažkú hlavu. To, že sa občas prejaví ich divoká nátura, nie je prekvapením. Sú jednoducho takí.

V súčasnosti je verejným tajomstvom, že cudzinci bývajú v nebezpečnom areáli bývalej niklovej huty. Na poli vedľa areálu je veľká halda lúženca, odpadu po výrobe niklu. Pozná ju väčšina Sereďanov. Hromadila sa tu od šesťdesiatych rokov minulého storočia. Časť haldy je už prekrytá zeminou a zatrávnená. Obyvatelia v minulosti často hovorili o znečistení stromov a budov a obávali sa zdravotných následkov, ako sú alergie, astma či onkologické ochorenia. Dnes v areáli bývajú ľudia a s čiernymi ubytovňami ni­kto nič nerobí. Či možno v priemyselnej zóne zriadiť ubytovne pre zamestnancov, zisťovali novinári na miestnom stavebnom úrade a radnici. Podľa územného plánu mesta v priemyselnej zóne nie je prípustné budovať nové ubytovne, respektíve meniť účel stavieb na ubytovne - vyjadrila sa Anna Halabrínová, vedúca Stavebného úradu v Seredi. Stavebný úrad podľa nej vykonal v areáli bývalej Niklovej huty štátny stavebný dohľad a vec rieši. Ako? O nelegálnej ubytovni v niklovke vie aj primátor mesta Martin Tomčányi. Prevádzkovateľovi mesto uložilo pokutu.

Vyrastú v areáli bývalej huty nové ubytovne? V meste totiž stáť nebudú, primátor nepodpísal uznesenie o zmene územného plánu. „Tí, ktorí majú záujem o zmenu územného plánu a chcú tam postaviť ubytovne, sa určite nevzdajú. Ide totiž o veľmi lukratívny biznis. Je tu jeden z najväčších priemyselných parkov a pri výstavbe ďalších prevádzok budú potrební noví zamestnanci. Kde ich však vziať a kde budú bývať? Niklovka je na to zrejme najvhodnejšia,“ vyjadril sa pre Plus JEDEN DEŇ mestský poslanec Pavol Kurbel. Veľký priemyselný park v Seredi však potrebuje veľa zamestnancov. Viac, ako ich je v regióne k dispozícii. Preto zamestnávatelia zháňajú robotníkov zo zahraničia. Pre Srbov je stále zaujímavý aj nízky plat, z ktorého časť posielajú domov a zo zvyšku sa snažia prežiť. Potrebujú však aj niekde bývať. Je načase pripraviť sa na nových susedov?

Atmosféra v Seredi, pokiaľ ide o bežného obyvateľa, je mierne napätá, ak sa s nimi dáte do reči o ubytovaní cudzincov. K tomu, aby sa legálna ubytovňa v meste postavila, sa verejne prihlásil miestny poslanec Marcel Kráľovič, ktorý svoj názor predostrel na domácom vebovom portáli SeredOnline. „Hlasoval som za, pretože ide o ubytovňu asi pre sedemdesiat ľudí na Novom Majeri,“ napísal, „Nehlasoval som za ubytovne v areáli niklovky, kde malo údajne vzniknúť až štyritisíc miest na ubytovanie, pretože si myslím, že do tej lokality nie sú ubytovne vhodné a už vôbec nie v takom počte. K samotným ubytovniam poviem len toľko, že sú potrebné, nie však v počte 4-tisíc, ako informuje táto stránka. Neviem, či ste si všim­li, čo sa momentálne deje v Seredi, ale ide o to, že špekulanti začali kupovať rodinné domy, byty a začali tam ubytovávať ľudí, Srbov, Rumunov alebo rómskych robotníkov. Toto špekulantstvo sa rozmáha čím ďalej, tým viac a nedá sa, opakujem, nedá sa, tomu legálne zabrániť, a to ešte nehovorím, aký je tento biznis výhodný. Čiže ak niekto nechce jedného dňa mať za susedov 20-30 robotníkov, ubytovne potrebujeme, darmo tu budeme vykrikovať. Áno, je pravda, bez ubytovní sa zaobídeme, ale neviem, komu z vás sa budú páčiť ,noví susedia‘, a potom s týmto stavom už nikto nič neurobí! Neprajem to nikomu a verte mi, skoro sa to stalo aj mne.“

Areál niklovky pôsobí opustene, ošarpane a zanedbane. Cestu doň lemujú oznamy o tom, že sa pohybujete po súkromnej ceste, na ktorej v podstate nemáte čo robiť. Roztrúsené budovy vzbudzujú dojem opustenosti, no nie je to tak. Zrekonštruované okná a sem-tam nahodená fasáda potvrdzujú, že niklovka stále žije a uplatnenie tu našli rôzne spoločnosti. Autá zaparkované pred budovami znamenajú, že v rozľahlom priemyselnom areáli nie sme sami. Nájsť čierne ubytovne nie je jednoduché, ani náhodní pracovníci, ktorým sme sa prihovorili, nevedia, kde cudzinci bývajú, a ak vedia, povedať nám radšej nechcú nič. Žiadne zbytočné problémy.

Napokon predsa objavíme nenápadnú zrekonštruovanú jednopodlažnú budovu, pred ktorou je postavený gril a v garáži vidno posledné zvyš­ky kávy od rána v šálkach, ktoré už však nestihli umyť. Otvorené dvere dokorán, šnúra na bielizeň. Na naše volanie nikto nereaguje, a tak klopeme a vojdeme do hlavnej chodby, kde si všimneme dvere označené číslami. Klopeme márne, domáci sú zrejme v práci. To, že v budove zjavne niekto býva, potvrdzujú topánky na chodbe, kúsok intimity, ktorú Srbi bez obáv nechávajú pred dverami svojich izieb a bez strachu, že im niekto niečo ukradne. Aj garáž otvorená dokorán dokonale odhaľuje rána cudzincov, ktorým stačí jednoduché sedenie, kávička a, samozrejme, spoločná práčka. Koľko ich tam je? Nevedno, hovorí sa zhruba o päťdesiatke ľudí, mužov i žien.

Srbi sa na Slovensko dostali prostredníctvom pracovnej agentúry, pracujú v rôznych podnikoch a za ubytovanie platia päť eur denne. Ak sú ubytovaní nelegálne, vynára sa logická otázka, či u nás legálne pracujú. O to škandalóznejšie vyznieva vyjadrenie Simony Hanzelovej z kancelárie hlavného inšpektora práce v Trnave. „Inšpektorát práce nemá k dispozícii zoznam subjektov vykonávajúcich činnosť v areáli bývalej Niklovej huty Sereď,“ vyjadrila sa pre Pravdu. „Inšpekcie sa vykonávajú podľa plánu činnosti, a tak nevie povedať, či a kedy prídu inšpektori do Serede.“ To nepotrebuje azda žiadny komentár. „Táto situácia je známa. Stavebný úrad vykonal na mieste štátny stavebný dohľad,“ reagoval na naše otázky primátor mesta Martin Tomčányi. „Neexistuje žiadny register ubytovaných v predmetnej lokalite. Budovanie ubytovní v priemyselnej zóne je v rozpore s platným územným plánom. Situáciu na celom Slovensku musí v tejto oblasti zvládať štát a vláda. Legislatíva musí riešiť povinnosť zamestnávateľov a agentúr do dvadsaťštyri hodín od príchodu nahlásiť adresu zamestnancov, ktorí bývajú na území mesta alebo obce. Potom sa dá kontrolovať platenie miestnych poplatkov.“

Svoje o cudzincoch vedia aj vo Voderadoch. Pekná obec so slušným rozpočtom, hojne podporeným domácimi i zahraničnými fabrikami, už cudzincov zažila. Nežijú tam žiadni xenofóbi, veď sa im tam v priebehu rokov vystriedali Afričania, Rusi, Rumuni, východniari aj Bratislavčania. Domáci však už vedia, čo od koho môžu očakávať. Dobre si pamätajú súkromné diskotéky budiace ich uprostred noci, autobusový kolotoč voziaci zahraničných pracovníkov do trojzmenných prevádzok, hádky, bitky, pobodaných alebo žobrajúcich ľudí z Balkánu, policajné zásahy, na ktoré si ťažko zvykali. Časy sa však menia, všetko je inak. Domáci na čele so starostom sa rozhodli brániť všetkými dostupnými prostriedkami. Verejne hovoria o tom, ako sa cudzinci správajú na pracoviskách, aké majú výbušné povahy, ako riešia konflikty. Šesťročné deti zvyknuté chodiť domov samy sa stanú minulosťou. Podobné skúsenosti majú aj obyvatelia Trnavy. Alkohol, drogy, výtržnosti. „Nie je to už také napäté, ako sa na prvý pohľad zdá,“ povedal nám starosta obce Pavol Augustín. „Samozrejme, občas sa vyskytnú nedorozumenia, ale vždy sa s nimi dá normálne dohodnúť. Napokon, trnavský župan vyhlásil, že firme, ktorá má internát v prenájme, vypovedá zmluvu, je to totiž budova Trnavského samosprávneho kraja.“ A tak sa cudzinci budú musieť zrejme presťahovať inde. Hovorí sa o Opoji a Majcichove.

Mestá nemajú žiadne možnosti, aby zabránili masívnemu vzniku ubytovní pre zahraničných pracovníkov. Len v Šali v minulom roku žilo zhruba štyristo Srbov, ale aj Maďarov, Bulharov a Rumunov. Nedostatok pracovnej sily sa zamestnávatelia usilujú riešiť dovozom pracovníkov z ostatných štátov Európskej únie, ale aj z tretích krajín. Zahraniční pracovníci dochádzajú zo Šale za prácou najmä do Galanty, očakáva sa ich presun do Nitry, najmä po spustení výroby v automobilke Jaguar Land Rover. Verejne sa hovorí o vybudovaní ubytovne na krátkodobé bývanie pracovníkov v areáli priemyselného parku Sever. Vo dvoch osempodlažných objektoch by mali vzniknúť ubytovacie priestory pre tisíc ľudí. Niektorí zamestnávatelia ubytovávajú Srbov v totálne dehonestujúcich podmienkach. O tom, že ich mnohí označujú za novodobých otrokov, netreba ani hovoriť. Ťažko sa dá utešovať mierumilovným sloganom, že ľudia si k sebe cestu nájdu. Iný kraj, iný mrav. Ubytovávať cudzincov však nie je nelegálne, a tak nečudo, že tejto príležitosti sa chopili nielen podnikavci, ale i bežní ľudia, ktorí majú voľný byt či rodinný dom. A tak, či chceme, alebo nechceme, na „dobro jutro, sused“ si musíme pomaly, ale isto začínať zvykať.

Nelegálne ubytovne: Cudzinci pracujúci v priemyselných parkoch bývajú načierno

Plus TV

Filip Sulík pre PLUS7DNÍ: Nechápem, ako Slováci fungujú z 1500 eur mesačne

Elena Podzámska v NAOSTRO: Ráno som vstala a ako prvé mi napadlo dať si alkohol. Chorý mozog

Krištof Kelíšek v úlohe malého nacistu Thomasa Raua prekonal aj Holubca

Výber pre vás